Ako zastaviť krik dieťaťa?
Ahojte. Na úvod poviem, že dočasne bývame u rodičov, ktorí chcú svoj kľud a celkovo netolerujú prílišný hluk, tiež často v dome niekto spí. Syn (4roky) je skvelé dieťa, introvert, vonku, v škôlke poslušný. Dá sa s ním väčšinou dohodnúť, ale teraz začal šialené škriekať hocikedy, len tak, často bez zjavnej príčiny. Väčšinou je to keď sa teší alebo možno chce zaujať, neviem. Snažím sa deťom venovať, robiť im aspoň nejaký program. Lenže práve pri tomto nič nepomáha. Dohováram aj vysvetľujem, že niekto spí a nemôže kričať, alebo, že nás z toho bolia uši. Problém je, že ho nemám kam poslať preč, keď vrieska, lebo v našej izbe väčšinou spí muž po nočnej a ostatné miestnosti okrem spálne rodičov sú spoločné priestory. Snažím sa z nevhodného správania dieťaťa vyvodzovať dôsledky a nastavovať hranice, ale poprebovala by som poradiť od skúsenejších mamičiek, aký logický dôsledok má mať jeho vrieskanie, keď ho nemám kam inde poslať, aby ho nebolo počuť. Prosím, nepíšte, aby som mu capla, deti nebijem, ani nebudem. Viem, že to nie je ľahká bytová situácia, preto som zatiaľ neprišla na to, ako to vrieskanie obmedziť, aby nerušilo ostatných.
Mozno ti tym to dieta chce dat nieco najavo? Skusila si sa ho spytat preco prave doma, kde rodicia netoleruju krik a casto niekto spi citi potrebu kricat? Ked inak ako sama pises je vonku a aj v skolke poslusny?
Zamyslela by som sa nad tym preco to robi iba doma. Nie je to sposobene tym, ze vlastne nikde si zakricat nemoze? A capnut dietatu, ked sa krici, lebo sa zrejme citi potrebu vyjadrit, to je ozaj uzasna rada. Ale psychologovia o 20 rokov aspon budu mat klientov na terapie
Neviem si predstaviť aké jacanie myslíš. Keď to robí keď sa teší, môže to byt prejav veľkej radosti, to ho budeš plieskat aby čušal, lebo máte divne poriesene bývanie? Bude sa báť tešiť? Možno toto je len obdobie, ktoré môže trvať mesiac a odoznie to. Môj starší zvykol strasne pišťať niekedy len tak od radosti, prestal s tým, ani neviem ako. Nič nebolo treba riešiť a ani by mi nenapadlo, že bude po nociach vrieskat a niekoho budiť, to je somarina.
Tvoj syn má 4 roky. Prejavuje emócie spontánne. Žiadne tresty by som tu nezavádzala. Normálne ho vždy upozorni, že má byť trošku tichšie, lebo otec spí, babka oddychuje. Tráv s nim celá času vonku, s kamarátmi, kde sa môže vyblázniť, prejaviť normálnu detskú radosť i s trochou toho kriku.
Deti bežne prejavujú emócie nahlas. Chce to len čas naučiť ich prijateľným decibelom.
Môj manžel pracuje vlastne len nočné, a my popri tom doma normálne fungujeme, aj dcéra s kamarátkami, aj ja pracovne, aj pes začne štekať. Je to bežné spolužitie a každý musí trosku ubrať z komfortu.
Predpokladám, z toho, čo píšeš, že syn nejačí schválne a z trucu.
má dieťa v tom byte nejaký svoj kútik kde môže byť samo sebou? kde si môže zakričať? či hentí dvaja ho berú len ako bytový doplnok? 🙊
Deti veľa vecí vycítia. My chodíme pár krát do roka k rodine, ktorá býva ďaleko a preto sme tam týždeň. A oni sú tiež zvyknutí na ticho v dome a vyžadujú ho aj od nás. A kde kričí najviac môj 4 ročný syn? No u nich v dome 🤣 Oni nás tam chcú aj na dlhšie, ale tak aby deti boli ticho na povel, aby nerušili ničnerobenie dospelých 😁 Takže pre pokoj na oboch stranách sme tam síce týždeň, ale pol dňa sme niekde vonku, na výlete alebo na návšteve inej rodiny. Takto sú spokojní všetci.
Ešte dodám, že oni sa deťom veľmi tešia, majú sa navzájom veľmi radi, len už nie sú zvyknutí mať doma deti celý deň. Našťastie sa na všetkom vedia s nami rozumne dohodnúť.
Tu dostaneš určite najlepšie rady : https://www.modrykonik.sk/forum/ma-1-az-3-roky/nevladzem-s-vychovou-syna/?page=4#post-87931530
😀 rešpektujte jeho potrebu kričať. Tak to cíti, možno na neho ide nejaká choroba. Len ho nechaj a žiadne hranice mu pre boha nenastavuj!!!
Nemôžeš ísť s ním von, keď muž spi po nočnej? Alebo si skus pripraviť nejaké aktivity, nejakú činnosť o ktorej vieš ze ma rad a keď začne jacat ponúkni mu niečo, čo ho zaujme. Ak sa s niečím hra a je hlučný, vziať mu to aby sa spamätal.
(Len zvaz tieto rady, lebo neviem ci mu tým nenarusis psychiku......podľa predchádzajúcej témy by toto bolo na doživotnú traumu)
a on ma nejaku diagnozu ze neodovodnene skrieka ? lebo uz neni male babo predsa len tak s nim chodievaj co najviac von mozno len na seba upozornuje
Tak aj môj mal obdobie, keď doslova vrestal ako pavian, z ničoho nič zaskriekal, ale tak, ze človek sa až zľakol 😆. Normálne som ho naučila, ze keď chce tak ziapat, môže ísť vonku a tam ziapat, ako chce. Ale my bývame v dome, čiže mame dvor a je tam okolo aj viac domov, kde sú deti, hucia kosačky, píly, deti sa vonku hrajú, takže to nikoho neruší.
V byte je to ťažšie, tak jedine dáko mu vysvetliť, ze keď niekto spí, ci je ráno, večer, tak nemôže veľmi kričať a co najviac s nim ísť von niekde kde sa môže vyblázniť, vykričať a podobne
Píšeš, že to správanie nemá zjavnú pricinu a vzápätí, že skrieka, keď sa teší alebo chce zaujať. Dieťa chce a potrebuje vyjadriť svoje emócie. Takze skúste vymyslieť iné spôsoby, ako dať najavo radost a ako zaujať, tak aby to ostatných nerušilo. Nech je to niečo, s cim pride v najlepšom prípade on sam.
No a potom dať synčekovi priestor a čas vyblázniť sa inde, keď to nejde doma.
Inak pochopenie pre rodičov, že im to vadí a zároveň pre teba, že to je niečo, čo ta trapi no nemáš vo svojej moci celkom ovplyvniť. Taká je zial situácia a treba sa s nou skúsiť nejako vyrovnať na všetkých stranách.
Ber do uvahy, ze sa stahoval. Deti obcas nevedia velmi dobre spracovat tuto zmenu. V podstate ani nevedia preco, ale ich spravanie je niekedy mimo normal. Bitka nepomoze. Skuste si s nim vsetci sadnut. Aj babka a dedko, muz a vysvetlit si, ze jeho spravanie je nevhodne. Dohodnite sa na moznostiach, navrhni dietatu ine moznosti ventilacie a urci mu aky trest pride ak bude porusovat dohodnute pravidla.
Reagujem na viaceré vaše rady a otázky. So synom chodíme veľa von, tam kričať môže, doma v podstate je tiež stále hluk, ale taký normálny. Keď sa deti vadia alebo kričia pri hre, je to ok. Ale toto ziapanie je napr.ze pozerá rozprávku a z ničoho nič začne ziapať a tak hlasno, až sa všetci zľakneme. Nerobí to stále, ale všimla som si, že častejšie v pritomnosti starých rodičov, čo je men samozrejme viac nepríjemné. Kričať ako tak, mu nezakazujem, aj sa jašíme, kedy aj piští a podobne. Len tento z ničoho nič krik ma znepokojuje a rada by som, aby to nerobil. Možno je to ozaj len fáza. Začal to robiť teraz cez prázdniny. Napadlo mi, že sa nudí, alebo chce upútať pozornosť, ale to mi nesedí do toho, že to urobí, keď práve pozerá. Diagnózu má dysfáziu, kde má emócie trochu vyostrené. Spinká v noci dobre, rád chodí spať, s tým problém nie je.
Snažím sa zistiť, prečo to robí, ale zatiaľ som na nič neprišla. A myslím si, že nastaviť v tomto hranicu nejako treba, neviem. Aby sa to nestupňovalo.
@jaskolka no oresne tak, že z ničoho nič a vždy sa zľakneme.
Možno zistiť, prečo začal vrieskať. A ech ho nespomenie niekto iný, nie ty. Dohodni sa s otcom, mamou, nech príde k vám a nech ho prísne nespomenie. Ty vtedy do toho nevstupuj, najlepšie by bolo, keby si odišla z izby. Dieťa vtedy znáša nasledok svojho konania.
4-ročné dieťa je príliš malé na to, aby vedelo regulovať svoje správanie, keď sú emócie naňho prisilné.
Toto robí aj moja najmladšia, má 5 rokov. Veľmi ma to vytáča a skúšala som všetko, ale nič nepomáha, jedine to, že si ju vezmem na kolená a silno objímem, ale ozaj tuho, hladím ju a držím ju tak pár minút. Vtedy sa najrýchlejšie ukľudní.
Stále si pri tom opakujem, že jej nervová sústava sa len vyvíja, a proste ešte nie je schopná zvládať svoje emócie.
Šup jeden pohár vody medzi očami. Hneď sa ukludní
@abbey1 No strašné, čo? 😃 To ,,capnutie,,... 🤦🏼♀️ Neboj sa, všetky moje deti toto ,,príšerné kruté týranie,, prežili a zaujímavé, že ani jedno nie je rozmaznané, nevyvreskuje a nerobí cirkusy. Joj, toto milujem, mama dá raz za rok pri vyhrotenej situácii decku na zadok a niektoré tu z toho robíte pomaly tyranstvo...
aha takze je tam diagnoza dysfazie treba sa poradit s detskym psychologom alebo klinickym logopedom ako presmerovat ten stav co ho nuti vrieskat do ineho ako zvukoveho prejavu
resp sa porad s tym odbornikom ku ktoremu chodite na terapie
Moj to obcas robi tiez, opakuje z nejakej rozpravky, alebo velmi nahlas rozprava. U nas tiez zabera len dookola hovorit, ze vnutri pouzivame vnutorny hlas a zjapat moze vonku. Niekedy zabera a nieledy nie, ale u vas je problem ten vonkajsi tlak na to ticho, keby si bola sama sebe panom, tiez to neriesis tak striktne
Ak ma dysfaziu tak to nie je neurotypicke dieta a treba brat tu diagnozu do uvahy. Skus si nieco viac o nej zistit na nete a mozno tam najdes tipy ako k synovi prisupovat ked krici, pripadne co ho k tomu vedie
Ako reagujú starí rodičia keď je dieťa hlučné? Lebo jedným z dôvodov prečo to robí, môže byť, že chce zaujať ich pozornosť. A nevie to ináč, ako krikom. Vie že vtedy mu venujú pozornosť, hoci aj tým že ho napomenu, alebo kričia.
Dobrý deň, chcem Vám vyjadriť pochopenie,nejakú zaručenú radu nemám. Moj syn to robí tiež,ma 4,5 r,začal teraz po príchode súrodenca. Hocikedy zvrieskne,kričí hlavne keď mu pripomeniem že nemá (spí babo..). Mám pocit,že to je akoby “naschval”- kvôli pozornosti,ale tiež nemám na neho extra páky,až na to že my bývame na dome,takže mu dam na výber-môže ísť pokračovať von alebo do špajze 🙈osobne si myslím,že keby na to prestanem reagovať,tak by s tým prestal a začal s niečím iným,ale nedá sa mi to úplne. Ale moj ma aspergera pravdepodobne a neznáša zmeny,takže to môže súvisieť aj so súrodencom..och,máte to náročne. Možno mu skúsiť dať na výber nejak takto : “ak sa rozhodneš pokračovať teraz v kricani,tak sa rozhodneš že to budem musieť vypnúť. Ak sa ale rozhodneš prestať teraz,môžme to dopozerať.A skúsiť sa mu neskôr vysvetliť že kričať moze tam a tam,poprípade mu dať nejaký jeho špeciálny vankúš (možno ísť kupovat s ním špeciálny kricici vankúš ;)-do ktorého bude môcť zakričať keď bude pozerať a potrebovať zakričať. Na môjho by toto neplatilo,ale možno na vášho áno. Držte sa!!
@animator ďakujem za radu. Áno, je to náročné. Dúfam, že je to len fáza. Tiež skrikne, keď mladší spí, alebo niekto iný, vtedy sa to nedá ignorovať. Keď ignorujem, rodičia ma atakujú, prečo nič nerobím a tolerujem mu to. Som tak nejak pritlačená z oboch strán a mám pocit, že sa nikomu nezavdacim, nech urobím čokoľvek.
@angel993 no klasika, rozčuľuje ich to a okriknu ho, aby nevrieskal. Ja im rozumiem, ale nemam rada od nich vetu, či je to dieťa normálne. No, má diagnózu, aj keď nie natoľko vážnu, ale ovplyvňuje jeho emoc.spravanie.
Myslím, že ignorovať to správanie nemusíš, avsak ani na neho kričať ci trestať. Skôr sa vyjadriť, že tebe či ostatným ľudom ten krik prekáža. Potrebujú si pospať, oddýchnuť a to ich ruší. Chápeš, že aj on si chce obcas zakričať ci nejako ventilovať emócie a či a ako by sa to dalo inak, moze sa skúsiť ovládnuť alebo vyskúšať iný prejav.
Áno, takýto spôsob komunikácie moze trvať dlhšie, než dôjde k zmene, chce to trpezlivosť a prácu na oboch stranách, vedieť sa pochopiť a respektovat.
Capnutie alebo trest je možno rýchlejší. No dieta prestane kričať kvôli strachu, hrozbe, ponižovaniu. A nie z dôvodu, že chápe potreby druhych a sam chce s druhými vychádzať dobre. V tom je rozdiel.Hlavny DÔVOD, PREČO dieta niečo robí/nerobí.
Ahoj, keď dohováranie a vysvetľovanie nefunguje, normálne mu jednu ,,capni,, - veď to nie je žiadna bitka...a to Ti píšem ako skúsená matka 4 detí. Vtedy sa pravdepodobne na chvíľku zarazí a zisti, že aha - mama to myslí naozaj vážne. Keď to nezarazíš teraz, bude si veselo vyvreskovať po nociach a budiť susedov, kopu takých rozmaznancov poznám, čo bijú aj svoje mamky, no tie si s nimi už často nevedia dať rady...