Hanblivé 4-ročné dieťa
Môj malý mal teraz 4 roky, chodí do škôlky zhruba rok kde úžasne funguje s deťmi, hra sa s nimi, rozpráva, nemá vôbec problém. Zapája sa do všetkých činností, na to aký je plachý zvládol aj besiedku, že si to celkom užil 🙂 čo bol trochu problém prvé mesiace nekomunikoval s učiteľkami, čakali sme že sa to zmení a aj to sa postupom času zmenilo. Komunikuje s nimi.
Čo vidím už ako veľký problém že nechce vôbec komunikovať s cudzími dospelými. Keď na neho prehovoria,doslova odvráti zrak a tvári sa že jeho sa to netýka. Má kamošov aj mimo škôlky, je celkom obľúbený, nakoľko k nim sa tiež ma, no ak sa mu prihovorí rodič toho dieťaťa zostane celý nesvoj. Mali ste to tak niektorá s vašimi detičkami? Začínam sa obávať, že v čom to je, prečo taký blok. U rodiny je to iné, s babkami, dedami, tetami, funguje úplne normálne, dokonca aj keď tam nie sme.
Máme vyhľadať psychológa alebo čakať že sa to jedného dňa zmení? Čo si teda neviem predstaviť. Ale ako bude u psychológa fungovať keď s ním neprehovori 🤷♀️ inak teda je veľmi šikovný čo sa týka ostatných veci, vie počítať do 20, pozná abecedu, začal hovoriť trochu neskôr až po troch rokoch.
Je to veľmi živý chlapček, ale zároveň čo je spôsobené asi tou plachostou je veľmi slušný a vie sa správať...
Ďakujem vopred za vaše reakcie.
Pokiaľ nemá problém hovoriť s príbuznými celé detstvo, tak je to v pohode.
Načo hneď psychológa...
Moja dcéra v skolkarskom veku nezvládala ani tu besiedku.bola plachá a hanblivá vždy za maminou sukňou.V dospelosti prešla sama pol sveta a nestratí sa nikde.zije v zahraničí.
Ja mám tiež také dieťa. Vekom sa to u nás zlepšilo. V škôlke celý prvý rok s učiteľkami nekomunikoval vôbec, ale on ani nerozprával do 4 rokov. Bol veľmi hanblivý, cudzích dospelých úplne ignoroval, nepozdravil. Môj ani so starými rodičmi sa nechcel rozprávať, proste len mama. Teraz má 8 rokov a je to oveľa lepšie a školu zvláda v pohode, u detí aj učiteliek je obľúbený.
Ale sak ani ty sa nebavis s kazdym😁😁 sranda….
Nie neriesila by som to , je to podla mna ok.👌🏻
Ja mam presny opak, dcera povie vsetko každému, az sa niekedy hanbím. To je povaha, to nezmeni psychológ, polka deti je takych ako tvoj syn, prijmi ho aky je a nechci menit takéto veci psychologom. On naozaj nie je povinny bavit sa s cudzím ludmi..
Je to introvert a podla mna pokusom o prerobenie by sa narobilo viac skody ako uzitku - maly by si mohol zacat mysliet, ze s nim nieco nie je v poriadku. Casom si najde svoj sposob fungovania, svoj okruh ludi, smalltalky s cudzimi nejako prezije, ale vyhladavat ich nebude, to nevadi. Ja poznam aj dospelych, co by sa s cudzimi najradsej vobec nebavili, netreba im to. Potom su taki, co chcu komunikovat s kazdym. Obidve povahy su ok.
Je introvertny,preco by aj nemohol byt? Moje deti zas naopak, rozpovedia aj co nevedia. :D
myslím, že nie je namieste uvažovať o psychológovi. Je to len 4 ročne dieťa, ešte sa nemusí od neho vyžadovať aby mal osvojene sociálne normy. Skôr zmeň svoje nastavenie lebo ak malý vycíti, že si myslíš ze nie je v poriadku, tak mu tým len môžeš poškodiť.
Ja mam presne rovnakeho, uplne ako keby som o mojom citala. Nemyslim si ze je nutny psycholog s dietatom a nejake sedenie. ale je na mieste urcite nasmerovat pripadne pomoct mu s ostychom. Ja som to vobec nerisila, presne som si hovorila ze ved z toho vyrastie. az nasa pedantna pediatricka mi povedala ze ak to vnimam ako problem tak je v poroadku ak mu pomozeme uz teraz.
Spomenula som to u nas v skolke a tam mam mat sedenie. Tym ze je to monte skolka a jedna z uciteliek je detska psychologicka tak budu vediet nasmerovat mna. Urcite nebudeme chodit na ziadne sedenia aj so synom, skor by som to rada riesila formou hier a aktivit pripadne aby som ja vedela reagovat.
To robia aj moje 10 ročne netere. Asi vyzerám príliš prísne 😂
Ak náš ptostredný bol taký. V škôlke prvý polrok netušili, aký má hlas, na rozlúčke so škôlkou už tancoval v parochni a spievali s kamošmi pesničky v prvom rade. Doteraz máme známych, s ktorými neprehovoril. Nenútime ho. Postupne, pomaličky všetko ide, len má iné tempo, ako najstaršia, čo už v kočíku bola ukecaná tetka. Kedysi by nešiel sám ani do obchodu, teraz si sám nakúpi, vybaví, chodí so mnou na blšáky, kde predáva a zjednáva cenu za svoje hračky. Na úplne prvom ani slovo nepovedal cudzím ľuďom. V 4 rokoch ozaj s cudzími nekomunikoval takmer vôbec. Doma sa mu ale ústa nezavreli vtedy, ani teraz. Postupne, pomaličky, a hlavne keď sme najstaršiu naučili, že nie je jeho hovorca, všetko zvláda. Aj testovanie v cpppap, aj u logopedičky, všade z neho potrebné info dostali. Myslím, že keby sme ho "nútili", tak sa odmlčí ešte viac.
Hranica medzi - S cudzimi sa nerozprava a nechce komunikovat s cudzimi moze byt pre dieta velmi matuca. T treba to nacvicit. Ides z obchodu a vidis oproti sebe susedu - tak dieta upozorni- Ide teta Novakova pozdravime sa a opytame ako sa ma? Dieta pochopi a odpozoreje,ze je to v norme a neskor bude odpovedat. Teda aspon ludom ktori su mu sympatick.
Aj môj syn je taky. Teraz ma 6 a myslím, že vekom sa to ešte zhoršuje. Proste pred cudzími ľuďmi je nesvoj, hanbí sa co i len pozdravit. Rovnako keď sa mu niekto prihovori, hneď sklopi zrak alebo sa rovno otočí preč. Mam obavy ako bude fungovať v škole. Chodíme na logo aj k psychologičke, tie vedia ako na takého deti aj keď neišlo to hneď. Obe povedali, že je to proste v povahe, aspoň u neho.