Ako stlmiť prejavy hnevu u štvorročného syna?

@martinkaadominik co ja som citala,tak dieta nevie nejak tie emocie ovladat do cca 5-5roku. Nas maly je tiez nervak(po tatovi). A my sa nehnevame,ked nam.nie je po voli? Ale ano,len to uz vieme ovladat. Nezastavam.sa ich,len vysvetlujem. Inak u nas smerom k 5.roku badat vyrazne zlepsenie.
Nas napr.nema rad nahle zmeny,ale ked sa mu to povie vcas,lahsie zmenu prijme.
Takisto sa mi osvedcilo pomenovanie pocitov a klasika -,trvat na svojom,neustupit mu.
To upozornovanie viackrat na nieco,to asi pozna vacsina rodicov,tam jedine treba vyvodot nejaky logicky dosledok. Neoblecies sa? Tak pojdes v tom,v com si. Uz som.pocula o pripade,kedy dieta slo do skolky v pyzame.. U nasho to zabralo radsej sa obliekol.

Ak mas vsak pocit,ze je to nejaky prilisny extrem,pprad sa so psychologickou,ako ti radili. Nam napr.povedala,ze ide o 2.fazu vzdoru.
Nas mal take vlny 20-24.m.,nasledne taky relativny klud -ze len obcas daco vynimocne a nasledne od 3 a tristvrte roku zhorsenie po 4.a stvrt roku zlepsenie az do casu,kym nezacal v 4,5r.chodit do skolky,co sa upravilo po 3m. Zlepsenie vybadala i ucitelka,kedze som sa pravidelne na jeho posobenie v skolke pytala.

´Dakujem za rady,. Už som navštívvila pedagogicko-psycholocké centrum, no tam mi veľmi neporadili. Psychologička ma vypočula, konštatovala, že je zameraný na seba a aj bude, ale nebolo to niečo, čo by mi pomohlo. Bola som tam dvakrát. Našla som inú, ktorá pracuje s pedagogickou Montessori a vedie deti k samostatnosti. Vyžaduje 5 sedední s dieťaťom a potom konzultáciu s rodičom. Mám však praktický problém sa tam dostať. Som doma ešte s dcérkou, všade musím brať aj ju. Termín bol iba v čase obeda a spánku a je to v meste, autobus mi tam nejde tak presne a zvyšok treba ísť pešo. No je to pre 2 deti nereálne. Manžel ma tam nie vždy môže zaviesť. Tak neviem, čo ´dalej.

@martinkaadominik trvať na svojom, sú určité pravidlá, či sa mu páči, alebo nie a tie bude dodržiavať. Vo svojom veku má ešte právo nezvládať svoje emócie, len ja mám pocit, že tu to ani nie je o nezvládaní emócií, ale o tom, že s snaží na seba upozorňovať akýmkolvek spôsobom a chce on riadiť teba. Písala si, že ho do všetkého musíš nútiť - do obliekania, jedenia....nehnevaj sa, ale v jeho veku - nejde jesť, keď je nachystané, ostáva hladný. Ani náhodou mu nejdem o hodinu pripravovať niečo iné. Neprezlečie sa ráno z pyžama? OK, ale zostáva v postieľke. Môže sa jedovať, revať, to je jedno, toto platí. Škriabať ma by som mu nedovolila ani náhodou, keď už naozaj nevie, čo so svojím hnevom, nech hodí o zem vankúš. Pokús sa ukľudniť, viem, že je to veľmi ťažké, ale tým, že sa skludníš ty, ukludní sa aj on. Predpokladám, že do škôlky nechodí, ale bolo by výborné, keby tam chodil. Správa sa takto vždy, alebo len v tvojej prítomnosti, prípadne v prítomnosti otca a pod. To, že chce všetko sám a keď sa mu nepodarí, je frustrovaný, je v tomto veku bežné, tiež s bude musieť s tým vysporiadať. Dobré sú rozprávky, príbehy, ale nie v TV, ale čítané, je to také osobnejšie a môžete sa popri tom aj porozprávať, čo si mysleli, čo cítili postavy z príbehu. Držím palce, ale podľa mňa to len chce dať mu jasne najavo odkiaľ - pokiaľ.

@timea7 Chodí do škôlky, čo mu pomohlo vo veľa veciach, toto správanie - škriabanie a nadávanie sestre sa objavilo teraz. Zlosť sa tiež stupňuje v tomto období. Nechce jesť všade, nielen doma. Škriabe asi iba mňa, občas tatina. Už sme sa o tom rozprávali a zháči sa, keď má chuť škriabať. Pýta sa ma na škrabanec na ruke a fúka mi ho... S večerou sme mu nepomáhali. Dali sme mu na stôl polievku (obľúbenú), ale odbiehal od stola a zjedol menej. Dali sme mu dosť času. Potom som polievku odniesla, lebo už nechcel. Druhé si vypýtal a zjedol s motiváciou na maškrtku, ktorá príde do prázdneho taniera. Dnes sa pekne hrajú aj so sestričkou, hrá sa s hračkami, s ktorými sa bežne nehrá, lebo má nervy... Áno, skľudnila som sa a naozaj sa to prenáša. Manžel ho nepoznáva. Dohodli sme sa, že mu ani on nebude s jedlom pomáhať. Môže sa po čase skľudniť viac a byť milší? Dúfam... s dcrérkou vôbec také problémy nemám, je prirodzene empatická a dá si povedať.

@martinkaadominik mám dlhoročné skúsenosti s deťmi, pomôže jediné - ukľudnite sa všetci, stále ho ubezpečujte o tom, že ho máte radi a prísne stanovené hranice. Sladkosť do prázdneho taniera nie je motiváciou, ale úplatkom 😒 . Tvojmu synovi je jasné, že si nervózna z toho, že sa nenaje a baví ho to zneužívať. Ako náhle zistí, že ti to je jedno, že ublíži len sám sebe, že bude hladný, nebude mať dôvod s jedlom robiť cirkus. Viem, že je to ťažké, máš ešte dcérku, ale sama vidíš, že spomalenie a skľudnenie prináša ovocie. Dôležité sú ale tie pravidlá, žiadne pomáhanie s jedlom, žiadny úplatok v podobe sladkosti do prázdneho taniera. Jedlo je prirodzená vec, ako dýchanie, nezješ, nevadí, zješ nabudúce. Držím palce 🙂

@martinkaadominik ešte som chcela dodať, že je vynikajúce, že sa s manželom dohodnete na spoločnom postupe, to je ešte dôležitejšie ako čokolvek, čo som tu napísala.