Bojazlivé dieťa
Ahojte..chcem poprosit o radu. Uz naozaj neviem ako dalej. Maly ma uz 5 rokov ale boji sa uplne vsetkeho. Najradsej by bol zatvoreny cely cas medzi styrmi stenami a nikoho a nic nepocul. Boji sa burky, to je v pohode tej sa bojim aj ja, lenze on uz ked vidi, ze slniecko zaslo, ze je zamracena obloha on uz vtedy zacne plakat. Skrije sa pod paplon a nevijde az kym "nevijde slniecko".nedavno sme boli v meste. Zacalo trosilinku prsat, a on zacat plakat. Kazdy na nas pozeral.boji savsetkeho co hučí, búcha, .. Nevieme ho dostat a miesta, kde este nebol. Ked ideme autom, a odbocime inde, ze nejdeme po cestach, ktore pozna on zacne uz v aute plakat. Tak isto, ked sa prechadzaˇe po dedine, nechce ist na ine ulici. Stale sme len na nasej. Dostanem ho akurat tak do obchodu. Ked chceme ist dakej, tak sa zaprie a zacne plakat, ze on sa boji on nejde. Do skolky ide az teraz od septembra. Aj ked neviem ako ho tam dostanem. Boli sme v skolke tri dni. Vsetko bolo OK no odrazu ked som pre neho prisla do skolky cakal ma uz pred dverami s riaditelkou a strasne plakat. Pytala som sa, co sa stalo, no vraj neviedia..nechali sme skolku troska tak. Mysleli sme, ze neskor sa troska ukludni, vyrastie zo vsetkeho, no ono je to cim dalej tym horsie. K dr ho tiez nevieme dostat. Uz v aute zacne plakat,dostava svoje "zachvaty placu" tak sa zaprie, ze ho nevladzem ani vitiahnit z auta. Stale sme stredobodom pozornosti. Netram ho, nebijem, kricim len ked uz naozaj mi prasknu nervy..snazim sa mu vysvetlit, ked nieco treba, lenze on ked ma svoje "zachvaty placu" neda si vysvetlit mic. Nic taky cas nepocuje, nevnima..teraz mi odporucitee ist za psychologickou, viem..lenze zbytocne. Aj nasa obvodna povedala, ze zbytocne lebo mebude spolupracovat. Pozna ho..vie, ze sa boji kzdeho lekara..
@janulka88 viem, ze to by bolo najlepsie. Lenze on uz ked vidi nemocnicnu budovu, tak sa zaprie a zacne revat. Uz sme sa ho snazili dostat do nemocnicnej budovy ale dobre sa nam nezasiel. Uz som myslela normalne ze nam odpadne v rukach..tak isto, ked ideme do hocijakej budovy v ktorej este nebol..on si mysli, ze vsade su doktori..
@mishadudy podľa mňa je vo veku,kedy by mal tráviť čas s rovesníkmi,kedže je leto,teplo mali by ste vyhladávať čo najviac miesta s deťmi,či na ulici,ihrisku,ísť sa kúpať,chodiť po návštevách,po rodine..a dovolím si tvrdiť,že mal by tráviť čas aj u starkých..kludne aj na spanie..lebo škola života je 100x lepšia ako ho ťahať po psychologoch a určovať diagnozy
Nemas to teda jednoduche. Verim ti, ze taketo situacie privadzaju do zufalstva, ale urcite to treba riesit. Kedze mas zle skusenosti ked syna ches dostat k lekarovi, alebo na nezname miesto tak vyskusaj najst mozno aj sukromneho ak nebude ochotny statny psycholog, ktory by prisiel ku vam domov a syn ani nemusi vediet ze to je lekar. Jednoducho povedz ze mate navstevu.
@dominika6 on sa strasne rad hra s detmi, rychlo s vie skramaratit. Lenze tu u nas na dedine je to trosku tazsie..na ihrisko nechce ist. Radi by sme s detmi niekde isli, myslim na kupalisko a tak..ale viem, ze zase si nieco najde a zacne sa bat..uz sme tak raz boli, bolo vsetko OK az kym neprisli motorkari ..zase u nasich ked sme, tak isto sa zavrie do jednej izby, u svokrovcov to iste..u svokrovcov do nedavna bolo vsetko ok, nebal sa nicoho az kym sa na aute nespustil alarm :D od vtedy ked ideme ku nim, uteka hned do domu a vijde von az ked ideme domov..moj blazonko, je mi luto ze sa nevie uvolnit, nevie sa vyblaznit pre ten svoj strach..
Skúsila by som sa najprv sama poradiť s nejakým psychológom ako to riešiť - ako dostať dieťa vôbec k nemu, možno bude nejaký ochotný sa stretnúť najprv mimo ambulanciu. Poprípade skúsiť nájsť nejakého čo nesídli v budove nemocnice. Čo sa týka toho, že sa bojí hluku, možno má nejakú traumu z obdobia, keď bol ešte maličký, už si to nemusí pamätať, kedy ho nejaký hlasitý nečakaný hluk veľmi vyplašil, až tak že možno pociťoval hrozbu nebezpečenstvo, strach o život. Nemusela sa stať u vás doma, možno vonku, kde to nepoznal na návšteve. a pod. A každým hlasitým zvukom alebo, že sa dostane niekde kde to nepozná, sa mu to teraz ten hrozný strach pripomenie. Určite to treba riešiť s tým psychológom čím skôr.
@karmen118 presne ked mal 2,5 roka..zlakol sa. Nad ranom o 4:00 nam z nicoho nic praskol skleneny stôl. Rozbil sa na marne kusky a bola to riadna rana. Mi sme sa zlakli..a pametam sa, ze na druhy den..stacilo, ze len auto preslo okolo domu a uz sa skryl pod paplon..od vtedy sa tak boji hluku, buchotu atd..dva roky do zadu nam zase praskla hadica za kozubom. To bola tiez riadna rana..strasne sa bali chlapci ale ten starsi sa bal viac
rozhodne treba psychologa. na toto budete vy asi kratki a rozhodne by som ho neuzatvarala a striktne psisposobovanie samu tiez asi nie je dobry napad
ja mam takého bojka, bala sa vsetkeho, hlasna hudba, masiek, divadla, kina, čert, mikulas, Ježiško .... Teraz je prvacka na zakladke a az tho roku sme dali prvýkrát karneval - zlepšuje sa to všetko
Podla mna to moze byt z nejakej traumy ked to trva tak dlho :/
@mishadudy do skolkym mi revala cele tri roky kazdy den, na nervy co ti poviem sak to poznáš, nevedela som co mam robit, či ju dať do školy alebo nechať v školke do ktorej sa nikdy netešila. Ked som mala mamu doma alebo sestru, a ona vedela ze dom neni prazdny - tak to bolo raz brusko, raz hlava a vzdy v ten den mi volali zo skolky ze jej je zle ... ked pre nu dosli tak celu cestu domov si vyskakovala stastna jak blcha. Tak som to riskla a dala do skoly (ona je augustová). Ten rok v školke by jej neublizil ba pomohol. Ale do skoly vôbec neplace, tesi sa tam. Nechcela ist len na karneval a Mikuláša. A v divadle ked boli museli s nou ist preč, ale teraz už zvláda aj divadlá a kiná - tiez mi uz odporucali znamy psychologicku, ale ucitelka na zakladke ze vyrastie z toho
@mishadudy no podla mna vam dobry psycholog pomoze, chod tam ale najskôr sama. Co ma ale zaraza je ze sa mu tak hrozne prispôsobujete. To ako vazne nejdete ani na kupko, ani na ihrisko, ani na dovolenku lebo by krpec robil cirkus? Mate len jedno dieta alebo musia ostatny surodenci trcat doma koli brachovy?
Ja neviem, co je na tom ze vresti? To vacsina deti bezne robi. Aj moja ked bola mladsia mavala zachvaty vresku, hnevu az sa dusila od zurivosti, obzvlast dostat ju na turistiku ci bicykel bol horor niekedy co vyvadzala ale doma sme koli nej nesedeli ani nahodou. Nevsimat si, nechat vyhucat a ide sa dalej, ale urcite sa nepodvolit vo vsetkom len preto ze mlady piskne
Ono moze tam ist o nejaku diagnozu - aspon budete vediet co dalej. Ak to je ale povahova crta tak ho treba trochu "hodit do vody" nech plava, nie ho v tom podporovat - tym myslim neist ani na inu ulicu lebo mlady pan si to nezela. Take spravanie mu nepomoze, len ho podpori vo vymyslani
@lujza123 ono ide o to, ze ja sa s nim uz nevladzem natahovat..mam este mladsieho syna ma 2 roky a s tym nemam absolutne ziadny problem. Som na nich uplne sama..manzel je kazdy den prec 16 hodin a vacsinou pracuje aj cez vykend. Nemam tu kde byvam ziadnu rodinu, nikoho znameho..vsetci su 20km od nas dalej..viem, ze nie je dobre mu vyhoviet ked on si zmysli, ale uz naozaj nemam silu...preto to uz chcem riesit inak, len neviem ako
@lienoccka85 traumu mal jedine z toho, co som pisala vyssie..nic ine :/ a lekarov sa boji odkedy mu stahovali nasilu predkozku
Nedal by sa zohnat psycholog, ktory by bol ochotny prist k vam domov?.....
@mishadudy moj syn musel absolvovat psychologicku po tom, co zazil cvicny skolsky poplach a uuuplne ho to na pol roka rozhodilo, strach z hluku, spanie len pri svetle atd... Ale u tvojho mi tie jeho ritualy, ako rovnaka trasa, zatvaranie sa v jednej miestnosti, zvyk robit veci iba urcitym sposobom skor pripominaju nejaku lahku formu autizmu, ale nie som odbornik, takze ber to iba ako moj nazor. Urcite to nevyriesis sama, kedze uz je to dlhsie obdobie...
@mishadudy ahoj, aj ja som bola bojazlive dieta, bala som sa hluku, vytahu, roznych zvukov, ludi atd...ale mama bola dost prisna a ak som sa aj bala, vymyslat a revat som si nedovolila, myslim, ze v takom stadiu v akom ste vy, skolu zvlaadat nebude, naozaj treba psychologa, bud ma naozaj zdravotny problema ten treba riesit, alebo ak nie, tak ho treba uz trochu psomelovat a neudrziavat ho v jeho fóbiách a strachoch a nikto z nas dieta nevidel, ale moze sa kludne jednat o aj o AS, ci iny zdravotny problem a tam sa zase pristupuje k takym detom inak, maju napr. domace vzdelavanie, lebo ja si neviem predstavit takto fungovat v skole.
A čo tak skúsiť nejakú aromaterapiu? Upokojujúce oleje? A rozhodne nenechať dieťa báť sa. Potrebuje istotu. A vysvetliť mu že netreba plakať keď sa niečo "deje", nech povie čo ho trápi a vzdy mu pomôžete a spolu nájdete riešenie. Skôr než dostane "záchvat". A tiež sa ho pýtať čo mu pomôže. Možno si sám nájde niečo s čím strach zvládne lepšie. Určite to chce pevné nervy a veľa komunikácie. Možno by som skúsila maňušku/hračku ktorá by s ním v týchto situáciách "komunikovala". Väčšinou to na deti zaberá.
@mishadudy presne, ma svoj vlastny svet... Toto bez pomoci asi nedas, ako som pisala vyssie
@mishadudy to ti verim ze ked je clovek sam tak je to vsetko tazsie. Ono to naozaj vyzera na nejaku lahsiu formu autizmu, to si treba naozaj overit a mozno trosku prestudovat ako sa k takym detom spravat.
Mne sa inac osvedcilo (nielen u mojej ale aj u pozicanych prázdninových deti - tych tu mam kazdorocne) v dolezitych veciach ako kam pojdeme co budeme robit nediskutovat, nepresviedcat, oznamit to ako fakt ..proste poobede povedat ze vecer ideme tam a tam.
Zachvaty zlosti a placu ignorovat, nelutovat ho, nepresviedcat, ostat mila a kludna. Zacni v malom, napríklad dnes poobede pôjdeme tam a tam na ihrisko. Ked chyti po ceste vresk tak ho tam nechaj a pokracuj v ceste s druhym. Uvidis ze ked je bojko sam na ulici neostane. Na ihrisku moze sediet pri tebe ked sa nechce hrat. Skusaj male zmeny ale pravidelne a postupne. Respektuj aj jeho potrebu byt v klude (napríklad u tych starkych v jednej miestnosti), na kupalisko vezmi napr. ten plazovy polostan, to je iez take zazemie ale urcite je blbost sa takto obmedzovat a nikam nechodit
Uz som dohodnuta s jednou psychologickou..bola velmi ochotna. Pride ku nam domov na navstevu 🙂 tak zatial vam dakujem 🙂
@asia83 viem, kedy place z trucu a kedy sa naozaj boji. Je pravda, ze to niekedy vyuziva ale urcite ho nechcem nechat vyplakat sa, ze sa naozaj nieco deje. Samozrejme, ked viem, ze place z trucu, tak ho necham vyplakat. Upokoji sa a je vsetko Ok ..psychologicka vsetko pochopila, ked som jej vyrozpravala celych jeho 5 rokov zivota a je ochotna nam pomoct aby v septembri nastupil normalne do skolky a hlavne bez strachu
Vies ked to uz teraz tak uzavries ze zbytocne,tak tazko radit. Myslim ze dobry psycholog vie na taketo deti a minimalne by zrobil nejaku diagnostiku, a poradil ako mate postupovat. Moj synovec sa presne takto bal dazda a burky, stacilo ze sa zatiahlo a uz sme ho vonku nedostali. Vyrastol z toho. No co sme unho pozorovali aj neskor,ze dost zneuzival tieto stavy, ze vedel ze zacne revat a hned sa mu ustupi. A robil to dost dlho ale iba ked bol s rodicmi, to iste sa tykalo aj stravy. Ked bol u nas, vobec nevymyslal.