Mám ísť s 3,5 ročným synom k psychológovi?

tak tym si mala zacat, ze ma doma braceka! Nehladaj v nom diagnozu na psychologa. Chlapcek je v pohode, skratka na seba upriamuje pozornost lebo mate druhe, venujete sa aj jemu. Dieta spracuva ziarlivost. Pre teba nestastnym sposobom, pre neho jedinym moznym, vzhladom na jeho vek. Ze vrieskal na kupku? No a? Ak nechcel do velkeho bazena tak nechcel. Ze vas nevybozkava hned ako pridete? Pokial inokedy lasku prejavuje, neries. Je snad emocne uplne chladny voci vam? Nikdy sa netulite? Ze nezdravi, treba mu to vopred povedat? To je uplne normal. Najma u takeho dietata. Nie je cvicena opicka, aby reagoval hned podla pokynov a automaticky. No tak sa mu nie vzdy chce pozdravit. Vek ho este ospravedlnuje. Neriesila by som. Pekne mu povedz pozdrav tetu a vybavene. Ziadna drama. Ved on si to zautomatizuje.

Okolie tiez neries. Nech sa divaju ako chcu. Kazdy mame svoje obdobia, aj tvoj syncek. Ze sa jasi s deckami? No tak ma taketo obdobie. Decka mavaju rozne fazy. Obdobie nezdravenia, obdobie hresenia lebo nahle su sproste slova uuuuzasne smiesne, najma pohorsene reakcie okolia 😀 -tak to je zabava sama o sebe aj pre dospeleho cloveka s nadhladom. Su obdobia kedy dieta nepozicia hracku, ma jednu oblubenu a nedajboze na nu siahnut, amok na svete. No a potom to odoznie do stratena. A pride zas nieco ine. Tak to ber takto, sportovo, s nadhladom a hlavne - nehladaj v dietatku hned nieco divne. Ono to citi.

S kakanim Ta chapem, ze si si uzivala a asi aj uzivas, presli sme si aj my riadnou torturou. Deti to takto mavaju a dost bezne. Chce to len riadnu davku trpezlivosti, pochopenia a podpory.

Tak hlavu hore, nezlyhavas Ty, ak niekto zlyhava tak je to zadubene okolie. To vies, ludia posudzuju aj to ci dieta rapka ako papagaj uz stu basnicku alebo este nevie ani jednu, jeeeeminacku isto bude nieco v neporiadku s takym dietatom. No, tak si treba pomysliet svoje. 😉

@kvatinka4 uplne normalne zdrave dieta 🙂
ja mojho niekedy este aj dnes upozornujem aby sa pozdravil 😉 lebo vacsinou casu je zamestany sledovanim niecoho ineho 🙂 rovnako je to aj s pusou, som nevedela ze je to povinnost dat pusu ked niekto znamy pride, dieta je proste svojim sposobom "zanepradnene", aj ked ma 3,5 je to stale este dieta. Jedine to kakanie by som naozaj riesila.

@kvetinka4 ahoj, nasa je uuuuuuplne rovnaka, akurat o kapanek mladsia.. ale to iste. to, aby sa zdravila, alebo co, to ani nevyzadujem, naco? jednak velmi malo hovori, jednak ju nutit nemienim. raz sme sli po schodoch, ja, moj otec a mala a isli susedia. a ja hovorim dobry den, otec ze dobry den, susedia tiez dobry den a mala z nicoho nic (tych ludi videla po prvy krat v zivote), ze: by den! som sa skoro pocikala od smiechu. cim viac ju budem nutit do niecoho, tym menej si z toho robi, ba robi este napriek, a to ani nemame doma mladsieho surodenca! takze pokoj a kasli na psychiatricku, keby to tak bolo, tak minimalne tretina deti chodi na psychiatriu, proste deti su take, zive a potom take, ktore ako sa hovori, kde polozis, tam "lezia" a sa ticho hraju... len pokoj a pevne nervy! 😉

@kvetinka4 tiez si myslim, ze je v pohode. (i ked niekedy pre pokoj dusi navsteva odbornika nezaskodi).
my mame doma 4rocneho a tiez obcas chyti nerv a hysaky pre nic za nic. ked pride mm z prace, vobec ho nechodi zdravit. tulka sa a podobne, ale ked ho obcas dame na dva tri dni k starym rodicom a potom prideme a cakame ako bude rad, ze nas vidi... ha. akurat nas zaregistruje, ze fajn, ste tu.
zdravi okolo ludi, ale obcas ma svoj den a nepozdravi nikoho.
krv mu este nebrali, ale u znamych maju starsie dievca a ked sli na krv, traja ju nemohli udrzat a to slubovali, vysvetlovali... su dospelaci, co s tym maju problem.
a tiez u znamych maju chlapca, co v 3,5 rokoch odmietal ist kakat na zachod ci nocnik. pytal sa, ale chcel plienku. na zachode mohol sediet aj hodinu a nic. tiez vysvetlovali, slubovali.... a jedneho dna to zrazu slo.
a dalsej znamej sa dcerka pekne pytala na wc a po narodeni surodenca sa prestala pytat a pocikala sa bez toho, aby vobec nieco oznamila. len niekde nasli mlacku a zistili, za dievca ma mokre gate.
a co sa tyka spravania voci inym detom, skolka moze pomoct - predsa len je v kolektive cely den ... ale uvidi sa az ked v tej skolke bude.

ajoj..mam cerstvo pat rocneho a co popisujes som si uzila aj ja...je to najtazsi vek deti ..a kazdy mi vravel ze sa to ukludni po piatom roku..ze do piatich su jednoducho deti take.. s tym nic nenarobis..treba stale vysvetlovat a komunikovat.. a teraz ako ma pat tak uz sa ukludnil ale prisla druha horsia vlna a to papulovanie..vsade aj vonku no hambim sa niekedy..preto je najlepsie sa situaciam kde si myslis ze by zacalo byt uz zle predist.. aj moj bol a este aj chvilami je taky ze za somariny reve ako pavian.. co uz..tiez ma maleho brata dvojrocneho a tak opakuje po nom..stale dokola vysvetlujem ze to sa nerobi ze on uz neni maly ze by mal byt prikladom pre braceka a tak.. chvilu je rozumny chvilu papuluje na vsetky prikazy..tiez som zufala ale na druhu stranu preslo jedno obdobie prejde hadam kvalitnou komunikaciou aj toto.. sama vidim ze uz to ide len k lepsiemu ze uz po tazkych dvoch rokoch sa dokazu spolu hrat sami citat..ale len chvilku :D lebo normalne sa len vadia a biju o hracky preto som stale na pozore a usmernujem ich a vtedy je klud :D ale su dni kedy som do vecera totalne sediva a na nervy 🙂 ale naozaj to pojde len k lepsiemu aj mne mamina stale vravela nech s nim idem k psychologovi..ale tak kamoska co aj bola nic take neporadila.. poradila take veci co urcite kazdy pozna a ze jednoducho je to urcita vyvojova faza...nie vsetky deti su proste kludne a dobre ako sa nam niekedy vonku zda.. drzim palce

Mne sa zda normalny, ale ak si myslis, ze ta to ukludni, tak chod.

@xlucia no uvidim-este naposledy skusim tu skolku,ci sa to nezlepsi-ale najblizsie sa spytam aj na nazor nasej detskej doktorky-vdaka

vecsina z nas riesime vychovne problemy (a vecsinou je to s najstarsim dietatom..) myslim ze je len vynimkou, ak nema nejaka mama trapenia so svojim "deckom" 🙂 Ja chodim s 5 rocnou dcerou k psychologicke uz dlho, ale kvoli inym veciam- psychologicka ti mozno zhodnoti situaciu, odborne nazve "problem", ale asi nepomoze nijako konkretne, tak ako aj knizky o vychove su super, daju navod, ale naozaj pomozu k trvalej zmene k lepsiemu?! 😕 U nas zafungoval najlepsie kolektiv v skolke (za dva roky sme vystriedali kvoli roznym problemom asi 7 skolok, ale v poslednej je uz rok), mozno by aj tvojmu synkovi pomohla ta skolka, decka su sutazive a ked jedno vidi, ze ine pozdravilo, tak aj to dalsie chce (a naopak, ked to chcu rodicia, tak ani za svet).
Tie veci co od neho ocakavas (aby pozdravil, aby sa nebal v bazene, u lekarky, aby nebral veci inym detom)- take veci by sa splnili asi len v rodinke úžasných 🙂) A zvlast u chalanov, tí to maju v krvi, je dobre, ze syncek si vie povedat co chce a co nechce, ma na to uplne pravo v svojom veku.. (kiezby som bola takto v pohode ked predychavam nervy na moju dceru🙂)

a kakat dcera zacala v styroch rokoch do nocnika, aj to nie vzdy- ale zabralo na nu, ze za kazde vydarene do nocnika dostane darcek, tak sa snazila a tlacila. No a my sme museli zacat kazdy den kupovat nove darceky🙂

@jabadaba my mame doma aj malu sestricku,ale on sa takto choval aj ked bol sam-to som vtedy ale brala ze je este malicky,len teraz sa mi zda ze je uz na take spravanie dost velky-preto som sa pytala na radu,ci je toto este v norme alebo uz nie. Mne hlavne chyba u neho spatna vazba-napr. nikdy za m,nou neplakal,ked som isla prec alebo som bola dlhsie prec-to skor za mm,alebo dedkom,alebo tetami,ale mamu ma ako samozrejmost. Mladsi syn sice tiez neplace,ale aspon sa tesi ked pridem domov a pride ma privitat. ja sice nemam potrebu byt uplne nepostradatelna,ale ked ma clovek pocit ze je uplne nahraditelny pre vlastne dieta,tak mam pocit ze niekde je chyba...vdaka za nazor

@hajanka to zdravenie nie je az take strasne a ked ideme na nejaku oslavu tak ho aj chapem,ze je zaskoceny a hanbi sa,len divaju sa na nas akoby take veci nemal robit uz hadam od roka. vdaka za nazor

@mandragora2 a myslis ze sa to zlepsi,ked ten moj pojde so skolky? vdaka za nazor

@rebroza presne tieto veci zazivam-niektore denne niektore uz nastastie nie ale z casu na cas sa objavia. Najhorsie to bolo,ked sa mi pokakaval a ja musela lietat okolo mladsieho braceka a jeho umyvat v sprche s tehu bruchom...vdaka za postrehy

mám podobný problém so synom, nemyslím, že je to na psychologičku, on ti z toho vyrastie a jednoznačne ho daj do skolky musí mať režim , ziska tam autoritu a s tým aj pravidlá, to že ho nechávaš doma robí š opbrovskú chybu, dieťa potrebuje kolektív a poriadok...

@majusa4444 teraz som sa trochu ukludnila-ja tiez chapem ze je v urcitej faze vyvoja,len ja mu neviem s tym pomoct a ma aj mrzi,ze sa s nim deti nechcu hrat,lebo on je zase velmi spolocensky,len keby vedel pochopit,ze ako sa ma hrat s tymi detmi.vdaka za tip

@iffka2002 mas pravdu-skusim tu skolku. Ked bol syn pred asi rokom v takej skolke (pohybove sanatorium),tak sa tam naucil aj cikat aj kakat na serblik a aj normalne jest (zabudla som povedat ze ked mu nieco nechutilo,tak sa povracal), bol vsak casto chory a jeho bracek este viac a preto som ho aj nechcela davat do skolky a aby aj mala nebyvala chora,ale uz to nezvladam,tak skusim zase skolku. vdaka za radu

@davidka27 ja som tiez toho nazoru-nedala som ho tam kvoli chorobam-aby mladsi surodenci a aj on neboli tak casto chori,ale nestaci mu to byt doma a ja si s nim neviem dat rady aj ked sa snazim,ale mam aj novorodenca aj batola a nestiham... vdaka za tip.

hm, v tych skolkach veru nejednaju s deckami vzdy v rukavickach, naziapu na deti, natlacia im do ust jedlo, a ine "lahôdky", sama musim bojovat s tym, aby som si dceru nevzala naspet domov, ale naucila sa tam strasne vela, v podstate skoro vsetko.

@kvetinka4 noo, byt nepostradatelna. mne sa uz stalo, ze syn zahlasil, ze mam ist prec z domu a on tam bude s tatom sam. a ked som sa spytala, kto mu kasu navari - najdu si novu mamu.
ale o par dni nieco podobne povedal zasa tatovi, tak to so mnou dufam nie je az take zle.
tiez ma berie ako samozrejmost. a ked mal necele tri roky bola som mesiac v porodnici. vobec ho nebavilo za mnou chodit, ked uz prisiel, nebolo to o tom, ze sa strasne tesi a ze sa ku mne prituli. skor - tato podme uz domov. bo co dieta v nemocnici na chodbe. nudi sa. a za ten mesiac (bolo to cca 28 dni) len par krat tatovi spomenul, ze by mamina uz mohla prist domov.
ale "utesuje" ma to, ze ja som v jeho veku odmietala na ulici moju mamu chytit za ruku, ze sak som uz velka. to syncek sa drzi rad. ak teda nema chut niekam utekat. co ma casto. 🙂

@kvetinka4 to správanie, čo popisuješ, máme doma bežne každý deň, pľuje, jaší sa, nevie byť s deťmi, na ihrisko chodíme výnimočne (teda okrem toho kakania, skôr cvrkne a pýta sa na poslednú chvíľu)...inak ako by si písala o mojom malom a pritom my chodíme k detskému psychiatrovi, ktorý skonštatoval, že je všetko ok, že mal byť dávno v škôlke... 😉

kvetinka4 tak toto podla mna vobec nieje na psychologa... 😒 ja si skor myslim ze by si mohla zacat s malin travit viaxcej casu sama.ako pises mas este dalsie dve amle deticky a mozno niekde ostava najstarsi v uzadi.mozno by ste mohli ist raz do tyzdna sami niekam.mm nechat dve deti a ty si urob s drobcom paradny den a venujte sa jeden druhemu.kazde dieta v jeho veku ma svoje muchy pretoze uz nieje male babatko a dochadza aj k dalsemu osamostatnovaniu s a adeti maju z toho strach.ako niekto pisal predomnou...ved oni nie su cvicene opicky.co vidia ze robime my budu robit aj ony 😉 co s atyka toho zdravenia ja by som to neriesila...a co s atyka pohladu inych uz vobec nie,kazdy nech si uprace najprv pred svojim prahom...moje deti robia cirkus aj na celu ulicu a je mi jendo co si myslia iny su to moje deti...napriklad .predvcerom mi mladsi rozsypal pukance po celom obchode..upratali sme to spolocne a isli odhodit a on to po ceste ku kosu rozsypal znova a este pri tom krical jak pavian aby to vsetci videli..tak som ho vyhresila ze sa to nepatri rozhadzovat ked sm eraz pozbierali a musel to zbierat sam uz som mu nepomahala a on to rozsypal po pozbieraniu znova po ai polhodinovoim zapase sme to dostali do kosa no maly uz mal taky rapel ze isiel po 4 ako psicek az k vychodu obchodu 😒 nuz isiel tak nie preto ze som jho nechala ale nestihla som ho chytit ..a to si mal vidiet tie pohlady....ked som ho chytila dala som ho za trest do kocika a to bol rev este dalsich 200 metrov..a co myslis kde ma to pichlo??? 😀
podla mna by si mala riesit skor to co ho nabada k takemu rieseniu ako to ako sa citis ty 😉

v tomto veku su taketo odchylky normalne, hlavne ak mozno ziarli na breceka - deti su vynaliezave avedia ako uputat 😉 venujte sa mu viac

@kvetinka4 nie nie, je este aj on malicky. Nesmies mat na neho prehnane ocakavania. Teraz je v pozicii kedy sa o teba deli. A ze neplakal za tebou? No deti su rozne. Moje starsie dieta tiez nemalo nikdy ziadnu separacnu uzkost, malo ma istu a tak sa citilo v bezpeci. Mal pocit, ze mama tu je stale a neodide, tak netreba stvarat len co na okamih zajde za roh. Ale zlom nastal, ked sa mu narodil surodenec - tyzden v porodnici a na pol roka sme mali so separacnou uzkostou vystarane. Zrazu uz mama nebola bezpecne pritomna, zmizla a nevracala sa. A zacal sa bat kym opat nenadobudol istotu, ze aj ked odidem zasa sa vratim. Mladsie dieta je uplny opak, to jaci len co zmiznem vedla v miestnosti, tlaci sa na mna, skryva sa za mna ked pride navsteva, je to proste povahou cecok. U tohto asi nezazijeme, ze pojde k starym rodicom na niekolko tyzdnov a nebude sa chciet tak skoro vratit. 🙂 A nema vobec dojem, ze ma ma o to menej ten starsi rad. To vobec nie. Ja som bola taka ista, stary flamender, bola prilezitost tak som sla a bolo mi dobre, za rodicmi som nestvarala.

Pozri, pokial naozaj nie je odtazity, nevyhyba sa fyzickemu kontatku a tuleniu a vie prejavit emocie, tak by som sa neznepokojovala. Psychologicka moze posudit ci netrpi formou autizmu, napriklad. Pre ten je specificke prave to, ze dietatko neoblubuje fyzicky kontakt. Ale z tvojho popisu nemam dojem, ze u vas by toto nedajboze pripadalo do uvahy.

Os

Podobne ziarlivostne vystupy sme mali, ked sa narodil maly, nastastie to preslo, chcelo to mat vycleneny cas sa jej venovat - a len jej, uz to pomohlo. Navyse skutocne, malemu treba kolektiv, odkuka od ostatnych deti, co sa patri a co nie. Tak ak je ta moznost, daj ho po prazdninach do skolky.

@kvetinka4 nemyslim, ze skolka vsetko vyriesi.
Verim, ze je to na Teba vela starat sa doma o tri male deticky, ale ocividne sa Tvoj syncek snazi svojim spravanim nieco naznacit, aj ked sam asi netusi co. Ja mam medzi detmi rozdiel dva roky, zaciatok po narodeni mladsej bol uplne v pohode, ale okolo jej 6. mesiaca zacala ziarlivost a bolo to takmer rok dost narocne. Aj moj syn zacal zrazu viac zlostit, hysacit, aj sa pocikaval aj hneval. Velmi ma to trapilo, citila som, ze nas vztah je trosku chladnejsi, lebo som nanho aj velakrat nakricala a bolo aj par na zadok, ked sa mi z trucu pocikal na verejnosti atd. Ale nedala som ho do skolky a praveze som si nechala doma a snazila sa mu co najviac venovat. Inspirovala som sa knihou Respektovat a byt respektovany a vysledky vidno. Mozno to postupne odznelo casom, mozno viac veci pomohlo, ale teraz sa deti velmi lubia a mam dve uzasne deti takmer bezpoblemove, ozaj len obcas nieco riesime, ale posledne mesiace tvrda pohoda u nas doma. 🙂 Takze prajem vela sil a pevne nervy. Vela vela trpezlivosti na laskavy pristup a myslim, ze aj Tvoj syncek sa so situaciou vysporiada a bude dobre. Hranice musi mat, nedovolit vsetko, ale vysvetlit a trvat na dodrzani s laskou a pochopenim, venovat mu cas. Ak sa nechce mojkat, aspon s nim v posteli citat knihy, hrat hry, skladat stavebnicu, hocico, laska sa da prejavovat vselijako. 🙂

@kvetinka4 este k tej skolke - neodsudujem uplne, mozno potrebuje rovesnikov a doma ma malo podnetov. ale moj syn je skor introvert a myslim, ze som mu program vedela urobit, takxe nam bolo doma velmi dobre spolu. Teraz uz ide do skolky, ale je mi to luto a priznam sa, obcas mam velku gucu v hrdle, ked si predstavim, ze uz len dva mesiace sme takto intnzivne spolu, uz sa tento cas nikdy nevrati. Myslim, ze mojmu odlozenie skolky do 4 rokov pomohlo, vidno na nom, ze uz je davno vysporidany so sestrickou, je samostatny, rozumny. Ak by som ho davala pred rokom, myslim, ze by sa nam zlostne a nepokojne obdobie urcite predlzilo.

ahoj,ako tu uz vyssie dievcata napisali,je to prechodne obdobi,hlavne ten vek 3-4 roky.Ja mam doma skoro 4 rocnu dceru a tiez som v urcitej chvili (3,5 r.) uz nezvladala jej spravanie. Medzitym sa nam narodil syn a jej vykyvy a nalady nabrali na vacsej intenzite.Tak som to pripisala ziarlivosti aj preto,ze kazdy mi hovoril,ze je za tym skryta ziarlivost, ale neverila som tomu,nakolko sa ku nemu od zaciatku velmi pekne spravala, nerobila mu zle a vlastne vobec nevyzeralo,ze by to mohlo mat s tym suvis.
S danim spravanim som sa "postazovala" nasej obvodnej lekarke a ta mi dala kontakt na skvelu psychologicku,ku kt. som sa odhodlala aj tak az.po 1/2 roku, ked uz toho bolo nad moje sily a nervy a celk.pohodu. Mali sme 2 sedenia, kde ma ukludnila,ze dcera je uplne v pohode, jej spravanie zodpoveda jej veku aj ked podla roznych testov je miestami na urovni 5-6 r.dietata. Ze svojim spravanim naozaj maskuje skrytu ziarlivost a puta pozornost,kt.patrila predtym iba jej.V podstate to sedenie pomohlo mne uvedomit si urcite veci(aj to, ci nie som na nu prilis prisna a nemam nanu prehnane naroky) a hlavne to, ze je to len dieta, kt.ma narok na dane spravanie a nie vzdy ma chut robit prave to, co od nej chcem,al. by sa mala prave tak zachovat.Ved aj my dospeli nemame kazdy den svoj den a nechce sa nam robit a spravat sa podla urcitych pravidiel.
Takze pre tvoj klud, by som kludne zasla za psychologom. Aspon sa vyrozpravas a mozno ti poradi nieco, co na maleho zaberie.

@kvetinka4

@kvetinka4 Z toho čo píšeš, mi nič nepripadá nejako mimoriadne zvláštne na jeho vek. Volá sa to obdobie vzdoru (alebo aj prvá puberta 😀) a je veľmi dôležité pre zdravý vývin, aby si ním dieťa prešlo. Samozrejme že sa nestačí len tak prizerať a ospravedlniť to vývinovou etapou. Takže ak máš pocit, že sa chceš poradiť, vyhľadaj psychológa. Už dávno to nie je tak, že návšteva odborníka je až posledná možnosť, keď rodičia nevedia, čo ďalej. Určite by Ti pomohlo už len porozprávať sa o výchove, správny psychológ dokáže podporiť sebadôveru v Tvoje vlastné rodičovské schopnosti a budeš sa cítiť lepšie. A na niektoré konkrétnosti sa naučíš reagovať a ostaneš viac v pohode. 😉

Akurát k tomu, že sa všetci na Teba pozerajú - tomu never. Každá z nás to zažila, aj že sa pozerali na ňu, aj že sme sa pozerali na nejakú tú minidrámu. Ak si na takú situáciu spomenieš, väčšinou vtedy pozeráš, či netreba nejako pomôcť a nie aby si posudzovala druhú maminku, nie? 😎 Proste vtedy rieš synčeka, nie divákov.

nezlyhávaš🙂 pôjdem odzadu - kakanie - no trošku problémik, určite sa to pohne.. ostatné: skôr si myslím, že máš na neho veľa "úloh" v medziľudských vzťahoch pripravených: pusinkovanie, koho má rád - môj to nikdy nerobil, ani zdraviť nemusí (síce má 2,5 roka, ale pusa mu ide výborne.. a zdraví spontánne, ako to vidí u nás: keď vojdeme do zelovocu - otvárajú sa dvere: "dobré ránko", keď vychádzame: "maj sa", "majte sa tu" a pod.. a je mi to jedno, aj keby sa nepozdravil.. Prečo by mal odpovedať na otázky všetkých ľudí, čo sa ho pýtajú - ako sa voláš, ty malý chlapček, si maminkin? Náš sa najnovšie stráášne mračí po ľuďoch - ale tak bubákovsky, že to je až smiešne, samozrejme, nevidím to vždy, ale ľudia sa ozvú, alebo priamí jemu povedia, aby sa usmial a on (ako pri fotení): Syýýýr🙂)) Dieťa. Hranie sa s deťmi, resp.branie im veci a odbiehanie - hm. raz vezme jeden, potom druhý🙂 myslím, že vety typu "deti sa s tebou nebudú hrať" ho môžu pomýliť a ublížiť - on nerozumie ešte detailom a kombináciám detailov, keď mu nedáš presný návod na tú-ktorú situáciu. .. nebudú hrať? no tak aspoň takto sa do tej aktivity vložím, že tam vbehnem a dačo skúsim..🙂) Povedz mu presne, čo chceš: "pobežkajte si trošku, ja ťa tu počkám" " opatrne, neťahaj jej hračky, aby nebola smutná" ... alebo fungujte s deťmi spolu: ty sa jeho kamarátky pýtaj, ako sa má, pritom ho hladkaj, porozprávaj aj o ňom, aký je šikovný, že má doma nové auto, potom ich nechaj..Dnes aj ja rozmýšľam, ako fugovať s nejakými Janíkovými kamarátmi - pravidelnejšie. Rozmýšľaj aj ty - - že by nejaká maminka na kávičkovanie? deti sa zabavia, naučia od seba a my sa uvoľníme🙂))) ahoj, pa, nech dni idú a ty si spokojnejšia🙂 jana