Bude pre moju tichšiu dcérku ťažké sťahovanie?
Mamicky trapi ma problem ohladom mojej dcerky. Je skor tichsej povahy,tazko si niekoho k sebe pripusti, je hambliva, tazsie sa socializuje medzi detmi. Minuly rok chodila do skolky, bol to boj, plac skoro kazde rano, ubezpecovanie ze pre nu pridem... prekonali sme to, tento rok ziaden problem, do skolky sa tesi, ma kamaratov, zvykla si. No a teraz sa pravdepodobne budeme stahovat do druhej dediny (mojej rodnej, kde som s nou byvala ako slobodna mama do jej 3rokov). Bojim sa ako zvladne zvyknut si na inu skolku, ucitelky, deti..... ale chceme sa osamostatnit.... a zit podla seba-... co myslite?
@mima89 - a tá dedina je ďaleko od tej, kde bývate teraz? Že by si s ňou dochádzala Ty alebo manžel/partner? Viem, aké môže byť pre niektoré detičky ťažké sa adaptovať, tak ak sa tomu dá vyhnúť, jasné, že by bolo lepšie. Ale ak nie, tak možno skúsiť zistiť, aké detičky chodia do tej novej škôlky, párkrát sa s nimi stretnúť ešte predtým, ako sa presťahujete, aby ich už poznala...
@bonaqa2013
@katrinka8 praveze je to susedna dedina,cca 4km, vyzera to tak ze sa skor ci neskor prestahujeme,myslela somze budeme u svokrobcov dlhsie,ale neni to ono, :( preto riesim dilemu ci ju budeme vozit do terajsej este tento sk. Rok alebo hned po prestahovani do novej.. aby to zvykanie netrvalo zas dlho.. yrapi ma to ale uz dlhsie tu nrchcem ostavat a stale sa niekomu podriadovat. Skusim asi s nou chodit na ihriska kde sme chodievali do tych troch rokov, aby spoznala deticky,inak to nevidim.
Maminka, viem o čom hovoríš. Moj dnes už dospelý syn bol utiahnutý. V školke kamáratov mal, ale len 2-3. Ak neprišli do školky, nehral sa s nikým. V škole ho rešpektovali deti len preto, že bol najlepší žiak. V 10 odišiel na 8 roč. gymn. do mesta. tam mu deti nadávali, že je sedliak. ale aj tam si postupne vybudoval rešpekt ako výborný žiak, chodil na súťaže, olympiády.... O niekoľko rokov sa situácia tak zmenila, že ak mu niekto povedal že je z dediny, poslal ho rovno do zadku . V súčasnosti sa mu papuľka nezavre, je z neho sebavedomý mladý muž. Myslím, že to ide aj s vekom.
Keď bol malý, chcela som s ním ísť ku psychol., ale moji rodičia s tým vobec nesúhlasili. Vraj z neho robím debila. Vtedy sme bývali ešte u mojich rodičov. ale v súčasnosti, keď bývame už sami, určite by som išla. Aspoň sa poradiť.
Syn bol dlho jedináčikom - 11 rokov. Potom mám dcéry 3, ktoré sa doma neustále hádali, sem tam pobili - ako deti, a takýto problém sme s nimi nemali.