Mám dať syna do škôlky a ísť pracovať?
Ahojte, som doma s pomaly 2,5 rocnym synom. Je to velmi mudre a vnimave dieta, ALE extremne temperametnej povahy, dava nam s manzelom riadne zabrat...Uz som z tohto obdobia s nim doma velmi vycerpana, prislo obdobie vzdoru a je to este horsie. Mam pocit, ze som si za posledne roky co som uz doma vytrpela viacej, ako uzila. Cele tehotenstvo prelezane, z toho 5 mesiacov v nemocnici, syn sa narodil mesiac predcasne, babatkovske obdobie bola cista katastrofa, maly mal silny reflux, hypotoniu chrbatika, chodili sme cvicit aj doma sme cvicili, behali furt po lekaroch. Bol extremne zlym spacom, 1,5 roka sme nespali s muzom, no a ked prislo troska lepsie obdobie, tak nastalo silne obdobie vzdoru a ja si s nim uz niekedy ani neviem rady...Nie som schopna pri nom nic spravit, kedze sam sa zabavit nevie ani na sekundu a je schopny zdemolovat cely byt. Velmi uvazujem, ze by som ho dala do skolky a isla pracovat, neviem, ci si vsak tymto rozhodnutim iba nezhorsim situaciu. Rozmyslam, ze by sme mohli najprv navstivit detskeho psychologa, ci je vobec syn zrely na skolku a ci to u neho zbytocne iba nezhorsi jeho zachvaty hnevu a pod. Ubija ma hlavne predstava, ze chcem doslova utiect pred svojim vymodlenyn synom a jeho silnymi emociami a co som to za matku, co uz pri 2,5 rocnom dietati straca vsetku svoju trpezlivost. Posledne mesiace sa citim otrasne, nemam chut ani rano vstat lebo viem, co ma caka so synom...Muz je skvelym otcom, starostlivost o syna prebera hned plnohodnotne kazdy den, ked konci v praci a aj cez vikendy sa mu venuje pomaly viacej, ako ja. Ja ale v tomto case riesim domacnost, varenie a vsetko to, co by som rada spravila pri synovi, ale zial to vobec nejde, akokolvek sa snazim. Pripadam si uplne ako nemozna zena, ktora to nezvlada s jednym dietatom pritom niektore zeny maju aj 3-4 deti. ☹️ Dokonca mi ho raz tyzdenne postrazi aj mama, takze si naozaj mam aj cas od neho oddychnut, aj tak mam pocit, ze to uz nezvladam.
Myslite, ze by mi prospelo ist pracovat alebo to uz mam nejako dobojovat do buduceho septembra?
pomoze to obom, vacsina deti si "dovoli" najviac na mamu.
ale moze sa Ti stat, ze v skolke bude fungovat super, kedze bude musiet fungovat ako ostatne deti, tak celu tu zurivost a emocie si bude nadalej vybijat doma na Vas. a budete tam kde ste.
Skôr ako v septembri ti ho aj tak nezoberú, to len výnimočne. A teda takéto dieťa bude pre pani učiteľky radosť 😁 bez urážky. Musíš nájsť spôsob ako môže vybiť energiu a teba až tak nezničí.
Ja to odporúčam, ja som obidve deti dala po dovršeni 2 rokov. Adaptačné 3 mesiace na 4 hodiny, ja som mala pol úväzok a potom už na celý deň. Odporúčam. Aj učiteľky v škôlke mi potvrdili, že si moje deti zvykli lepšie a rýchlejšie ako odrastené deti, ktoré sú príliš dlho s mamou ..... majú tam detský kolektív, naozaj sme to dali perfektne. A znova by som to urobila. A to mám vymodlené deti po 40tke. ;) Šťastná mama, šťastná celá rodina. A malý už má doma možno ponorkovú nemoc. Tam sa odreaguje a bude spokojný.
@januska12323 u nás brali aj od februára. Dá sa hocikedy , ked je ochota sa dohodnúť. Závisí od škôlky.
Nie, nedavaj ho do skolky. Tvoj problem to nijak nevyriesi. Ty nemas problem s unavou, ze si musis oddychnut. Ty mas problem s dietatom. Navstiv detskeho psychologa a nauc sa s dietatom pracovat. Nemysli si, ze jeho vzdor do roka prejde a opat budete jedna stastna rodinka. Ten vzdor bude pretvavat a bude sa zhorsovat ked sa nenaucis ako pracovat s extremne vzdorovitym dietatom.
Ja si myslim ze by si sa nemala obvinovat v prvom rade. Myslim si ze kazda sme si tym presli a nie kazda mame moznost dieta "odlozit" ku starym rodicom, tetam, ujom, babkam apod. Takze ked si s nim nonstop 24hod denne a stale v tom istom stereotype uz 2,5 roka - niet sa co cudovat.
Daj ho do škôlky, ak teda máš vôbec takú možnosť, lebo u nás napríklad berú len od septembra, inak nie. Ale možno inde sa dá. Si z neho proste unavená a všetko ti lezie na nervy. Do práce nemusíš ísť hneď, daj si aspoň mesiac čas, trochu oddychu nezaškodí.
ja ti pisem ako mama, kt. toto zažila.....a nic lepsie som nemohla urobiť ako to, že moje deti šli presne v 2 rokochh do školky (aj to druhe rpesne takto temperamentne ako tvoje), on nespal v noci do 3,5r. vobec-ciže ked už chodil do skolky,a le poteboval kolektiv aj on, aj ja....mne to velmi pomohlo a on sice prežíval rozne obdobia vzdoru,a le v predkolskej triede to preslo (u oboch).....ale školka bola pre neho velkym prinosom......za mna, nevahaj a ak ams moznost, chod do rpace a dieta do skolky
kym to neskusis, nezistis. ja by som skusila na tvojom mieste, zatial by som este mesiac, dva ostala doma bez prace a dieta supla do skolky na skusy - mozno to bude super a mozno uplne naprd. Nemas co stratit.
Ved jeden den si zaplatte donasku, jeden den mrazene polotovary, treti den navaris na 2 dni, stvrty den var cez obed,ked je u babky a takto sa aspoň s tým varenim nemusíš babrat každý jeden podvecer,keď starostlivost preberie manžel. Chod sa radšej prejst.
V škôlke sú profesionalky so skusenostami, tie ho "dajú do laty" (nemyslim to agresivne, ale že sa nauci pravidla a nebude vymyslat). Keď ho vyzdvihnes,bude sice frustrovany, ale tie 2-3 hodiny das, ak budeš cez deň mat možnosť si od neho "psychicky odychnut".
Len si vymysli nejaký zmysluplny program cez deň, lebo určite to tam on nebude mat jednoduche, to by bola skoda, urobit to pre neho náročnejšie a nejako nevyužiť ten volny čas. Ak budes pracovať, budeš sa viac tesit na spolocne chvile a budeš vdacna za víkendy.
Ak máš taky luxus,že mozes pracovať na skrateny uvazok, to by bolo podľa mňa najlepšie riešenie.
Ja mam tiez hyperaktivne dieta, od 2 rokov v jasliach do obeda a vrelo odporucam. Ak mas sancu ho niekde dat uz teraz na adaptacne, tak by som sla do toho, ale do roboty este nie, pravdepodobne bude budovat imunitu, ale ty si psychicky oddychnes...
Treba si uvedomiť že dieťa vychovávaš ty, nie učiteľky v škôlke....Ak mu ty s mužom nestanovíte hranice, učiteľky to za vás robiť nebudú.....iba budeš každý deň počúvať že mu treba dohovoriť....ano, v škôlke pôjde pravdepodobne s "davom" teda bude robiť to, čo iné deti, ale doma ti to nepomôže.....
Za mna - do skolky. Moj maly bol velmi dobre babatko, pokojne, troska lenive az 😂 okolo roka a pol mu „preplo“ a bolo to ozaj unavne, hlavne ked bol muz na sluzobke. V dvoch rokoch siel do skolky (nie preto, ze mi bolo tazko, cely cas bol taky plan) a vztah sa nam vylepsil o 100%. Oddychli sme si od seba, on mal ine inputy ako mna a muza, zacala som sa na cas s nim tesit a nie ratat minuty kedy pride muz alebo kedy uz pojde do vane a spat.
Na psychologicku by som sa nateraz vykaslala, taketo zachvaty su v jeho veku uplne bezne.
A este - neponahlaj sa do roboty (ak nemusis kvoli peniazom). Aj ty si po tom vsetkom zasluzis mensie prazdniny, plus prve mesiace bude aj tak pravdepodobne kazdy druhy tyzden chory.
@mamamasama to nemozes vediet, tak to netvrd
Neváhaj a choď do toho 👍 môj syn bol extrémne neposedný živý mal rád spoločnosť deti nové prostredia, dával nám neskutočne zabrať, na ihrisku vydržal Max 5 minút všade behal lietal nevedel obsediet ani pri rozprávke... Keď mal 2 roky išiel do škôlky a ja som sa vrátila do práce, všetci sme boli spokojní 😊
moj mladsi syn je to najsikovnejsie,najmilovejsie a najtemperamentnejsie dieta v sirokom okoli 😂 doma ho prezyvame “el intensito” on je proste taka intenzivna vzdorovita guľka odkedy sa narodil. Ma o par dni 2.5 roka. Od septembra siel do skolky,myslela som si ze to bude zle ale cuduj sa svete najvacsi sefino v skolke, ziadny problem. Ja zacinam buduci tyzden v praci na 6h. Myslim si ze cakat kym bude mat 3.5 roka aby siel do skoly by bolo totalne kontraproduktivne pre vsetky strany ale dam ti jednu dobre mienenu radu : NEOSPRAVEDLNUJ SA za svoje pocity a preco ho chces dat tam a onam, je to cisto len tvoja a muzova vec, nema 5 mesiacov ale 2.5 roka a ked to uvidis ako nieco co chcete vyskusat tak vyskusajte. Do skolky moze chodit aj na pol dna, niekolkokrat v tyzdni atd (ak teda sukromna lebo predpokldam do statnej ho uz teraz nevezmu) a hlavne zivot si treba spravit taky ako vyhovuje nam a nie anonymnym ludom z MK.
Dakujem vam baby velmi pekne za zdielanie nazorov a hlavne vlastnych skusenosti. Myslim, ze teda zacnem planovat navstevy skolok v okoli. Chceme riesit sukromnu skolku, do tych podla informacii od znamych prijmaju aj pocas roka, ak maju volne kapacity, tak uvidime. Skusime to, oddychneme si od seba a ak by sa to zhorsilo alebo zle vplyvalo na syna, tak to samozrejme nebudem silit a budeme fungovat ako doteraz. Osobne mam vsak casto pocit, ze sa so mnou uz nudi... Je to velky extrovert, na ulici, v obchode aj na ihrisku nema problem hocikoho oslovit a hned sa kamosit...samozrejme skolka bez nasej pritomnosti moze u neho vyvolat uplne ine emocie, uvidime 🤞.
Mme skolka pomohla, synovi neuskodila tam bol ako anjelik, ale syn mal 4 roky ked isiel do skolky a ma ADHD - diagnostikovane az v skole. Viem ze svoje dieta milujes ale zaroven je to na teba velke susto. Nam psycholog nepomohol pri takto malych detom to kazdy zaradi medzi bezne detske huncutstva ale bola to uplne ina kava, takze ano...kludne deti aj 3, jedno divoke je prilis. Pockaj pol roka a sup do skolky skus aspon tu na pol dna a potom uvidis. Dobre to dopadne
Nezávidím Ti to. Nečakaj pochopenie od zien, ktoré majú dobré deticky.
Ja by som pokojne aj nechala synčeka vyšetriť, či nemá hyperaktivitu, alebo ADHD,... S takýmito deťmi treba aj inak pracovať, v poradni by Ti určite vedeli poradiť, ako s nim komunikovat.
Držím palce?
verím tomu, že tvoje dieťa bude v škôlke anjelom.... jednoducho si nedovolí skákať učiteľkám a iným deťom po hlave, ako to robí doma tebe a tvojmu mužovi. zjavne tu abstinuje výchova vás, ako rodičov.
Napis, čo take robí. Lebo všetok opis je len, že ma temperamentbu povahu, hnev, vzdor. Ale ako sa to prejavuje? Hadze do vas veci, hryzie, sklbe papier, ak mu ho das na kreslenie, vyhadzuje jedlo z taniera, nechce ist a drzat sa za ruku...? Možno keď das konkrétne situacie, budú ti lepšie vedieť poradiť, take, ktoré zazivaju podobne.
Mne je tak trošku úzko, keď tu čítam slová typu “doma ide zdemolovať byt, má záchvaty hnevu, dám ho do škôlky” Ako učiteľka MŠ, ktorej sa potom každoročne stretne v triede aj 5-6 takýchto “detí bez hraníc” ako to nazývam, ďakujem ti srdečne 🙈 Áno, mnohé deti sa v škôlke prispôsobia a nedovolia si to, čo doma. Mnohé ale bohužiaľ pokračujú trojnásobne, keď zistia, že zrazu nie sú stred vesmíru. A rodičia od škôlky čakajú zázrak. Len tých zázrakov tam mám ďalších 20 🙈😂
Podľa mňa sa tvoje dieťa doma už s tebou nudí... preto sa správa tak, ako sa sprava. Potrebuje kolektív a množstvo nových podnetov, ktoré uspokoja jeho zvedavosť- a nie psychológa... ú mojich detí presne toto začalo, keď mali rok a pol. Obaja išli do jaslí a milovali to tam. Adaptácia trvala jeden deň a ani jeden z nich mi nikdy nikdy neplakal, že tam nejde. Sú proste deti a deti - niektoré nie sú pripravené ani v troch rokoch a iné to potrebujú už skôr. Ja som sa vrátila do práce bez problémov, veľa som toho ani nezmeskala, o to lahsi návrat som mala. Môžem ti to len a len odporúčať. Vieš aký skvelý je to pocit tešiť sa na svoje dieťa po práci ? Je to podstatne lepšie ako sedieť vedľa neho zrutena v detskej izbe a myslieť len na to, nech už ide spať a ty prežijes ďalší deň
@ava11 ono to nie vzdy je o nevychove.mam prostrednu dceru ktora je ako raketa,od narodenia uvrieskana,zly spac,aj 5 animatori by sa uzivili pri nej.vychovavana bola rovnako ako starsia dcera,ktora je jej presny opak.ani jednu sme nerozmaznavali,obe maju rovnaku vychovu,no napriek tomu som z mladsej bola vzdy total k.o po celom dni,vycerpana,nervozna.ked zacala behat, cele dni len chodila chodila chodila.bola tazko unavitelne dieta.v 2 rokoch nastupila do sukromnych jasli,mysleli sme si ze bude problem asi vo vsetkom,a boli sme velmi milo prekvapeni,od prveho dna sa tam tesila,s detmi sa rada hrala,zapajala sa do vsetkych aktivit,na hudobnych kruzkoch tancovala spievala,zrazu nebol problem s jedlom ani so spankom.dcera chodi domov vysmiata,rec sa jej velmi rozvinula,usta sa jej nezatvoria a zrazu prespi celu noc👍 ucitelky ju chvalia,ze mala super adaptaciu,dokonca pomaha mensim detom pri krmeni ci obliekani.takze za mna mozem povedat,ze nam to vsetkym velmi prospelo,uplne ine dieta je z nej.
@simona92101 ale isteze, nic nie je platne 100% na vsetky deti. Z mojej skusenosti ale 9 z 10 “problemovych” deti je iba nezvladnuta, resp ziadna vychova. Ale tak to by som tu mohla knihy pisat, co rodicia o svojich detoch tvrdia a co je realita.
“Doma sa oblieka uplne sam” a dieta ocividne netusi, co robit s oblecenim, len natrca nohy ruky. “Doma jedava aj priborom” a v skolke nevie ako chytit lyzicu a len sedi s otvorenymi ustami a caka, co prileti.
Takze aj na mnohe tieto vyjadrenia ako doma prisne vychovavaju a maju nastavene hranice, ale to dieta nie a nie spolupracovat, sa ja pozeram skor s polousmevom 😉
Tebe to urcite pomoze. Malemu opacne