Ako zvládnuť, že dieťa nastupuje do škôlky?
Ženy povedzte mi či aj vy ste to tak veľmi ťažko prežívali keď vaše deti išli prvýkrát do škôlky alebo som príliš uzkostliva. Veľa z vás sa tu možno teraz bude chytať za hlavu ale ja si nemôžem pomôcť. Viem že už sa to blíži, od včera mám krk akoby ma chcel niekto zaškrtit a na hrudi kameň. Syn bude mať už 4 roky, do škôlky skôr nenastúpil lebo som bola doma tehotná a potom bola korona. Čiže vek na škôlku už má aj cez. Ale je veľmi bojazlivy a utiahnuty, na ihrisku stačí že deti len začnú kričať pri hre a už sa prace preč. Hračky mu vždy všetky poberu, no proste taký ideálny adept na to aby mu robili zle a utlacali ho. A keď si na toto zmyslim tak mi je veľmi ťažko, ako to tam zvládne. Viem, že kolektív potrebuje a vo veľa veciach mu aj pomôže, musí sa viac socializovat, ja som aj rada na jednej strane že tam už konečne ide. No ja som schopná sa s ním medzi dverami prvý deň otočiť a doniesť ho domov. Už to aj muž povedal, že ja s ním ráno určite nemôžem ísť lebo sa toto stane. Asi mi šibe, hlava vie, že je to správne a že mu tam bude dobre ale srdce mi ide puknúť.
Ja som rovnaka, prve dni som nebola schopna nic robit len mysliet na to, co tam asi tak robi. Srdce mi islo puknut kazde rano. Postupne si zvyknes, ty, aj dieta.. klud, Tvoja reakcia je normalna. To s tym utlacanim, prave v skolke sa nauci, ako sa nedat utlacat, uz tam nebudes ako opora a bude sa musiet postavit sam za seba. Potom tie situacie doma preberajte, pytaj sa ho v klude, rozpravajte sa o tom, co tam zazil. My sme najprv chodili lrn na pol dna, ale dcera mala 2,5 roka, viac by som nedala (ona asi hej :D).
deti plakali v skolke a ja po ceste zo skolky...ale zvladli sme to...tazke chvile a som rada,ze uz je to vsetko prec...
Ber to tak, že tá škôlka ho práveže naučí zvládať také situácie. Veď hádam nechceš, aby bol taky bojazlivy stále.
Naša staršia je tiež taka,mám z toho stres ale viem, že škôlku už potrebuje. Musí sa učiť existovať v kolektíve, nebudem stále pri nej.
Som momentálne mama na materskej, ktorá predtým učila. Takže píšem ti to z oboch pohľadov. A muž dobre vraví, radšej nech ide on zaviesť.
Ja som sa tiez o syna bala. Hlavne preto, ze ja mam zlu skusenost so skolkou. Preto som mu vybrala co najlepsie...tiez som si myslela ze povaha, blabla, budu ho otlkat deti, nakoniec je to presne opacne. To dieta sa inak sprava pri matke a inak bez nej. Uz je najvyssi cas pre neho, doveruj mu, aj prave preto, ze uz ma take submisivne spravanie, treba ho dat. Deti sa rychlo ucia, nedavaj mu strach, ale posmeluj ho, uci sa z tvojich reakcii a emocii. Dlho bol pri tebe. Kludne aj muz nech ho odprevadi, ak by si to nedavala.
Aj mne syn ide do škôlky, tiež mi je ľúto, že ho dám preč on tam a ja doma s mladšou sessteickou 🙂 neboj sa určite sa mu tam bude páčiť a keď nie budeš na telefóne učiteľka bude volať.. Skús si ho tam len nechať zo začiatku do 10 potom do 12 potom na celý deň 🙂 hlavne nech je s detičkami v ich prítomnosti 🙂 neboj dobre bude
Je to úplne normálny pocit. Ja som si tiež poplakala pár dní. Práve že keď je taky utiahnuty, potrebuje škôlku ako soľ. Bude priebojnesi, naučí sa komunikovať s deťmi a osmelí sa. A Ty si časom tiež zvykneš 😀.
Moj sa do školky teší, ale je veľmi spoločenský, každý deň sa pýta na deti a bez minimálne 2 hodín na ihrisku sa mu neráfa deň. Ale ja som ako dieťa plakávala tuším každý deň. Som rada, že malý nie je po mne introvert.
Ja som to mala so synom uplne rovnako, ale nebola korona. Siel do skolky skoro 4 rocny. Ale bol a je taky, ze mna od babatka akoby k zivotu nepotreboval, len daj mlieko a papa. Kludne si ho mohol na ruky zobrat ktokolvek. Takze v tomto to bolo dobre. Poradil si. Neplakal vobec. Ale ja som teda revala, hlavne preto, ze som ostala doma s mladsou dcerkou a ked bola chvilka, tak som si pofnukala. Proste, su to zivotne milniky a nase deti rastu a to nas dojima, pokial sme citlivejsie. Mna teda riadne. Dcerka, ta mi v skolke rucala, sla cerstvo 3 rocna, vedela sa napriklad lepsie najest a obliect sama ako syn 4 rocny, ale bola bojazliva. Uz ma 6 a nema s nicim problem, komunikuje s kazdym v pohode. Do 2 rokov mi pri cudzich ludoch revala. Strasny obrat. A ked vlani siel syn do skoly, bola som tehotna tretikrat a on vysmiaty ako leco a ja som nevedela prestat plakat. A o rok budem plakat zas a o dalsi rok zas, ked najmladsi pojde do skolky. Ja som taka. Ale prejde to. Jedna etapa zivota konci a zacina druha. Neboj, bude to fajn 😉
U syna v skolke maju okrem iných pravidiel aj srdieckove pravidlo. To znamena, ze sa vsetci maju v skolke radi (nerobia si zle). Ak sa aj deti poskriepia, ucitelky zasiahnu a slovne si vysvetlia, preco sa to nerobí. Osobne som spokojna, je to tam vychovne a nenechaju take situacie lahostajne. Mozno budeš aj ty milo prekvapena
Ak citis, ze to bude pre vas este narocne, nedavaj ho. Ja mam velmi spolocrnske dieta a ide az teraz do predskolskej. Mensi bude mat v januari 4 a ostava este doma. Na co to silis, ked si sama dieta poznas najlepsie. Za rok sa moze vela zmenit, socializuj ho, hravajte sa s detmi a mozno sa potom bude aj tesit. Ale v prvom rade, ak to ty takto vnimas a nie si TY na to pripravena, rataj s tym, ze maly to vsetko preberie a nebude to dobre 🤷♀️
Ty sa vzchop a nestresuj zbytocne dieta...
Hlavne rano ziadne reci typu... neboj sa, maminka poobede po teba pride 🙊
Ver tomu ze v skolke bude mat rovesnikov a bude mu lepsie ako s tebou 😁
Hlavne nedavaj pred nim nic najavo! Potom si to odplac. Ja som tak.. pri oboch.. par dni som vzdy revala 😅. Hlavne pri malom, lebo pri malej som bola do par minut v robote, tam mi to bolo divne plakat.. hanbila som sa.. ale vnutorne..
Tie pocity su normalne, ale treba ich zacat pustat pomaly do sveta.. keby mozem, mladsiu dam az ked by mala 4,5-5r., Ona v tom case bola taky maly odlud.. a tazko znasala dlllho, dokonca este vlani ( druhacka na zs) odlucenie. Ako v zmysle, ze nevie sa odtrhnut od rodica. Uz ked presla branu a tak, uz bolo dobre a vzdy bolo dobre.. len ten moment.
Hlavne ty sa musis vyrovnat s tym, ze tam chodi, ze je to tak spravne, ok a normalne. Vela deti na zaciatku place! Casom to prejde. A ucitelky ti potvrdia, ze deticky placu zvacsa len chvilku, potom sa ukludnia a hraju sa a tak.
@dadulamamula prepac ale naco je to dobre brat dieta po 2 hod.zo skolky? Na 8 ho donesies o 10 vezmes prec? Len ho cele dopleties...
Deti su vnimave a citia stres z rodicov, ktori maju casto vacsie nervy ako oni sami.
Ja ked som nosila rano do skolky svahrininho maleho, ziadny problem ani plac. Rozlucila som sa s nim ze ho cakaju kamosi a poobede sa vidime 👌
Ked ho niesla svagrina, ani z auta nechcel vystupit ze on nejde! Sceny, plac, hadzal sa o zem. A dodnes vravim ze to bola jej vina, lebp cjuda dieta vystresovala svojimi (nemiestnymi) recami a poznamkami.
@lindusss2016 práve preto že ho poznám viem, že už je najvyšší čas aby bol medzi rovesníkmi, socializoval sa a odpútal sa od nás. Nechcem aby sa celý život držal mojej sukne a toto je prvý krok. Je nesmelý a nepriebojny možno aj kvôli tomu, ze je toľko so mnou doma. Je to naše prvé dieťa, prvé vnúča z oboch strán, mal ťažky a skorý príchod na svet, od narodenia som sa o neho hrozne bála lebo mal zdravotné problémy a uvedomujem si, že to aký je, je aj výsledkom tohto všetkého. On je podľa mňa celkom slušne na škôlku pripraveny, teší sa keď mu o tom rozprávame, chodíme sa okolo prechádzať, ukazujem mu kde bude chodiť a už sa tam aj sám pýtal, no viem že realita môže byť iná... Táto téma bola skôr o mne, že ja to nezvládam, presne ako tu volaktore píšu, že dieťa to niekedy zvládlo lepšie ako rodič. Ale ak by som po čase videla, že sa tam trápi a ešte to chce čas, nechám si ho doma, som na materskej takže sa to ešte dá.
Tak nech ho tam nosi tato. Je to lepsie, dieta citi tu istotu rodica a ucitelky maju oteckov radsej. Ucim v skolke a chlapi su u nas vyvazeni zlatom. Je to tak lepsie pre tu mamicku, nevidiet to a neprenasat to na dieta tie emocie. Nas je taky isty, Corona baby, ale urcite tu skolku preziju. Najdu si kamosov a otukaju sa
@lienka.7 tie dve hodiny su adaptacia dietata. Je to take, ze vydrzis toto a potom viac. Dietatu to da pocit istoty, ze rodic za chvilku pride. Ze to potom bude 6-8 hodin je otazka zvyku. My zaciname na 5 min bez rodica, potom 15, hodina, dve hod a ideme postupne s obedom a potom do 15:00 . Dolezite ne prist do 9:00 a mat rezim. A hlavne narobit sceny medzi dverami. Tak to zvladne dobre dieta a aj rodic. Aby nam nebehali s infarktom okolo okien skolky.
tak ja tu vyzeram ako krkavcia mama :/ Mala som strach ked maly isiel do skolky a ked v satni zahlasil " mama bojim sa" nebolo mi vsetko jedno, no nasadila som usmev c. 3 maleho objala a povedala ze to zvladne, ze v skolke bude super. Neviem si predstavit ako by sa dieta citilo keby ma videlo plakat a pod.
@lienka.7 nie každé dieťa ej také isté ako tvojej švagriná, niektoré sú citlivé a sami v škôlke pani učiteľky povoľujú dávať dieťa na adaptáciu postupne..
Niektore deti to jednoducho nedokážu zvládnut byť v škôlke celé dni, preto je dobré aby samo zistilo samo sa adaptovalo .. Som pani učiteľka takže viem o com hovorím.
@kiki68 a nevravím to, aby sa dieťaťu dalo najavo prejav ľútosti, alebo strachu.. Dieťa má byť pripravené na to, že je tam dobre, že tam ma kamarátov, že sú tam dobre pani učiteľky 🙂
Prezijes, aj dieta a zvyknete si na novy rezim a nove problemy...aj ja som to dost prezivala, pri vsetkych 3 a potom skolu prvy rocnik
aj ja som to tak prezivala ako ty. trocha som sa nad potrapila a ani neviem ako a mam skolacku... uzivaj si skolkarstvo, prejde to rychlo.
Neboj, srdce ti nepukne. Dieťa potrebuje spoločnosť rovesníkov a ty mu to jednoducho ponúknuť a vynahradiť nevieš.
Samozrejme záleží aká spoločnosť bude v škôlke, ale neboj, chlapček sa naučí a snáď bude všetko v poriadku.
Môj bol a je tiež taký, keď ho niekto zdrapí, tak sa snaží len odtiahnuť, nevráti, takže tiež adept na šikanu by som povedala, ale v škôlke nemajú agresívnych chlapcov ( aspoň doteraz) a veľmi rád tam chodí, má už aj kamarátov. Teraz chodí tretí týždeň a tiež začal v 4.5 roku (škôlka ja len do 12.00), ale niekedy by tam bol rád celý deň.
To len my mamky, rodičia všetko extra prežívame, deti sú v tomto prevažne v pohode. Treba im dať priestory na dýchanie a nie snažiť sa ich spraviť na nás závislými. To im do života nepomôže, práve naopak.