Treti den sme isli do skolky, prve dva uplne v pohode, no dnes ked zistila ze musi ist znova, spustila velky plac. Ani ma nechcela pustit ked ju brala pani ucitelka. Potom ma vyhanala nech ma nevidi, ze ona si s nou poradi hovorila...som z toho nestastna, necakala som takuto reakciu.Ma presne 3 roky
Tu ti napíšu, že je to v poriadku. Nechaj ju predsa vyplakať. Vôbec nebude mať traumu.
Dieťatko si nezvykne. Akurát si uvedomí, že ho nikto nepríde zachrániť a vypne sa. Odpojí sa od bolesti a opustenia. A toto sa v ňom bude niesť do konca života. Ak bude tvoje dieťa potrebovať vo vyššom veku pomoc, tak ju bude hľadať na internete a u kamarátov. Podvedome bude vedieť, že ty mu nepomôžeš. A pokojne sa tu do mňa pustite. Toto sú podložené psychologické fakty a reakcie na generačné traumy.
Je to úplne normálne, je to obrovská zmena. Ráno sa dlho nelúčiť a väčšinou hneď v triede prestane plakať a je dobre. O pár dní sa to upraví.
Aj u nás tak. Komenty vyššie sú napísané, súhlasím s nimi, ale dieťa si na škôlku zvykne, predsa ísť do triedy s cudzími ľuďmi po xy rokoch s mamkou doma. Treba čas. A keď človek nemá na výber, lebo pracuje, tak niet veľa možností. Ja to zažívam teraz s dvojičkami, ale oni aspoň majú seba navzájom v škôlke, oporný bod z domu.
Však toto je úplne normálna reakcia dieťaťa na tak veľkú zmenu ako je začatie chodiť do skolky
Toto istej čakaj aj po chorobe a dlhších pauzách
Má prekvapuje že tá to prekvapuje.
@mamamasama a tvoje riešenie? Postupný adaptačný režim s rodičom, žiaľbohu, ponúka minimum materských škôl na Slovensku, čiže čo? Má zostať s dieťaťom doma?
Dieta prirodzene "vymysla", je to pre neho zmena, musí si zvyknúť.
Vsak dospele ženy tu píšu, ako majú "nervy" pred nástupom do novej prace, a to sú dospele osoby! Co potom také dieta? Aj keď tu budú písať, aké je to kruté, tak proste ráno dieta prezut, rozlúčiť sa a odovzdať učiteľke a ist preč. To, ze ju tam 10 minút budeš presviedčať ničomu nepomoze, práve naopak, bude revat ešte viac.
Treba to len vydržať. Nič iné.
@mamamasama ano, chcela som sa opytat co mam teda robit? Musi si zvyknut ze mama nebude pri nom stale cely zivot. Ked pride zo skolky som ochotna ju 3 hodiny obijmat a na vsetko sa vypytovat a vysvetlovat jej, ale proste do skolky musi chodit...ci mam ju nechat este rok doma? Nebola vyzreta? Och co mam robit...
Všetky deti si tým prejdú, veď je len tretí deň, nepanikár.
@mamamasama ale prosím ta, tieto keci sú fakt trápne. Dieta treba postupne od začiatku pripravovať na prirodzene "odlucenie" od matky. Nie do pomaly 6 rokov byt nacucnute na jej cecku, lebo NIKTO iný nechape, NIKTO iný nič nevie, len ONA, lebo ONA JE MATKA. Mimochodom, co teda ti slávni psychológovia odporúčajú? Byt doma s dieťaťom do 16tky? Tu máte podľa niektorých diskusii traumy už aj z toho, že malé dieťa nie je na svadbe 🤦♀️🤦♀️🤦♀️
@mamamasama alebo dieťatko zisti, že v škôlke je fajn a mamina či tatino prídu vždy, keď sa vyspinkala a chvíľočku pohrá.
Deti, ktoré to nezvládajú väčšinou prepláca dlhšiu dobu, nedávajú, nehrajú sa. Tam sama škôlka navrhne dieťatko nechať doma.
Si predstav, že sú deti, ktoré skrz svojho zdravotného stavu musia znášať nepríjemné procedúry a plačú.
Toto predsa nie je o tom, že necháš hodinu dieťa plakať.
Väčšina za pár minút sa upokojí.
Ci je lepšie chrániť dieťa pred každou nepohodou, byť mu stále na blízku a vyhovieť, len aby neplakala a nemalo z toho traumu? A potom sa tie deti rúcajú lebo nezvládajú bežné nepríjemnosti života.
Autorka predpokladám dieťa na škôlku pripravovala.
Nevzdavala by som to po jednom plači.
Vysvetľovať.
A mimochodom dnes predsa deti majú adaptacny proces a v škôlke sú najprv. pár hodín až neskôr celý deň.
Dieťa môže byť vystresovane z nového prostredia, z iných deti čo plačú atď. Majú tam, ale pani učiteľky, ktoré im s tým pomôžu. Neostanu tam predsa samé
@mamamasama To je zaujimave, mam dospele dieta, ktore si tiez par dni poplakalo v skolke a neuveris, mame vyborny vztah a absolutne sa na nu nehodi to, co pises. Mam aj 15 rocne dieta a zatial to iste. Mozno Ty mas nejake traumy😉
Autorka-hlavne sa Ty snaz byt kludna. Zvycajne dieta velmi rychlo prestane plakat. Pri prvom dietati som chvilu taka znicena stala pred skolkou, tam ma nastastie odchytila babicka jedneho chlapceka z tej nasej triedy a cestou na zastavku mi vylozene pomohla svojimi naozaj milymi slovami a radami. U nas potom bolo najlepsie, ked rano isiel manzel a po skolke som prisla ja, ale toto sa asi neda v kazdej rodine zariadit a nemusi to ani vzdy fungovat.
*preplačú, nepapajú
@mamamasama a riešenie je?
Take reakcie sú skoro u každého dieťaťa prvý deň dobre berie to ako detský kutik další deň ešte Ok ale potom sú to plače a najlepšie je krátke lúčenie a nebojte detičky neplacu dlho ,potom sa idu hrať 🙂
Môj nechcel chodiť do škôlky prvy pol rok a prvý mesiac chodil s plačom... Doma sme mali emočne vybuchy atd. Ale zvládol to,...čiže to je normálne čo sa u vás deje a prejde to, len to chce čas
Učiteľka ti povedala dobre, čím viac sa s ňou budeš lúčiť a vysvetlovať v takomto stave, tým to bude horšie.....čo najrýchlejšie dieťa odovzdať a ísť preč...dieťa sa po tvojom odchode upokojí a pôjde hrať
@biba_18 odloženie nástupu, postupná adaptácia, starí rodičia. Nesíliť to za každú cenu.
Nie každé dieťa si zvykne na škôlku. Ja som škôlku ako dieťa neznasala, tak isto manžel. Môj najstarší chodil rád do škôlky, prostredny trpel celý rok,chodil až do predskolskej, už bol rozumný a vedel ze musí tak neplakal ale chodil tam nerád.3rocne dieťa tomu ešte tak nerozumie a nevie ovládať tak emócie.Ja by som na tvojom mieste,ak niesu nútená kvôli praci, nedávala dcérku do škôlky keď by som.videla ze tam chodiť nechce. Môj najmenší je predskolak a tiež to ťažko zvlada, je mu vždy ráno do plaču
To isté aj my dnes, chce ísť domkov a plač a pani učiteľka ho niesla na rukach do triedy, ale zatiaľ len na 2 hodiny je
Hlavne dieťaťu neklam. Potvrď jeho pocity, že ráno je mu to ťažko sa rozlúčiť, že by chcelo byť s tebou, že to chápeš. Ale aj ked je mu to ráno nepríjemné, zvládnete to. A keď pon prídeš vseeeetko ti porozpráva.
Ja som už s deťmi zažila kde čo a najviac sa mi osvedčilo neklamať, keď som vedela, že niečo bude nepríjemné, či bolestivé povedala som to (samozrejme primeranym sposobom) ale vždy viedla dieťa k tomu, že sa to dá prežiť, je to zvladnutelne, pomôžem mu v rámci možností a dáme to.
Nezlozilo sa mi potom dieťa, keď ostalo s akútnym stavom v nemocnici.
Aboli veru chvíle, keď som plakala, aby nevidelo s ním. Že prečo ono, prečo sa tak musí trápiť, koľko to ešte bude trvať, a ci niekedy bude úplne v poriadku. A to nešlo o nejakú onko diagnózu, len bolestivé chronické ochorenie.
Mala som 2 moznosti. Buď sa utápať v žiali a rúcať sa s ňou alebo jej dat silu to zvládnuť. Nie tým, že odstranim príčinu, čo sa ani nedalo, ale tým, ako sa k tomu postavíme. Že som tu pre ňu, aj keď nie stále fyzicky s ňou.
@mamamasama takže ja dnes zistím že dieťa plače, tak zavolám do práce že dnes neprídem a prípadne ak bude plakať aj u starých rodičov, vystúpim z práce a budem s ním doma do 5 rokov, kedy už do škôlky bude musieť či chce alebo nechce? a dieťa tým naučím tomu, že sa vždy môže na mamu spoľahnúť? ... a ako dieťa naučím tomu, že niektoré veci proste robiť musí? či nemusí nič, lebo by to tiež mohlo ťažko znášať?
Tretí deň je pre nich veľmi kriticky. Ale časom bude dobre. Prešla som si tým so staršou. Aj môj malý v pohode prvé 2 dní a dnes plakali všetke deti. Netreba určite poľaviť.
Súhlasím s @mamamasama. Málokto na to myslí dopredu, pretože sa považuje za normálne to, čo tu píšu ostatné komentujuce. Takže ako spoločnosť sme prijali túto normu. Myslieť na to bolo treba skôr, nie tretí deň škôlky. U nás v meste napríklad existuje centrum, kde sa deti postupne učia byť bez mamy. Väčšine detí stačia dva-tri mesiace, aby si postupne zvykli. Potom sú pripravené ísť do škôlky. Ten proces sa nedá urýchliť, každé dieťa to potrebuje spracovať a niektorým to trvá dlhšie. A je teraz už ťažké radiť, čo máš robiť. Ak nie je iná možnosť, aby si dieťa zvykalo postupne, tak už len spracovať to, čo sa vám deje. Aby to nezanechalo následky. Súhlasím s @janage v tom, že určite neklamať dieťaťu, skôr o tom hovoriť, že ako to bude. Potvrdzovať pocity, že je ok byť smutný, že tomu rozumieš, že aj ty si smutná. Vyhnúť sa kecom typu neplač, neboj sa a pod. Vyhnúť sa manipulativnym kecom typu keď nebudeš plakať, tak ti kúpim jednorožca. A hlavne, ty si to potrebuješ spracovať tiež, pretože ťa to evidentne bolí, že je to takto. A dieťa to vníma a vie, že niečo nie je v poriadku. A skús oddeliť to celé od dieťaťa a rozmýšľaj, čo to otvorilo v tebe, prečo sa takto cítiš. Možno prídeš na zaujímavé veci. Skús s tým vedome pracovať, nie si to ospravedlňovať, ako vidíš tu v komentároch, ani sa utápať v pocite viny, ale hľadať v hĺbke, kde má ten pocit pôvod.
@mamamasama ty si iná drama queen! To by sme všetci, ktorí sme chodili do škôlky (a poväčšine sa nám nechcelo) boli ťažkí neurotici, v podstate zatrpknutí a nenávidiaci svojich rodičov za to, že nám nepomohli a opustili nás... nedaj sa vysmiať! Dieťa treba na škôlku pripraviť (aj seba, pretože ak je matka ustrašená a hotová z toho, že dieťa musí do škôlky, prenesie sa to aj na dieťa) a vysvetľovať mu situáciu, keď sa jej bráni. Pomaly pochopí, že to inak nejde, mama musí do roboty (to, že ty si zjavne kvôli psychickej pohode dieťaťa doma, v podstate nikoho nezaujíma) a dieťa sa s tým zmieri, veľmi rýchlo si nájde v škôlke zaujímavé aktivity a kamarátov a je všetko v poriadku. V normálnej rodine sa žiadna trauma normálneho dieťaťa nekoná
@akvi lenže ty nevieš či na to autorka myslela. a nevieš či u nich majú takú možnosť 3 mesiace niekam nosiť dieťa do centra... tých premenných je kopec ... ale to centrum by ma zaujímalo aj tak - ako to funguje? mamička chodí s dieťaťom do centra a je tam celý čas a dieťa si zvyká že nemusí byť celý čas za maminou sukňou ale sa kľudne môže pripojiť k ostatným deťom a mamička sedí v kresle pri stene?? a ak má mamička deti 3, tak príde so všetkými a fungujú v centre namiesto domova?
Uplne bezne a normalne. Casom to prejde len sa dlho nelucte. Deticky sa zvyknu rychlo po odchode rodica upokojit. Zvykne to do 3 mesiacov prejst. Aj ked .moja dcera bola vynimka a robila to este pocas celeho prveho stupna ..