Dieťa, ktoré je stále s mamou ide do škôlky

Dieťa nevie pochopiť keď odídeš od neho že sa o chvíľu vrátiš. Pre neho je to veľký stres. V dospelosti sa môže prejaviť v ťažkých krízach. Napríklad ja keď som bol chorý na koronu a ráno odišla manželka do prace mal som trápenie. Psychologička sa má ako prvé spýtala či som chodil do jasliciek. A presne to bolo keď som bol maly pamätám si na to veľmi matne ale plakal som každé ráno vraj. Keď pre mna prišli nechcel som ist domov. Ale ráno rovnaký stres. Dieťatko je veľmi naviazané a bolo by dobre keby si s ním tam mohla byt chvíľu alebo prvé dni. Učiteľky budú proti že si treba hneď zvyknúť. Ano aj ja som si zvykol a v škôlke som už bol rád. Ale načo take stresy hneď od mala.

Moj nastupoval tak vlani, bol iba so mnou, občas s manželom krátko sam, s inými ľuďmi len v prítomnosti aspoň jedného rodiča,a síce úvodné 4 dnj som ho tam niesla s revom, zrazu akoby útlo a na piaty deň v pohode povedal ze nebude plakať. Adaptáciu nal postupnú, prvý deň 2 hodiny a potom asi dva týždne doobeda, spal až po troch týždňoch. Ja som šla do pracd až v októbri, takže mi to takto vyhovovalo, potom kvôli zatvorené škôlke bol síce celu zimu doma, ale opätovný nástup v marci bol bez problémov

No máte ešte chvíľu čas trénovať. Nechávaj ho s mužom častejšie a nech idú spolu na ihrisko na 2 hodiny medzi deti. Alebo popros sestru, kamošku, nech ti ho občas postráži. Neboj sa, len mu to prospeje. Ja som bola s prvým tak sama, slobodná mama, otec nezájem, starí rodičia nemali kedy strážiť, malý reval po nástupe do školky 3 mesiace každé ráno, bol to des. Ked som ho už išla odhlásiť, že to nedáva, tak prestal. 😅

Aj nasa bola so mnou v kuse, prve dva tyzdne v skolke cista katastrofa, rev a tak a potom akoby utalo a v pohode. Ale vela zavisi aj od uciteliek.

môj si ani nezvykol, išiel z choroby do choroby (do 3 rokov nebol chorý) tak som ho v decembri nechala doma a išiel znova až ako 4-ročný, ale škôlku neznášal, nerád tam chodil, v škole už bol v pohode (nemá žiadne psychické následky)

Absolutne bez problemov, ani slzicka. S radostou vzdy chceli ist (3 deti)

Je to relativne, moja staršia bola so mnou a s babkou, keď som bola v práci a v škôlke nechcela byt, ani jesť, ani spat pol roka.
Mladší bol so mnou do 2,5 roka a zvykol si rýchlo. Chodila som s ním medzi deti do materského centra, asi pomohlo.

Zvyknete si. A dieťa? Viac závisí od jeho povahy než od toho, s kým trávilo čas do obdobia školského veku.

Dcéra bola nonstop so mnou do 3 rokov, nikoho blízkeho sme nemali, kto by ju opatroval, muž nonstop v robote ... prvý deň v škôlke: ja som revala, keď som ju tam zaniesla, dcéra revala, keď som po ňu prišla, že nechce ísť domov 🙂

@ofzuza ono aj od rodiča to závisí. Keď rodič je v strachu a ľutuje dieťatko tak aj na neho sa to prenesie. Ale je to závislé aj od vrodenej povahy a temperamentu.

Mozno to bude iba tvoj problem.
Ale kedze deti su vnimave, moze od teba ten stres a strach pochytit. Takze, zmen svoj pristup

Aj moja bola 3 roky nonstop so mnou, akože chodievali sme aj na ihriska, medzi deti, montessori dielnicky a podobne, ale vždy sme boli spolu! Škôlku mame pod balkónom a keď už mala nastúpiť, tak som jej pri prechádzke hovorila, ako tu bude chodiť, bude sa tam učiť kresliť, spievať, básničky, tancovat atd! V deň nástupu som vstala o pol hodinu skôr, dala sa psychicky dokopy 😂 a do izby som vtrielila s radosťou a úsmevom a zvládla to úplne na jednotku, bez jedinej slzicky po celý čas 👍

Väčšina deti sú prvé roky len s mamou a otcom.Tie citlivejšie si to odplacu týždeň, mesiac uvidíš.... hlavne nesmieš plakat ty až za plotom skolky🙂)a uisťovať, že sa chvíľu pohrá a prídeš.Adaptacia je postupná najprv pár hodín a celá trvá 3 m, kedy sa dieťa berie, že by malo byť adaptovane.Uvidis sú deti, ktoré nechcú v škôlke dlho jesť, piť, cikať rôzne rebeluju.Kazde má inú povahu.Bolo by fajn niekedy ísť okolo škôlky a ukázať mu ako sú deti na školskom dvore a pod...je to obrovská zmena pre mamu aj dieťa neboj sa nejednu brucho boli.

@slovakboy vo väčšine nedovolia byť s dieťaťom spolu v triede a je to nefér voči ostatným, ktoré majú viac detí a nemôžu tam byť s nimi.A teraz počas korony uz vôbec...u nás boli deti na hodinu aj pol prvé dni a postupne podľa toho či plakali či nie Ale aj, keď neplakali max 3 hodiny prvý týždeň.

Podľa mňa dosť záleží od osobnosti a povahy dieťaťa. Syn - introvert potreboval na adaptáciu dlhší čas, ráno v škôlke často plakal. Dcéra - extrovert sa adaptovala okamžite a bez problémov. S deťmi som bola vždy len sama, manžel v práci. Žijeme v DE, takže žiadna rodina, ktorá by mi deti postrážila.

Vsetko zavisi od dietata.
Ja som bola so svojou tak isto stale sama, a ja mam pocit ze mala separacnu uzkost od 1r az doteraz 😥 (ma 4.5).
Do skolky sla par mesiacov dozadu, obavala som sa ako to zvladne, no isla parkrat s placom a cirkusy skoncili. Ked je tam je dobre, no inak stale povie ze nechce ist.
My sme tiez zacali tak ze muz ju zacal bravat ku svokre, zo zaciatku len na par hodin,,potom na den a potom na noc. Trenujte to ze ked pojdes sama do obchodu tak povies ahoj uvidim ta neskor.
Zopar mojich kamosiek tiez boli s detmi vkuse pri nastupe do skolky deti sa otocili na pate, vysmiate, ziaden problem 🤭 stastne to zeny.

To je od povahy dietata...mojich strazila aj svokra a prvy v noci plakal a to siel ako 4r, druhy v pohode len pol roka rano rev pri postielke, treti celkom ok len s cudzimi nerozprava. Svagrinej nemal kto deti strazit a maly nechcel zo skolky ist domov.

@euka210 áno úplne to je individuálne.Niekedy mama povedala ona bude v pohode zvyknutá bez nás a plakavala dlho a vždy sa uisťovala či mama príde.Najhorsie to je, keď je poobede pár deti a tie sa stále pýtajú či mama nezabudne prísť.A to sú aj deti, ktoré chodia rok.Vsetko záleží od učiteliek či ich zabavia, alebo povedia no kde je tvoja mama tak dlho?a zase si tu posledná.Niektore ženy by nemali byť ucitelky

@luccija och mne ja tak ľúto tých detičiek čo smútia za mamkou. Ale dobre radíš. Postupne zvykať.

Mne to bude extrémne ľúto. Ja som na moje dieťa veľmi naviazaná a budem isto plakať s ním. Neviem či vôbec ísť do toho, či nepockat ešte rok ...

to robíš svojmu dieťaťu to najhoršie, čo môžeš. Ono totiž tvoj strach a smútok vycíti, potom bude ustráchané a smutné aj ono, veď škôlka musí byť niečo hrozné, keď je mama smutná. Možno by bolo najlepšie, pre oboch, aby si ešte rok počkala a ten rok využila na to, aby si pochopila, že prílišnou naviazanosťou dieťa obmedzuješ, prečítaj si niečo o tom, chodievaj s ním veľa medzi deti, prihlás ho do nejakého krúžku, na plávanie, nechávaj ho s mužom viac hodín, ak máte babku ochotnú strážiť, tak aj u nej. Nechceš predsa, aby z tvojho dieťaťa vyrástol ustráchaný trtko, ktorý je bez maminy za zadkom hotový a decká sa mu smejú

Ak máš tu možnosť nedávaj ho.Daj na svoje pocity dieťa dozreje...