Čo so 6 ročným dieťaťom a mladším súrodencom

Niekedy je dobre len tak si vylozit nohy a nechat deti hrat sa. Vyplnat im den do poslednej minuty nerobi dobrotu. Takto zachvilu skolabujes

Prepacte zblbol mi mobil. Proste mam pocit, ze to nezvladam, mama mi velakrat dala najavo, ze vsetko co robim robim zle. Ostalo mi aj dnes aj vcera z toho uzko. Ja uponahlana, upotena, chystam sa na kupko a ona pride, ze ide pomoct.. a ze preco je tu krik, preco maly vrieska, ze to je moje zrkadlo, ze je chyba vo mne. Nie takto doslova, ale dava mi pravidelne najavo, ze ako sa spravam. Pritom k malemu som laskava, kludna, kricim len ked naozaj nic ine nepomaha a aj capnem. Vychovavam s laskou, nehou, ale aj prisne. A pritom aj mala ma potrebuje, ale uz nezvladam to, ze mala vresti, maly do toho vresti ze ona vresti, alebo sa rozplace, kazdy den riesime maleho vykyvy, ktore su uz neznesitelne, pisti, jaci, vymysla, bojkotuje, mava proste raple, s ktore sa snazim ich v klude riesit ah vela vysvetlovat. Ale 6 rocny chlapec uz nepotrebuje podla mojho nazoru vysvetlovat kazdu jednu prkotinku, co sa tyka rezimu a hygieny napr. Ako je sikovnx, ale napr ponozky su u nas story. Jeduje sa aj polhod kym si najde take, co ho netlacia, potom ho tlacia topanky, potom chce hento toto az ma vystengruje a to sa fakt drzim a necham ho a poviem mu napr cakam ta vonku. Ale to zacne vrieskat ako zmyslov zbaveny a nemam pocit ze by to niekam spelo. Od maja ho mam doma a permanentne pravidelne som na deti sama. Bez moznosti uniku, psychohygieny, naozaj velmi sporadicky a nechcem mamu zatazovat, lebo ostatna rodina nema cas a zaujem. Manzel vela pracuje a ja sa staram. Robim to rada a deti milujem, robime si program, malujeme si, naozaj ako toto je v pohode...ale...proste od nevidim do nevidim..nonstop. ja uz naozaj mam pocit, ze koncim s nervami a manzel ani mama to nechapu. To je milion dennych zalezitosti, s ktorych som uz vycerpana a nebavia ma doslova. Stale bojovat a tym ze synovi chcem vysvetlit napr ze mala place lebo je babo a tiez mi to neni prijemne a tiez musim aj veceru mavarit, atd. Pochopi, prikyvne a za chvilu sa spusti aj unho rev ze mala reve, tresne dverami, zobere ruksak ze ide prec. Momentalne som v stave, ze hladam radu, fakt mi prosim poradte alebo ma aspon vypocujte, lebo ja uz som asi zrela na psych.

@leeenka26 u nas je to podobne 🙂 treba trosku vypnut , psychiatria ako vysita 🙂 ,
naj riesenie je obcas maleho dat do kutika nech sa pohra aj sam ,'moja napr sa velmi rada pyta do ikei kutika ze chce ist sama, prespavacky u kamaratov, navstevy k rovnako starym detom nech sa pohraju a ty aspon v klude poklabosis s kamoskou ,aj ked s mladsou na kolenach inak ani domacnost nie vzdy musi byt perfektna.
Hodinka v kutiku maly v case kedy mala spi a ty mas cas vypnut aspon na par minut....

@leeenka26 Treba trošku poľaviť. Chcete byť dokonalá, to nejde. Máte pocit, že keď u vás nebude všetko tip top, zlyhali ste. Kašlite na mamu, vy ste vy. Nepočúvajte ju, neriešte ju. Žite si svoj život. Nikto nie je dokonalý, ani vaša mama. Aj vy ste jej určite kričali a robili cirkus, len to už jej teraz nedokážete. Robíte čo môžete. Deti sú deti.

ako yb si pisala o nas, presne mam rozdiel ako ty, cize , ked mal syn 5r. a 3mes. anrodil sa druhy.....a poviem ti, teraz ma starsi 9 a mladsi 3,5 a stale je to hubu.....a duplom, ze su dvaja akcni chalani......mne pomohol navrat do prace.....ale cez rpazdniny mam dovolenku, oni prazdniny...tak horor....ja uz len cakam, kedy to okolo 5r. prejde....tiez by som potrebovala pauzu, tu sa lahko pise, ze vyloz nohy....ale ako?....ekd su nosntop v pohybe a stale musim byt s nimi....a to moj muz mi vela pomaha...(nerobi ze do noci).....aj tak je to o hubu...pre ans oboch...

@leeenka26 ps bojujem stale so starsou🙂 mladsia sa rada jeduje 🙂
dnes mi 20min s 30tich striedavo revala co starsia bola jazdit ze ona chce prilbu 😀 a potom kona 😀 ma rok a pol ...
furt si robia zle🙂
dnes 4x ju starsia zobudila co mala poobedny spanok a mala ist odychovat 😀
varim v noci, upratujem ako dojde a ano aj kricim
tvoj stav je uplne normalny 🙂

@leeenka26 dobre dievčatá píšu, nesnaž sa robiť všetko dokonale. Ak chce mama pomôcť, nech vezme staršieho na kupko alebo niekam inak sama. A nie toto, že ťa ešte deptá. To je aká pomoc? Deti vidia tvoju neistotu a sú ešte náročnejšie potom.
Ja to poznám dôverne, tiež mi mama takto chcela "pomáhať", ak som niekam šla s deťmi, išla so mnou, že mi pomôže, lenže decká si potom dovoľovali ešte viac, lebo vedeli, že babka sa ich bude zastávať a mňa zjazdí za to, že neposlúchajú a revú. Tak som radšej išla von sama, alebo s kamarátkou (našla som si cez net na mamičkovskom fore) a bolo to omnoho kľudnejšie.

Ja mám rozdiel 5,5 roka, takže asi podobne, len už majú 11 a 17 rokov. Ked boli malí, vstávala som s manželom ráno o 6:00, navarila, dala si kávičku kým spali, to bol moj štart do dňa. Potom
sa zobudili a už to bolo rôzne, či boli prázdniny, alebo školský rok. Cez školu to bolo "lepšie". staršia bola v škole ráno, venovala som sa mladšiemu, išla von s kamoškou, do MC, potom poobede spal, tak zasa s nou úlohy, a potom spolu sme sa hrali. Manžel chodil až večer, alebo aj na týždňovky nejaký čas. takže tiež väčšinu času s deťmi sama. A čo som nestihla, nevadilo ... však sa urobilo potom. Ovela náročnejšie to bolo po návrate do práce.

@leeenka26 to je radosť mať mamu, ktorá ťa v tvojej situácii nepodporí a ešte rýpe... 😞 Vieš, keď je v lietadle krízová situácia, kyslíkovú masku si musí najskôr nasadiť matka až potom sa postará o dieťa. Ak by to chcela urobiť naopak, je tu riziko že ohrozí život oboch. Chápeš? Rob všetko preto, aby si bola oddýchnutá, v pohode... Tak budeš mať nervy, energiu aj na deti. Ak treba, aj za cenu občasného neporiadku, sedenia doma a spoločného vyvaľovania sa 🙂 Ak si na deti sama, bez manžela, je to veľmi náročné. Máš na to právo. Inak skončíš zle a potom je veľmi ťažká cesta späť