Kamarátstvo zo škôlky
Ahojte, mám jedného synčeka 4rocneho, sťahovali sme sa na dedinu a nemá tu žiadnych kamarátov. Od januára chodí do škôlky, v triede má dvoch chlapcov čo sa spolu hrávajú v škôlke. Môj by bol rád kedy došli aj ku nám domov sa zahrať. Hovorila som mu nech ich pozve ku nám. On im o tom povedal v škôlke a vraj povedali dobre. No neviem čo to znamená, či to chlapci vôbec povedali doma rodičom a rodič s tým nesúhlasí alebo o tom ani nepovedali. Zatiaľ ani jeden sa nehlási že by došiel ku nám. Asi budem musieť ja prihovoriť sa rodičom, lenže neviem ako na to nadviazať rozhovor? Zatiaľ sa len zdravime keď sa ráno a poobede vidíme v škôlke. Ja som skôr tichá povaha neviem ako sa prihovoriť rodičom? A tiež bojím sa odmietnutia, poraďte
Treba sa skontaktovat s maminkou dietata..dieta asi samo rozhodovat nevie a nebude..ja som sa dohodla s mamami kamosov a prisli sme bud k nim,alebo oni k nam.deti sa hrali a my sme debatili..
Tiež sms to riešili tak, že sme to matky vyriešili za deti.
Véd sa pekne slušne opýtaj, ty sa s tou.matkou nemusíš hneď kamaratit: dobrý, môj syn sa rad hra v škôlke s vašim synčekom. Môžu sa chlapci niekedy stretnúť na ihrisku, alebo sa moze váš syn prísť zahrať ku nám domov. Daj adresu, číslo podľa reakcie, alebo si dohodnite rovno konkrétny deň.
To sa musiš dohodnuť ty s rodičmi a nie 4 ročne deti. Dcera sa s polovicou triedy dohodna, že idu do Francuzska peši 😂.
To musíš ty osloviť rodičov, fakt sa nemôžeš spoliehať že toto vykomunikuje 4 ročný chlapec
Normálne oslov mamičku: dobrý deň, nás Misko by chcel pozvať k nám poobede sa hrať vášho Filipka. Vyhovovalo by vám to napr v utorok poobede?
Čo sa týka jedla, má nejaké rad? Alebo nemôže niečo čo mu škodí?
Byvame na jablkovej ulici c. 4, toto je moje cislo
Viem že budem musieť ja osloviť rodičov len je to také ťažké.
Dobry den
Marcelko by rad pozval Patka k nam domov zahrst sa s jeho autickami. Kedy by sa Vam to casovo hodilo?
Vy ste sa nebáli čo keď mamička to odmietne a potom bude to trápne že budeme naďalej sa vidavat v škôlke a odmietla k nám dôjsť.
Tak ty si dospelá a bojíš sa opýtať druhej dospelej osoby a čakáš, že to zorganizuje 4 ročné dieťa?
Návštevy kamarátov podľa mňa dohadujú rodičia medzi sebou a nie 4 ročné deti 😃
@januska12323 Samozrejme nečakám že to zorganizuje dieťa, no ako som písala vyššie že tichsej povahy a ešte nikoho som sa nepýtala na takéto. Takže áno mám z toho strach čo keď druhý rodič to odmietne.
Aj keby odmietli,urcite sa nemusis citit trapne 🙂 je to praveze podla mna mile a asi malokto ma tolko malo chochmesu,ze by ta poslali niekam..a suhlas s nazormi vyssie.proste sa predstav,vysvetli ze deti sa kamaratia a budes rada ak by sa niekedy prisli k vam pohrat.ci si mozete vymenit cisla 🙂 a hotovo
No tak odmietne, čo je na tom trápne.
@lienka9 Trápne to bude keď odmietnu a budeme sa naďalej stretávať v škôlke a budem sa cítiť z toho trápne že odmietli. Neviem asi to moc prežívam.
Asi ano 🙂 ak odmietnu,povedz: jasne ,rozumiem.. a normalne frc dalej a venuj sa svojmu dietatu..ked sa stretnete tak sa pozdravis ako doteraz.nemusis sa bat,ak aj odmietnu,urcite to nebudu riesit a zazerat po tebe ,alebo co 🙂
No prežívaš. Tak keď odmietnu tak sa nič nedeje. Povieš dakujem za odpoved a hotovo. Život pôjde ďalej
Ja ta uplne chapem :D a to si tymto este ani neprechadzame, ale ja tiez prilis vsetko niekedy “overthinkujem” 😅😅 a musim sa v mysli pripravit na rozne situacie 🤣 drzim ti palce nech ta neodmietnu a nech syncek ma dozivotnych kamaratov zo skolky 😇
Tak napíšem taký príklad. Moja dcéra tancovala od mala v ľudovom súbore. Skamarátila sa tam s 5r dievčatkom. Tu na dedine sa každý s každým pozná, tak keď som videla, že malá šla ráno po chlieb s bábkou. Stačilo sa opýtať pár ľudí čo je zač. O hodinu som vedela všetko o predkoch a o príbuzných z tretieho kolena. Doobedu som už volala druhej mamičke či sa k nám môže prísť jej dcéra hrať. O tretej som ju už brala od babky k nám. Potom sme aj my mamičky skamarátili.
Samozrejme mohlo sa stať že odmietne ale risk je predsa zisk!
Samozrejme sa mohlo stať
Dohodnut to musis ty, ako si v praxi predstavujes, ze tak male deti si dohodnú navstevu? Veď oni ledva vedia aky je deň v týždni. Ja teraz riešim to isté, ale jednu mamičku nie a nie stretnut a tu druhu som aj parkrat zhliadla, ale vždy sa ponáhľala a podla mna davala signály, že nechce komunikovat. Ani som ju nestihla osloviť. Dcera mi pili uši a pre mna je to tiež narocne, lebo som skôr introvertka a netúžim po zoznamovaní, ale čo už, niekedy sa pre deti treba prekonat. Celkovo ale nerozumiem tejto móde navstevovat sa v skolkarskom veku, tie kamarátstva sú ešte také premenlivé. Nepamatam si to z môjho detstva. Chodila som sa hrávať az ako školáčka, vtedy sú už kamarátstva pevnejšie.
ja som sa prihovorila mamickam.. najskor mamicke najlepsieho kamarata, tam to vypalilo dobre.. Ja som nadviazala rozhovor po rodicku, mali sme temu na diskusiu a na zaver som nadhodila, ze syn nema v okoli ziadnych kamaratov a rad by aj po skolke travil cas s niekym, ze sice viem, ze su vytazeni, ale ak by sli na prechadzku, radi sa pridame, nech mi napise a poslala som jej ziadost o priatelstvo na FB.. o par dni sme uz boli spolu vonku, potom na navsteve ich syn u nas, nas syn u nich, neskor spolocne vylety, oslavy.. 🙂 nasi synovia su uz ako bratia :D
dalsie mamicky som oslovila ohladom party u nas.. Zo 4 deti 2 odmietli prist, jedny neboli vtedy doma, druha mamicka dala nedoverihodnu vyovorku, co akceptujem tiez.. ale neriesim to nejak, my sme boli mili, viem, ze deti sa nadalej spolu hravaju a my sa zdravime ako doteraz.. mozno nabuduce zavola niekto nasho syna :D
AUTORKA aj ja som nesmely osobne komunikovat s ludmi, ale vies co, VELKA VACSINA ludi je fajn a USMEV ROBI ZAZRAKY. Prekonaj sa, nedumaj predtym o tom zbytocne a uvidis. Pravdepodobne budes prijemne prekvapena. A ak by nahodou nie, budes pysna na seba, ze si to s usmevom skusila.
Moje decka nosili papierik s mojim telefonnym cislom do skolky a dali kamosom, aby sme sa ako rodicia dohodil. Vodili sme ich v inom case, takze som ani nevedela, ktore dieta ku komu patri.
Pri osobnom staci veta. Dobry den, decka sa vcera dohadovali, ze by sa chceli spolu zahrat po skolke, neviem, ci na to nezabudol, kym dosiel domov, lebo aj nasmu sa to stava. Kedy by ste mali cas sa zastavit aspon na hodinku? Plus vymenit cislo. Uplne normalna vec. Bud odpalkuje do neznama, neviem mozno buduci tyzden. Alebo povie kedy. Ak sa nepodari, skusat s dalsim rodicom.
Pri oslavach narodenin sme si urcili doma kolko deti mozu pozvat, tolko dostali pozvanok a rozdali do skriniek. Spatne sa rodicia ozvali a dohodli sme sa. Keby som to nechala na deti, tak by sa dohadovali este do teraz o tom, ze sa raz spolu zahraju
Mohla by odmietnut aj preto, lebo neda svoje dieťa k cudzej zene domov. Navrhni na zaciatok ihrisko, otukate sa navzajom a uvidite ako si chlapci rozumeju, ak bude vsetko ok tak dalej to pojde uz same 🙂
Mna raz zastavila mamicka že či sa môj syn nechce k nej ísť hrať, a môj syn mi povedal viackrat že ho ten chlapček bije, tak mne bolo naopak trápne odmietnuť 😀 tak som sa vyhovorila že niečo mame. Potom to ešte raz skúšala a zase som sa musela vyhovoriť. No a stretla som s taou mamickou minule a rozoravali sme sa ako keby nič.
Tvoj synček bude mat ešte plno kamarátov aj keď odmietne nejaká, a takýchto situácii bude veľa, hlavne ked bude treba niečo vybavovat pre dieťa.
Tak ako písali mamicky vyššie tak sa to treba opýtať, alebo nadhod len tému možno sa chyti, že: naši chlapci sa tak radi hrajú, mohli by sme niekedy zorganizovať stretnutie napríklad u mna doma. .. a teraz budeš čakať či povie že dobrý nápad, vymenme si čísla alebo sa len usmeje a kývne hlavou. Tak uvidis či má záujem a necháš to ďalej tak.
Nič si z toho nerob ak odmietne určite to nebude trápne, to je taká maličkosť, ze tá žena aj na to zabudne.
Bola som v podobnej situacii, v skolke sme nikoho nepoznali, ja introvert , tiez som sa velmi bala odmietnutia, nie ani kvoli mne, ale kvoli synovi, ze ako mu to potom vysvetlim, ze jeho kamarat nechce/nemoze prist.
Premohla som sa, zhodou okolnosti som mala cislo na mamu daneho chlapca a normalne som napisala spravu (zavolat som vtedy nezvladla 🙈), som sa predstavila a ze by sme radi pozvali jej syna sa k nam pohrat, kedze sa nasi chlapci hravaju v skolke. A ak chcu, tak ze sa budeme velmi tesit, ak sa ozvu na toto cislo. Odpoved bola pozitivna, zevraj to necakali a boli prekvapeni, ale milo.
Samozrejme prve stretnutie som pozvala dnu aj mamu, vypili sme kavu, pokecali o skolke. A neskor uz chlapec chodil sam, resp. oni potom pozvali nasho, kde bol 1x tiez muz s nim (tak prehodili rec otcovia 😃 ) - kedze, ako uz niekto vyssie pisal, predtym ako dieta niekde necham, chcem spoznat trochu rodicov a domacnost.
Stretko na ihrisku som prvy krat velmi nechcela, lebo u nas je vzdy dost deti, nahodou tam pozvany chlapec stretne "lepsieho" kamosa a moj zostane smutny sam.
Teraz ako su starsi, uz je to jednoduchsie a aj stretka na ihrisku v skupine su okej.
Normalne sa rodicom prihovor, ze vase deti su kamarati a radi by ste ich pozvali ku vam sa hrat. To nie je trapas. Trapas je, ked povies stvorrocnemu, aby to vybavil. On im povedal aj cas aj adresu?
Ja som SA normalne v synovej tried oputala mamy jeho kamarata, ci by sa k nam dosiel hrat. Prvykrat Tu Bola aj jeho mama s nim.