Ako sa správať k 3,5 ročnej dcére, ktorá vyvádza?

Ja by som nereagovala, v momente by som sa postavila a odišla, alebo sa jej otočila chrbtom..... moj chlapec sa raz v meste hodil o zem.... bolo celkom chladno, a šupol sa veľa kaluže.... nechala som ho tak, naštastie šla okolo známe s ktorou sme sa začali akože baviť akoby sa nič nedialo, klebetili sme veselo .... nikto sa nnho ani nepozrel - ležal tam asi 15 min..... potom sa postavil bez slova ma chytil za ruku bol milý a odvtedy už to ikdy neurobil..........
Che to pevné nervy ale je to najlepšie čo môžeš urobiť......ona chce uútať pozornosť a keď sa jej táto pozornosť nedostane tak zistí že tadeto cesta nevedie.......

len jediny raz som riesila oblecenie s mojim synom..a od tej doby nic nemusim riesit.nechcel si obliect nachystane saty...ale velmi rad si vybera..tak som ho nechala vybrat si co chce aj za cenu,ze bude jak saso.dosli sme do skolky a tam hned pani ucitelka okomentovala jeho oblecenie 😀 a od tej doby vzdy potrebuje moju pomoc,aby sa pani ucitelke pacil 😀 a s tym ziapanim za vsetko je to velmi jednoduche ale potrebujes mat k tomu ''gule'' 😀 vzdy,ked moj syn zacne ziapat za nieco,tak ja presne takym tonom zacnem nanho ziapat nazad...doma sa dokonca obaja s manzelom hodime o zem 😀 a vtedy sa na nas kukne a vzdy povie to iste..maminka prestan-nie si normalna 😀 😀 a v tej sekunde pochopi,ze ako vyzera on v tej istej situacii....teraz ma 4 roky a ja si uz nepamatam kedy som bola na zemi naposledy 😀 momentalne staci iba to ziapanie 😀

deticky si zvyknu vymenit ako keby nejake sposoby vacsinou je to roztopasnost - ze krici ,piska, hadze zo sebou,kope atd
ja dam tiez malej po riti ked je nepocuvna myslim ze to bez toho ani nejde kazdy da po riti dietatu ak uz prekracuje hanice a nikto ta nesudi
skus sa jej opytat co si chce obliect, co chce dnes jest, co chce dnes robit aby mala pocit ze je uz velka sestra 😉 drzim palce nech to obdobie rychlo pominie

toto velmi dobre poznam. ked dieta nastupi do skolky, vzdy sa to zmeni. z dobreho dietatka je zle decko, lebo vidi vsetky tie deti, kazde ma nejaku "nerest" - jedno pisti, druhe stipe, tretie vyplazuje jazyk, stvrte hryzie a tak podobne. neviem na to presne poradit, ale netreba sa dat, ked nieco zakazete, tak to plati a nepovolit, neustupit. treba si stat za svojim, aby ste nestratili respekt. a ked skrieka - nech skrieka. po case zisti, ze tym nic nevybojuje a prestane to robit. aspon dufam.

My prezivame presne to iste :( A myslim,ze to bude prichodom surodenca. Moja mala dokonca napodobnuje mladsiu. Dam ju past koniky,aj ona chce past koniky. Vopcha sa jej pod hrazdicku, prestala sa mi pytat na serblik a este aj vidi ,ze malu kojim tak si niekedy sadne na mna a pyta si cece. pritom s kojenim som prestala ked mala pol roka. A samozrejme,ze nevie cecat,ale sa len robi ze aj ona papa.
chvilku to musime vydrzat a dufam,ze sa to coskoro zlepsi. Lebo presne vsetko je boj.. Obliekanie,papanie a sem tam je taka nahnevana,ze nas vsetkych bije hlava nehlava 😅

Tiez si myslim, ze chce zaujat pozornost. Mozno jej nema malo, ale od narodenia babatka sa o nu musi delit. Suhlasim, ze neziaduce spravanie netreba podporovat a pokial mozno si ho nevsimat. Mozno pomoze aj nejaky extra cas vyhradeny cas pre nu. Pri babatku je to tazke, poznam, ale niekedy aj minutka, dve, mozno desat, ked je cas, pomozu. Pritulit, pohladit, pomojkat. Pripadne spolocna hra, citanie, kratka aktivita. Nas starsi je niekedy nase "velke babo", ktory akoze papa mliecko, akoze si odgrgne, popestujem ho a oci mu ziaria. Niekedy si pozicia hracku mladsieho, niekedy osusku a pod. Niektore tieto veci mu tolerujeme, aby sa vyrovnal s tym, ze uz nie je sam a ma "supera". Samozrejme nie vsetko, co si zmysli.

Moja dcéra mala nedávno 3 roky a robí to isté. Keď sa jej niečo nepáči, plače, vrieska akoby sme ju z kože drali, no neskutočné scény vie vyrobiť. Do škôlky sa oblieka minimálne hodinu, 3 roláky som jej vybrala, ani jeden sa jej nepáčil. Tak to potom trvá, kým ju s manželom ukecáme, nech si niečo vyberie. V škôlke ju učiteľky chvália, že je šikovná, vie sa sama obliecť a pod. Doma sa zmení na bábo, pretože máme 10 mesačného drobca a všetko po ňom opakuje. Na večeru chce tiež kašičku a treba ju kŕmiť a pod. Verím, že toto obdobie vzdoru rýchlo pominie 🙂 Každý si tým musí prejsť a vyrastie z toho. Len rodičia musia mať pevné nervy a veľa trpezlivosti.

Moja ma este len cez 2 roky a robi to iste 😠 Nepomaha pekne povedat, vynadat ani capnut po zadku. Proste ju poslem do izbicky vyvrestat a az ked je kludna pride za nami. Len sa mi zda ze to zacalo u nej akosi skoro a take dobre dieta to bolo 😀 Myslim si ze nie je rozmaznana ale ma proste nalady a je nenormalne tvrdolhlava.... Tiez nechce obuvat papucky, papat, plienku na noc, odsat sople, ist spat atd. proste so vsetkym spekuluje, musime sa dost ovladat aby nam nerupli nervy, verim ze casom z toho vyrastie.

ahoj si len clovek ako kazda z nas urob iba to ze si ju nevsimaj a ona pochopi ze to jej vyvydzanie je zbytocne mozno skusa ako reagujes a co vsetko moze

ahoj, ja som teda odporca bitia deti, viem, ze sa to da riesit aj inak, ale ak raz za cas uletia nervy, to dokonale chapem 🙂
co keby si ju skusila postavit do role starsej dospelejsej dcery? vychvalit ju, ze ona uz je velka, rozumna a zodpovedna, zapojit do starostlivosti o babatko, atd.
a co sa tyka vzdoru, viem, ze sa niektorym mojim kamoskam osvedcilo, nedat dietatu prikaz, ze oblec si ruzovy rolak, ale dat vzdy na vyber z moznosti: chces ten ruzovy rolak, alebo radsej zeleny sveter? chces na ranajky palacinky alebo chlebik? atd.
dieta ma pocit, ze sa rozhodlo samo a Ty sucasne mozes regulovat moznosti vyberu 🙂

@wewe22 ahoj, u nas to trva uz par tyzdnov a to ma len dva roky. ja som tiez velmi prisna, aj po zadku dostane, ked uz nic ine nezabera, dnes mi dokolecka hadzala o zem tenisovu raketu len preto, ze som jej po hodine vypla rozpravky a povedala som, ze dost, ze sa ideme radsej hrat, alebo si citat. nuz, ked hodila stvrty krat o zem, dostala po riti. porevala si asi minutu a bola spokojna. ale vymyslat zacina hlavne vtedy,ked je doma tatko. teda jej tatko. ten jej dovoli vsetko a rad-radom nici celu moju vychovu. ona by bola velmi zlata a poslusna, pride on domov, a jej niet rady. proste zacne vystrajat, vyvadzat, byt zla... a on len: nebi ju, nekric, nerob jej... proste ten....by ju este po hlave hladkal za jej zlobu. uz aj zacinam uvazovat o rozchode, lebo si pamatam, ze moji rodicia takto vychovavali mladsiu sestru. foter jej vsetko povolil, mama jej stanovila iste hranice a skoncilo to katastrofalne... ani nejdem o tom pisat. tebe chodi do skolky, v tomto si bezmocna, pretoze neovplyvnis, aby neopakovala po detoch, ale ak aspon manzel drzi s tebou a idete rovnakou cestou, to je velke plus. u nas je to v tomto na prd 😝 😝

my mame toto uz dlhsie, a je to niekedy na samovrazdu, chodime aj k psychologicke. Nepotesim ta, nepomoze ani dohovarat ani nic, len to prezit, kym jej skonci vzdor. Dnes sme mali 2 alebo 3 studene sprchy po sebe, a ja som musela mat dobre vyskoceny tlak, lebo mam oko zaliate krvou, co som ani nevedela keby mi to mala nepovedala. Kto to doma nema, nikdy nepochopi. Len sa modlit nech to cim skor prejde.

..v správnom čase na správnom mieste jedna "výchovná"len prospeje..a toto,čo opisuješ,to prejde..mala to dcéra,mal to syn,vyzerali sme ako cigánska rodina,vkuse som len vysvetľovala,nakričala,aj im letela,aj som si to nevšímala a dokolečka-dokola,tralala,každá rada drahá..prešlo to..treba to len prečkať!Ak existuje linka proti týraniu detí,ja by som zriadila aj linku,proti týraniu rodičov.. 😀

ahoj my mame rovnaky problem. od kedy chodime do skolky je protivna,kolkokrat chyti hysacky rev a to iba preto ze ma ist spat alebo sa prezliect alebo podobne. popritom v skolke je vraj poslusna, jedina ktora posluchne ucitelku na slovo( dozvedela som sa pred dvomi dnamii od ucitelky),takze ja fakt nechapem. ci je preto taka ze v skolke malo spava alebo no neviem. a tiez u nas nic nepomaha,ani vyhrazky ani capnutie po zadku,ani prosby,no proste nic. hm musime naozaj iba vydrzat. 😒

presne ako pise montinka, zazivame to iste a to uz mame 4 roky. stale cakam, ze toto obdobie pominie, ale pripada mi to, ze je to cim dalej tym horsie. rano nespolupracuje, pritom sa tesi do skôlky, bez kriku sa to nezaobide, poobede zasa trpim, ze co zasa bude po prichode zo skôlky, samozrejme je nervozna, stale pisti, reve, robi zle bracekovi, pripada mi to tak, ze je unavena, lebo malo spia a hladna, lebo tam vôbec neje. Doma sa s nou neda vydrzat, minule mi uz aj mama radsej usla domov, len aby nemusela pocuvat ten rev a papulovanie 😔 . nepomaha ani dohovaranie, ani dobre slovo, ani bitky, proste nic. ked sa nam narodil maly, tak neziarlila, ale od kedy sa mu musim viacej venovat, tak je to s nou na nevydrzanie. a maly ju tak strasne lubi 😵 a ona ho stale len odstrkuje a vsetko opakuje, musi mat presne to co on. dokonca ani papat sama nechce, obliekat sa to nehrozi a pritom v skôlke ju stale chvalia, aka je samostatna! som zvedava, kedy sa to konecne skonci! 😒

určite ťa neodsúdime, to by bolo najľahšie, ale tebe to nepomôže. Nekričať, nebiť, tak ako tu už bolo písané, dať vybrať z dvoch druhov oblečenia, keď si nevyberie, odniesť do škôlky v pyžame - z vlastných skúseností veľmi účinné. Tiež som ale toho názoru, že si vynucuje pozornosť, lebo sa o ňu musí deliť. Chváľte ju za to, čo už všetko ako veľká slečna dokáže. A treba jej dať aj nejaké výsady ako veľkej slečne - môže ísť neskôr spať - malej pri ukladaní rozprávať, že je maličká, tak musí ísť už spať, ale keď narastie a bude veľká, aj ona môže byť dlhšie hore. Malej je to ešte fuk 😎 ale staršia to počuje. tiež môže ako veľká niekde s maminou alebo ocinom ísť - len ona, alebo robiť niečo, čo môžu len veľké slečny - natierať sama chlieb, strážiť mamine v obchode mobil, hocičo, len aby mala pocit, že má niečo navyše oproti mladšej. Chce to čas a trpezlivosť 😉

montinka, katka2209, wewe22 mam taky isty problem so synom, stale papuluje, nepocuva, robi naproti, neposedi, ked nie je po jeho vresti, v skolke vobec nechce spavat, aj ked je tam skoro vsade a ucitelky mu hovoria ze je stara vecera lebo sa montuje uplne do vsetkeho tam poslucha! po prichode domov je u Nas velky krik , obcas capnutie na zadok ci statie v kute, no VOBEC nic nepomaha. zevraj s toho vyrastie, no neviem kedy a ci to vobec prezijem lebo obcas mam pocit ze dostanem infarkt. zelam si nech vsetky deticky zacnu aspon v norme posluchat a vazit si co pre nich ich rodicia robia 🙂 vela sil, energie a pevnych nervov prajem !

Moja dcerka je narodena 3.7.2008, myslim ze su s Tvojou prakticky rovesnicky. Nezabera NIC. Len trpezlivost.. Bola som s nou dokonca u psychologicky, pretoze bola schopna mat zachvat aj kvoli tomu ze som jej obliekla zrovna ine teplaky, ako si ona predstavovala.. Psychologicka poradila neriesit, vydrzat, na svojom trvat, ale nie v nepodstatnych zalezitostiach, ako prave tie teplaky, co a ci jest, pit, a pod.

baby, ja mam doma 4 rocnu, ona je dobrucka, ale tiez ma niekedy obdobie, kedy odvrava. Stava sa to, ked v skolke zazije nieco neprijemne /ked ju niektore dieta udrie, a pod./ To hned viem, ze sa nieco dialo a ona to takto "travi". U nas vtedy zabera jedno, dat mladsieho hrat sa s tatom, alebo ho nechat v postielke a pomojkat starsiu, A tym myslim, ze ju pestujem, hladkam, stiskam. A ak aj robila zle, tak vysvetlim, preco sa to nema. Ale ona je taka lutostiva, takze u nas to nie su uvrieskane vzdory, skor take popichovanie sa s bratom a vynucovanie si svojho. Ja by som radila vysvetlovat - ale nie ked je dieta v amoku, az ked sa upokoji a potom chvalit aj za malickosti, ktore sa mu podaria. Deti vedia byt tiez samy na seba pysne a po pochvale sa viac snazia.

Aj u nas je to presne rovnake. Ja ale bojujem s dedom a babou. ☹ Ti dvaja jej dovolia aj nemozne a ked ja ju pucujem, ze robi zle, tak ju dedo ospravedlnuje, ze on mal mysliet a ona za to nemoze ☹ ☹ ☹ zaujimave je, ze ked sme same dve, tak vie co moze a co nie. Ale akonahle citi oporu, ze dedo , tak koniec. kazda rada draha, ja jej zvycajne poviem, ze nebude hracka, telka alebo pc. Zatial to funguje.

u nás to bolo presne také isté keď začala chodiť do škôlky a potom keď sa narodila malá tak to bolo doslova na psychiatriu. Dlho sme to tolerovali, ale raz vytočila manžela, čo je strašný kľudas a začali sme to riešiť. Keď to prišlo najprv sme ju upozornili, že ak nebude normálna pôjde na chodbu. A keď to nepomáhalo tak sme ju tam nakoniec odviedli alebo vytiahli samozrejme s obrovským plačom, ale ten bol aj predtým. Najprv plakala a vrieskala, ale po čase sa ukľudnila a sama prišla s tým, že a chce byť s nami v obývačke. Ale vždy keď sa to stalo sme jej vraveli, že ju stále máme radi, ale že sa nemôže takto chovať a preto musí ísť von na chodbu. A tak to išlo asi 4 dni a potom ako keby ju osvietilo a prestala to robiť. Samozrejme, že 1 krát som revala aj ja v obývačke, ale treba zostať silná a nepustiť. Aj teraz má chvíľky keď nepočúva ale dá sa to zvládnuť, je to už iné. A samozrejme treba stále a často chváliť a vravieť, že je veľká sestrička a musí malú učiť dobré veci nie tie zlé, aby bola taká ako ona.

Bože toto všetko čo tu čítam je ako zmes nášho syna. Posledné dni sa aj ja čudujem, čo všetko si nechce obliecť, lebo sa mu to nepáči. Sú dni, ktoré sú celé jeden veľký protest. Stále len nieeee a chcem to a chcem to. A ako náhle sa mu nevyhovie, plesk sa o zem alebo vreskot akoby ho z kože drali. Ja len už rátam dni, kedy to prejde, lebo mne nervy naťahuje neskutočne. V noci začal o 11 vrieskať, manžel k nemu išiel, hneď jačal jak divý, že on chce maminku. Keď som to pol hodine vzdala, išla tam a dobre mu vynadala, začať vrieskať, že chce tatinka a takto si z nás robí doslova dobrý deň!! a nevšímajte si ho o 11 v noci, keď vedľa spí mladší súrodenec 😠

aj my to riešime, som zúfala, už o tom nevládzem ani písať, hovoriť. Ale najhoršie je, že neviem sa nad tým povzniesť a proti malej mám taký hnev, že mám ju problém objať , pochváliť, rozprávať .... Už len vybuchujem ako sopka. A máme tatíka, veľkého kľuďasa čo všetko vyrieši, tak, že jej vo všetkom vyhovie.

ja mam doma toto iste,ale uz skoro v 5rocnom vydani ☹ nechapem,snad je to oneskorene obdobie vzdor,ale zhorsuje sa to chodenim do skolky 😔 nechapem,ale je to tak..

Moja malá má 2 roky aj 8 mesiac.A Prosím nech to už skončí.U nás nepomáha nič! !!!Ani po riti lebo ona sa ešte rozbehne za mnou a vráti mi to.som zúfalá sme dobrý rodičia nikde od nej nikdy neodchazdame ani len do kina a stále sa mi hádže o zem a ked jej nedaj boh niečo nekúpim tak mi pomáhajú s ňou aj 6 predavaciek v tescu čo tam rozhadzaje a hlavu si búcha....a stále mi vyplazuje jazyk aj keď jej pekne začne vysvetľovať. Hovorím jej že ju ľúbim ale ona je strašne tvrdohlava a nic si nedá poradiť a dohovoriť . proste deti ju milujú ale keď ide napr.na bicykli tak všetky utekajú ...nebyje sa s nimi 😕už som skúsila všetko čo mi poradili a nic aj keď jej vezmem to naj čo ma rada 😢

Nám zaberá rátanie do troch, ak žiadam dačo od syna - idem ho obliecť, ideme poupratovať hračky, a robí sa, že je hluchý, začnem rátať. Tri hovorím veľmi pomaly, vždy príde, hovorievala som, ledva si to stihol, teraz si už sám pre seba hovorí že ledva stihol, v duchu sa zasmejem. Samozrejme vysvetlím, že ja chcem obliecť jeho. Opičí sa po mladšom, škrieka, dáva všetko do pusy - mladšiemu rastú zúbky, vie sa sám najesť - a hovorí, že nevie, veľa krát je protivný, robí naschvál, doslova ničí, má moju starú peňaženku, v ktorej má zopár drobákov, ak do niečoho začne kopať, hádzať, poviem mu, že mu vezmem peniažky, pretože hračky veľa stoja - pochopí vždy, alebo, ak danú vec nechce, tak ju predáme. Veľmi nám pomáhalo, keď mladší chodil skôr spať, že sme trávili chvíľku spolu, tancovali, rád maľuje, stavia lego, dala som mu staré cd-čka, hrali sme sa, že sú to potraviny, ja som si ich chodila kupovať, dala som mu centrofixu a mohol si na ne písať. Proste musíme mu vymýšľať aktivity, inak sa nudí. Keď sa pekne správa, chválime, ja mu aj sto krát poviem, ako krásne pozdravil, ako mi pomohol. Pomáha i dostatok spánku. Pokiaľ ho nemá, správanie hotová katastrofa. Oblečenie chystáme deň vopred, často spolu, poviem mu aké má byť počasie, ak má výhrady, vymením, má však iba dve možnosti, viac neponúkam, vysvetlím, nehodí sa farebne, bude ti horúco... Keď ziape, že chce niečo hneď, poviem vydrž, musím skôr toto a toto, opäť sa robí hluchý - spýtam sa, či nepočuje, či pôjdeme k ušnému vyčistiť ušká. Ja osobne mu dám aj po riti, dnes na seba naschvál vylial vedro vody, a utekal, vysvetľovacie slová nepomohli a proste občas sa nedá, je toho veľa.

@stacinka69 pomôže ti jediné -dôslednosť. V prvom rade sa ukľudni ty, aj keď viem, že je to ťažké, no ak tvoja dcéra vidí, že jej správanie v tebe vyvoláva určité reakcie, tak to opakuje. Hodí sa doma o zem? Ignorácia, v žiadnom prípade nedostane to, čo chce. Ty si ju nevšímaj, nekrič na ňu, rob si svoje, ju prestane baviť robiť cirkus, ak si ju nikto nebude všímať. Aj keď tam prereve dvadsať minút, nereaguj, potom sa postaví a príde, neboj sa. Ak robí scény v obchode, okamžitý odchod, aj keď nenakúpiš. A nežartuj, aby ti s dvojročným drobcom museli pomáhať predavačky? Zoberiem ju na ruky a idem, môže sa trepať koľko chce. Keď takto odídeš viac krát, pochopí, že jej scény k ničomu nevedú. Ešte by som jej doma pripomenula, že nemáme jogurt, ani banán, lebo v obchode vystrájala, máme len maslový chlieb. Robí ti to preto, lebo ty jej nakoniec to, čo chce kúpiš, alebo dáš, aby si mala pokoj. Keď to prestaneš robiť, ona pochopí, že si nič nevyreve a cirkusom nevymôže, prestane. Máš najvyšší čas stanoviť jej presné hranice a najmä na nich vždy a za každých okolností trvať.