Dotieravá a obťažujúca kamarátka
Baby, nevedela som najst lepsi vyraz na nazov temy, tak sa vopred ospravedlnujem. Ale ku problemu - dcera (5) ma v skolke kamaratku, na ktoru sa v poslednej dobe casto stazuje, ze jej "lezie na nervy". Stale sa vraj chce hrat iba s nou, odstrkava ostatne deti od dcery a podla toho, ako to moje dietko opisuje, tak si na nu akoby uzurpuje pravo. Ju to velmi trapi, lebo v skolke ma rada vela deti a chce sa s mi hrat, no ked je tato jej kamaratka tam, tak sa jej vraj neda. Tiez sa coraz castejsie mnozia v dcerkinej skrinke od nej kresbicky s venovanim. Ja neviem, ako na to reagovat, co jej mam povedat. Je to dcera kamaratky, s ktorou mam aj iste pracovne vztahy, nenavstevujeme sa sice velmi, nejako nam to nevychadza, no chodievame si navzajom na oslavy a stretnutia sme planovali, len ja teraz neviem, ci ich aj uskutocnit. A co vlastne dcere povedat. Ja som ako dieta bola presne ako dcera kamaratky - mala som len jednu kamosku, nevedela som si vytvarat vztahy a ked ma tato "opustila" kvoli inej, bola som zdevastovana. Snazila som sa povedat to svojej dcere, ale chapem, ze ona tomu tak este neporozumie. Nchcem, aby sa jej toto dievcatko nejako sprotivilo, no zaroven by som bola rada, keby tento vztah nijako moju dceru neobtazoval. S kamaratkou som sa o tom nerozpravala, pretoze vidim, aka je stastna, ze sa nase deti "maju rady" a ze jej dcerka ma taku kamosku v skolke... Poradte, kde zacat? Vdaka
Zatiaľ to vyzerá ako úvod do hororového filmu, ktorý bude pokračovať tým, že dievčatko sa začne nevysvetliteľne objavovať u vás doma, hoci aj o polnoci a bude stáť pri postieľke dcéry. Postupne yvraždí celú škôlku aj vašu rodinu,. len aby bola s tvojou dcérou sama.
Ja som tiež bola jednokamarátkoý typ. Ako to riešila moja škôlkarska kamarátka: Povedala, že sa budeme hrať hru, ktorá vyžadovala viac ako 2 ľudí, napríklad naháňačku, schovávačku. Alebo trvala na tom, že keď sa hráme na rodinu, bude to veľká rodina. Alebo sme skákali gumu, tam treba aspoň 3 ľudí. Bola to veľmi múdra kamarátka na ten vek. A tak som vďaka nej (uznávam, zviezla som sa pri nej) mala zrazu 5 kamarátiek. A bolo to super.
Skúste dcérku inšpirovať, aby začala iniciovať hry, kde treba aspoň troch. Za predpokladu, že o tú introvertnú kamarátku vôbec stojí.
@erika26 no u nas to nezaslo este tak daleko, ze by sa kamaratky dcera bala. pravdu povediac, ani vo sne by mi nenapadol taky scenar, aky tu popisujes ty, tak dufam, ze podobne kroky nebudem musiet robit 🙂 vdaka
@mimla trosku som zmatena z toho uvodu tvojho prispevku, nechcela som vytvorit dojem, ze tu idem pisat hororove scenare ani nic podobne, len som poukazovala na veci, ktore bibe vadia. tak neviem, ci to bola narazka, ze robim z komara somara, alebo co (teraz nic v zlom, len nechapem).
kazdopadne k tomu zvysku, hej, ta tvoja kamoska bola super, ja som toto bibusi navrhovala, nech zapaja ostatnych do ich hier, na co mi povedala, ze toto jej velmi neprechadza. ale mozno na to treba len trpezlivost a nejaky cas, kym sa tato 'metoda' osvedci...
co sa jej vztahu ku kamaratke tyka, ona ju ma rada, este minuly rok, ked nastupili do skolky, boli najlepsie kamosky, len v poslednej dobe chodi s tymto domov, ze ju to uz obtazuje. vela krat sa aj stane, ze mi zavola jej mamina, ci ideme na nejaku akciu, lebo ze jej dcera sa pyta, ci tam bude aj bibusa, inak nepojde. alebo za co ide na karneval, co sa tu nablizku chysta, aby sa jej dcera podla toho zariadila a obliekla kostym.
zaroven vsak, ked je taky tyzden klud, vacsinou ked je ta kamaratka chora a nechodi do skolky, sa aj biba pyta, kedy pojdeme k nim na navstevu, ze chce vidiet jej izbicku atd, tak mi islo o to, nie ako sa kamaratke vyhnut, ale ako najst nejaku spolocnu cestu, na ktorej by boli spokojne obe.
neviem, ci skusit travit spolu viac casu mimo skolky, ze mozno bude potreba tej kamaratky saturovana a v skolke necha bibusi vacsi priestor, alebo ci tymto praveze nieco nepokazim...
ja som taky posahanec, vzdy som sa bala, ze moje deti budu po mne socialne nekompetentni a teraz, ked vidim, ako si obe ficia a co to teda s tou starsou robi, tak v tom sama neviem korculovat, neviem, ci nejako zasahovat, resp. ako, kedze sama sa pyta na radu a stazuje mne... asi som tela matera 😀
požiadala by som o pomoc učiteľku,nech vytvára situácie pri hraní či nejakých úlohách tak,aby tie dve deti od seba oddeľovala,napr. robí skupiny detí pre nejakú činnosť,tak dievčatá nech sú každá v inej skupine
@cajka_j
@erika26 u nas je to to iste ale v bledoruzovom. tiez sa na moju nacuclo jedno dievcatko, podla mna tiez riadna opica co doma rozprava presny opak toho, ako moja dcera... moja je z nej uz na nervy niekedy, ze jej nedovoli sa hrat s inymi dievcatami, iba oni dve a iba hry, ktore ta druha vymysli.
tak raz malej rupli nervy rano v satni a vykricala to jej mame, ze jej dcera jej nedovoli sa ine hrat, iba tie jej, tak mama len pozerala, ze pocula presny opak na nasu. nakoniec sa ta jej priznala... alebo berie veci zo skolky a dava ich nasej, takze nasa je ta zla vzdy ked sa na to pride a ak nahodou donesie ona nieco domov, tak povie ze nasa krpata to zobrala a dala jej to...
ine dievcata od nej odhana, vo vsetkom jej rozkazuje, riadi ju, co ma nasa musi mat aj ona....minule mi mala vravela, ze jej tato opica vyliala naschval dzus do obeda, druhy raz to po nej zopakoval dalsi spoluziak, ale toho videla ucitelka, tak zakrocila, tamtej sa to prepieklo. ta nasa je nepriebojna, ticha,mne sa vyzaluje, ale v skolke drzi usta a nepovie nic.
@cajka_j Nie nerobíš z komára somára. Ten úvod je môj podivný zmysel pre humor. Avšak takto presne by podobný horor mohol začínať. Nič sa dokopy nedeje, len je stiesnená atmosféra. Vyzerá to nevinne zo strany dospelých, pre deti je to však celý ich svet. Často strávia v škôlkach toľko isto času, alebo aj viac, ako doma so svojou rodinou. Ak sa kamarátka nechytá na skupinové aktivity, tak len zapojiť učiteľku, alebo zapísať na tanečnú, na kone, na karate, na plávanie. A bez kamošky. Aj keď sa to dcérke možno zo začiatku nebude páčiť. V škôlke aj mimo škôlky sa môžu kamarátiť, a zároveň bude mať tvoja dcéra priestor na iné sociálne väzby a na prevetranie hlavy. Čo sa týka tej mojej školkárskej kamarátky, mám pocit (nikdy som to však nezisťovala) , že ona ako sa s tým vysporiadať zistila sama, akosi prirodzene. Bola to veľmi milá a bezprostredná povaha. Nevyzeralo to, že k tomu doma niekto inštruuje. Takže neviem, či to bude fungovať aj keď to vlastne nie je dcére prirodzené.
ahoj, my sme mali podobný problém posledné 2 roky. Na dcéru sa tiež takto privesilo jedno dievčatko, inak milé, sympatické, aj rodičia v pohode, aj sa stretávame. Len problém bol tie taký ako u teba, že jej nedovolila sa hrať s inými deťmi, hneď výčitky a hrozby, citové vydieranie. Viem presne o čom píšeš, dcéra to tiež nechápala, aj som sa so svojou dcérou o tom rozprávala, moja malá mala potom výčitky svedomia. Došlo to až tak ďaleko, že raz som jej pripravila prekvapko a povedala som jej že dnes namiesto do škôlky pôjdeme na výlet na ktorý sa inak veľmi tešíla. Čakala som jej radosť a namiesto toho ona dostala panický strach až ju triaslo, že čo na to povie na další deň jej kámoška vškôlke. Tak som sa fakt vytočila, dcére som vysvetlila, že nie je jej majetok a že my sa nebudeme celá rodina riadiť tým dievčatkom. Zhodou náhod sme ju podvečer stretli aj s mamou, ja som bola furt vytočená, lebo dcéru celý deň trápilo len to ako to kamoške vysvetlí, že prečo nie je v škôlke. No už presne neviem ako to bolo, ale výsledkom bol môj slovný výbuch, kde som mame aj dcére vysvetlila že nebude deptať moju dcéru. Potom som od jej mamy dostala nahnevaný mail, na ktorý som nereagovala a po pár dňoch sa mi ona sama ospravedlnila a povedala, že nevedela čo sa deje a potom sa to zlepšilo. Táto naša kamaátka, bola taká opica, že ona povedala svojej mame, že aj moja dcéra jej robí to isté, no to dievčatko je dobrá manipulátorka. Ale ked som s ňou ostala sama, tak som jej povedala, že svoju mamu oblbne ale mňa nie a nech si dá na mňa pozor, ale v dobrom, milým hlasom. A zabralo to. Držím palce, je to beh na dlhú trať