Mám 3,5r synčeka,je to dobré dieťa,poslúcha,nevymýšľa.No je strašne hamblivy a všetkého sa boji.Chodim s ním od mala medzi ľudí,na ihrisko.No hambi sa, ihrisko ho vôbec nebaví.Skor prechádzky a príroda.S kamarátkou a jej deťmi chodíme na vseliake detské akcie,výlety.Jej deti všade behajú,utekajú so všetkým sa odfotiť.Moj nič hambi sa,boji sa a drží sa ma celý čas za ruku.Jemu stačí všetko len vidieť pár minút a už mi povie že ideme domov.Je mi to ľúto,keď vidím ako iné deti,aj menšie od môjho sa bavia a môj nič.Nasilu ho nechcem nútiť do ničoho.No neviem zmeni sa toto niekedy?Aj v škôlke sa hrá sám,s učiteľkami sa nerozprava.
To že sa nehrá s deťmi je ešte ok, niektoré deti sa dlho hrajú vedla a nie s deťmi
Ale že nerozpráva ani s učiteľkami, tam by som spozornela, lebo darí väčšinou dospelých neodmietajú
Asi by som šla na poradu k psYchologicke
U psychológa ste boli? Takúto strach nie je normálny. Tiež mam takého jedného - nakoniec mu bol potvrdený elektriny Mutizmus - čo je forma uzkostnej poruchy. V škôlke nerozprával tiež, začal až po 2 rokoch. Uplne akoby si môjho syna opisovala. Pritom doma je to dieťa čo sa mu ústa nezavru
@lulaby1982 Nie nestalo sa mu žiadna trauma.Jedine to keď nastúpil teraz v septembri do škôlky,to ťažko prežíval.No už aj predtým bol hamblivy.Surodenca má o 10 rokov staršiu.Sice majú veľký vekový rozdiel,no majú sa radi.
@mimikas Neboli sme u psychológa.On začal rozprávať keď mal 3 roky ,teraz má 3,5 a pekné už hovorí celé vety.Ale len doma.
Veď to že len doma. Skús si o mutizme prečítať, možno nájdeš svojho syna. Tiež som nevedela že niečo také je, až kým som nevidela dokument a som si uvedomila, že vlastne hovoria o mojom synovi. Väčšinou sú to velmi inteligentne deti, ktoré si veľmi uvedomujú okolie a aj svoje nedostatky a majú z toho stres. Čím skôr začnete pracovať na terapiu tým lepšie pre malého.
My máme takúto dcéru,má 3 roky. Doma je to šťastné dieťa, úplne ako každé no v škôlke celý deň preplakala, až sa triasla, s deťmi nekomunikuje, bojí sa vysávača, mixéra... Zašli sme ku klinickej psychologicke - len pre istotu aby sme jej vedeli pomôcť. Odišli sme s diagnózou Aspergerov syndróm.
@lucinika Čítala som o tom,no podľa príznakov čo píšu na nete nesedí na môjho nič.Okrem toho že je hamblivy a boji sa.
@mimikas Aj o mutizme som čítala pred chvíľou.Moj iba v škôlke nehovorí.V rodine s každým bez problémov,aj s mojimi kamarátkami keď sa stretneme a s ich deťmi normálne rozpráva.Pred nimi sa nehambi hovoriť.Len v škôlke,neviem prečo.
Mame to rovnako, nas bude mat 2,5, jeho deti od zaciatku desia a celkovo ludi moc nemusi. Ma z nich strach. Hoci ako snazime sa a nema negativnu skusenost, proste nejde to. V skolke je od Augusta ( v Rakusku musime od 2 rokov proste do prace ) a je tam iba na par hodin, ale ucitelka ze s 2 detmi je fajn, viac uz nedava velmi a iba sa drzi pri dospelom a nieco upratuje. Ked nieco tak zostane staticky. Ale co si budeme hovorit , ja som bola este horsia a muz tiez . Takze neviem co by som chcela od dietata. Asi je to povaha. On je cely muz. Inak ako krasne rozprava v 3 jazykoch, uz vie skoro pocitat do 6 ( ako ze si rata aj hracky) , vie farby atd. Proste len ta socialna stranka je taka, ze je zajko bojko.
Cize je tam súrodenec a starší,to môže byť ,že on je taký citlivý ,tak to prežíva inak,ale môže byť,že dcéra si uplatňuje svoju moc , to tak býva na mladšom súrodencovi. Poznáme to my mladší, na nás nacvičovali si starší svoje grify.
Už predtým bol bojko ako hovoríte sa to vystupňovalo,čiže nie je to novinka, nastúpil do ms, no v rámci svojej vrstovnickej skupiny ,kým si nájde miesto a postaví sa sám za seba ,tak to potrvá.
Asi mu veľa detí nerobí dobre, pokiaľ reaguje ,funguje ,to neriešte,zase ísť za každú blbinu k psychológovi nie je ok.
Nech sa pozerá ako fungujú ostatní ,je to nanom,ak má v škôlke kamaráta ,tak o to lepšie.
Váš syn prežíva neprimeraný strach ,kt .ani sami neviete vysvetliť prečo.Nestalo sa Vám v minulosti,že ste sa ako matka vzdialila od syna( pôrod,operácia ,nástup do práce, ),že prežil traumu z odlúčenia? On si to nemusí pamätať,jeho emocionálna pamäť hej. Nemá staršieho súrodenca,kt je dominantnejsi a ho valcuje a on musí ustupovať?
Ak v rodine máte hanblivych ľudí , alebo introvertov ,tak to Vás synček podedil.
Nech si malý otukava okolie,nemusíte ho nútiť,nech sa ide hrať,vidí ako fungujú ostatné deti,vidí to,to sa stačí.Treba a ním chodiť von medzi deti ,nech sa pozerá ako sa hrajú ostatné deti. Prípadne sa môžete doma prehrať s obľúbenou hračkou tak,že si vymyslite ,že má svojich kamarátov , s kt.sa hraje . Aby videl ako fungujú interakcie. Nejaký macko ma kamarátov v lese a navštívia ho veverička , jazvec atdd a chcú ho pozrieť ako sa má macko ,čo robí ,čo by spolu mohli robiť .