Bojazlivé 5-ročné dieťa

@pribinak Starý rodičia bývajú ďaleko hodinu cesta od nás a nemajú moc záujem o vnúča. Manžel venuje sa mu zahrá sa s ním čo mu čas dovolí, no malý skôr sa ťahá ku mne.

Tak "aby sa nebal nicoho" mi pride ako trochu nerealisticky ciel, taky snad nie je takmer nikto. Syn bude asi od prirody taka opatrnejsia utiahnutejsia povaha, je proste taky. Tiez je normalne, ze v 5 rokoch chodi dieta vsade s mamou alebo s niekym, nikto v tomto veku nechodi sam. Ja by som mu zatial nevnucovala predstavu, ze raz bude robit vsetko sam, podla mna k tomu casom dospeje, naveky sa nebude drzat tvojej sukne. Vy s muzom ste ake povahy, aki ste boli ako deti?

Prečítaj si knihu vysokocitlive dieťa. Mám dve deti. Dcéru, ktorá má štyri roky a je to stelesnenie opatrnosti, bojazlivosti, citlivosti (plače aj pri rozprávkach keď je tam smutna scéna). Mohla by som pokračovať do nekonečna s jej opisom. Vždy som sa ju snažila meniť až kým sa nenarodil syn, ktorý má 1,5 roka a on je ten, ktorý ju teraz na ihrisku ťahá za ruku aby sa nebála ísť sama. Sú deti, ktoré sú jednoducho "iné" a tým, že sa ich snažíme meniť im len škodíme. Ja som musela úplne zmeniť prístup k dcére, prakticky obe deti vychovávame úplne rozdielne a až teraz to začalo fungovať 🙂 držím palce.

@pribinak čo s tým má akože otec a starí rodičia? 🙄 keď je raz dieťa bojazlivé a introvertné, tak pri nich bude zrazu extrovert?
Mám rovnaké dieťa, stále dufam, že z toho vyrastie. Ale musim povedať, že v detskom vnútornom kútiku sa už v pohode hra aj sám. Do škôlky nechce chodiť, lebo mu budem chýbať, cudzích ľudí nepozdraví, aj keď mu to stále vtĺkam do hlavy, bojí sa nepoznaného, každého nového jedla, lebo dá boji, že mu nebude chutiť. Momentálne riešime besiedku, nechce o nej ani počuť, doteraz ešte na žiadnej ako jediný nevystupoval. Pokračovala by som do noci. Stále verim, že z toho vyrastie. Podporovať, nabádať, ísť mu príkladom a casom uvidíme.

@animus práve ju mám riez rozčítanú kvôli synovi 👍 tiež odporúčam. Dcéra je úplný opak a tiež ich vychováme rozdielne, pretože majú naozaj rozdielne povahy.

@orangiiina nechápeš? Fakt? Otec má k dieťaťu iný prístup ako matka, je to muž, inak rozmysla, inak cíti
Preto aj sama matička príroda to tak zariadila, že dieťa ma 2 rodičov a každý dá a obohatí dieťa niečim iným

Detto stari rodičia…

Čo tu trepeš o extrovertoch? Snáď kazd okrem teba v tejto diskusii chápe, že deti sú rôzne a nie každému je daná povaha extroverta

Skúsila si s nim neísť aj keď ta ťahá? On sa s tebou cíti bezpečne a preto je rád keď ideš s nim a teda nemusí sa vystavovať pre neho náročným situáciám sam. Ale možno mu ukázať, že niečo musí absolvovať aj sam a ak sa nedohodla, tak ty nepôjdeš a on nepôjde tiež a bude sedieť a pozerať. Ale rob to postupne, nie hneď na všetko co robíte. Lebo v živote sa musí naučiť, ze aj keď sa bojí, musí sa snažiť prekonať aspoň v niečom.

@marianarem Vraj ja som bola taká istá ako môj syn. A manžel opak on vôbec sa nehral s rodičmi radšej bol sám alebo s kamarátmi.

@orangiiina Môj tiež má besiedky v škôlke toho sa nebojí lebo je medzi deťmi v škôlke ktorých už pozná. A teší sa na všetky vystúpenia. A potom ma hľadá v dave a kyva mi keď ma zbadá.

@777januska777 Áno skúsila som aj neísť keď ma ťahá no potom on sám nepôjde. Keď sú aj na ihrisku deti ani tam nechce ísť on mi povie že pôjde tam keď tam nebude nikto a ideme domov.

Tak potom bude asi po tebe. Mozes skusit pouzit nieco, co pomohlo/pomaha tebe. Alebo len pockat 🙂

To isté u nás, mňa pani učiteľka zo škôlky poslala k psychológovi..tak som zvedavá, či nám to pomôže.

A teraz si ako dospela taka, ze nemas problém sa s kýmkoľvek dat do reči ci si tiež hanblivá a bojíš sa napríklad aj niečo spýtať keď nemusíš? Lebo sa vraví, že deti opakujú naše správanie.

@777januska777 Teraz ako dospelá nemám problém s nikým komunikovať, aj s cudzími ľuďmi sa dám do reči.