Ako riešiť vzdorovitosť u 5 ročného dieťaťa?

nika2006
8. nov 2011

moja dcera bude mat o mesiac 5 rokov, a je jedovata, neposlucha , uraza sa , a vsetko co jej poviem ci rozkazem sa rozplace , nejde to po dobrotky jej niecovysvetlovat , ale ani po zlotky... som rozvedena tatko sa o nu vobec nezaujima, byvam u rodicov ktory robia mne napriek ja jej zakazem a oni just dovolia , priatelovy rodicia to iste vzdy pouziju slovo ved ju nehaj.. ale dcera potom to skusa namna a mne velakrat rupnu nervy, poradte mi ako na nu ? ci mam ist psychologovy ? alebo tresty? len s vysvetlovanim to moc nezabera, a niekedy si myslim ze maeste len dva roky ked zacina druha vzdorovitost.. dakujem za kazdu radu , len ma prosim nesudte...

edita84
8. nov 2011

@nika2006 AHoj nie si sama aj moja malá je taká :/ ale moja to podla mňa robí preto lebo sa nám narodilo bábo a už nie je stredobodom pozornosti aj ked vždy sa jej venujeme tak isto ako predtým možno niekedy aj viac 🙂

len.petra
8. nov 2011

nika2006 škoda, že Ťa ako matku nerešpektujú ani Tvoji ani priateľovi rodičia. V prvom rade by som sa porozprávala s nimi, pretože oni môžu za to, že dcérka "vymýšľa". Ty sa môžeš snažiť a snažiť a keď zrazu povedia nechaj ju, je jasné, že to dcérka berie na ľahkú váhu. Myslím si, že keď starí rodičia prestanú zasahovať v nevhodných chvíľach, bude to lepšie a dcérka Ťa začne brať ako rozhodujúcu a dominantnú osobu, ktorou teraz samozrejme po zhadzovaní zo strany st. rodičov nie si. Držím Ti palce 🙂

nika2006
autor
8. nov 2011

@edita84 ja zatial babo nemam je jedinacik , ale tiez robim vsetko prenu , ci kupujem sladkosti , pustam rozpravky obliekam , hracky kupujem, hram s a snou , a aj tak nijaka zmena , a pritom sa snazim ako sa len da...

nika2006
autor
8. nov 2011

@len.petra dakujem, ale uz sa stalo rozpravala som s a vela krat , ale ich slova su ved sme stary rodica, tak nas nehaj si to vychutnat, potom je to tazsie... a s krikom sa to stale neda, ved si budem pripadat ako matka tyranka ...

kamajka
8. nov 2011

@nika2006 ja mam osem rocnu dceru a pripada mi ako 2rocna s tym durdenim a placom, a najhorsie je, ze si vycvicila aj ucitelky v skole, hodi na nich oci a ucitelky vyhednavaju s nou a spravia jej po voli, aj tak je vzdy vsetko tak,ako chce ona....... tiez to uz nezvladam a cim som k nej lepsia tym je ona horsia.. ona sa durdi uz vtedy ked pridem po nu do skoly..lebo nechce ist domov z druziny... no nemam vacsie nervy.. snazim sa ju zamestnavat, zavadzam pravidla a povinnosti, je strasne nezodpovedna tristvrte peracniku ma vybrakovane, knihy a zosity salaty.... uz som skusala vsetko a teraz idem na to tvrdo,lebo ked len trocha polavim, v momente je zle...
ako sa uz pisalo vyssie,tu nezmozes asi nic ked ti zasahuju do vychovy aj ked nepriamo a nechtiac, bude to tazke,no..

len.petra
8. nov 2011

@nika2006 vychutnávať sa to dá aj iným spôsobom, ako kaziť výchovu dcérky 😕 Ja chápem, že jej nechcú zle, ale... ty si matka a máš rozhodujúce slovo.. Ako keby sme boli napr. u svokry a tá jej núka sladkosť a ja poviem, prepáč, teraz nie, pretože ešte nejedla, tak to tak bude.. a keď by povedali, tak ju nechaj, tak by som si stála za svojím. Buď neústupčivá. Dcérke vysvetli objektívne dôvody a šmitec.

nika2006
autor
8. nov 2011

ked som sama cez vikend snou doma tak posluchne zakazdim, ale ako nahle pridu babka dedko domov tak a ko keby utalo a slovo matka neexistovalo .. vsetka namaha je prec , skusam zakazdim aj sistat za tim co ja chcem aby ma posluchla ale vzdys a najde niekto kto mi to prekazi a zase hadat sa aj s rodicmi nechcem, lebo tatko je tvrda povaha uz som sa kvoli malej vychove snim nerozpravala rok , a s priatelovou maminou tiez lebo oni su skusenejsi a hlavne ako v prvom su stary rodicia ... a ja som len matka ked ide len o nutnejsie veci ako platit platit a starat sa☹ a hlavne prist o nervy☹

anjelicek26
8. nov 2011

@nika2006 - moja mne to prijde uplne normalne, Saska je rovnaka, a ma aj surodenca a aj vychovu, kde drzime vsetci za jeden povraz - a aj tak sa durdi, jeduje, place za kazdu somarinu, no hroooza s nou, ale pravdu skor sa nad tym pousmejem, pravidla platia ci reve ci nie, to ma neobmäkci a postupne s tym prestava. Chce to len pevne nervy a nepripustat si to k srdcu, je to cele len divadlo. Ju to prejde 🙂

vanessm
8. nov 2011

@nika2006 Skús sa sňou porozprávať, vysvetli jej, že budete mať pravidlá, že ak ju o niečo požiadaš (nerozkazuj, aj nám lepšie padne keď nás niekto o niečo požiada, ako keď nám rozkáže) tak by to mala splniť, lebo aj keď ona teba o niečo požiada (napr. keď chce niečo kúpiť) rada jej vyhovieš, keď to bude v tvojich silách. Povedz jej aj následok, že nie je správne, keď ona tebe nevyhovie a nechce niečo spraviť, tak keď bude ona niečo chcieť, tak ani ty jej nebudeš môcť vyhovieť, čo ti je ľúto ,lebo jej robíš rada radosť. Ale to aj dodrž. Keď ju oniečo požiadaš (ale primerane veku, napr. mojej 4 ročnej dcére nemôžem povedať, aby si upratala izbu bez mojej pomoci, oni to ešte nevedia, ale jej navrhnem, že jej pomôžem a aj keď uprace 4 veci, tak ju pochválim. A keď Ti odsekne že nie, tak je povedz ( bez hnevu), že ti to je ľúto, ale pravidlá su na to aby sa dodržovali, a tak jej ani ty najbližšie keď bude niečo chcieť nevyhovieš. Možno bude prvýkrát niekde trucovať pred obchodom, ale kašli na všetkých a vydrž to bez hnevu, a keď sa ukludní, tak jej to vysvetli, prečo to bolo. Ale aby nemala pocit z nejakej tvojej pomsty, tak by som jej povedala, že vživote je to tak, keď chce aby jej druhí robili radosť ( napr. že jej niečo kúpiš) tak aj ona by mala urobiť radosť druhým ( keď ju o niečo požiadaš). Ale nesmie sa to zvrtnúť na vydieranie, keď neurobíš toto, tak ja ti nič nekúpim. Ale skôr vyjadriť ľútosť, že teda ani ty jej nemôžeš spraviť najbližšie radosť. Ja mám 4 ročnú dcéru , a u nás to ide len po dobrom ,lebo keď sa náhodou niekedy neovládnem, hlavne keď som unavená, hneď mi to oplatí vzdorovitosťou a začne so mnou bojovať, ale keď s ňou jednáme s úctou a cíti, že je pre nás najlepšie dievčatko, ktoré sa sem tam pomýli, ako každý iný človek, tak to robí s ňou zázraky. Nemusím používať žiadne keď ty nie, tak ani ja tebe, ona to urobí o čo ju požiadam (ale všetko má vysvetlené, prečo to od nej chcem až na nejaké banality, ktorým chápe). Ale zažili sme podobné obdobie ako máte teraz a až keď som zmenila ja prístup, výchovu, tak sa to otočilo. Držím Ti palce, nie je to ľahké, nakoľko model výchovy našich rodičov máme v sebe zakorenený a je ťažké ho zmeniť a nejde to naraz.

nika2006
autor
9. nov 2011

@vanessm pustili sme sa do toho , davat body za dobre dni a zle dni, poziadat , a nie rozkazat, a aj sme dali dohodu , vcera bola prva reakcia dobra, ale ona sama vie ze robi dobre a robi zle veci , tak ze vie co robi , myslim ze to nie je ani vzdorovitost ale len ze chcebyt silnejsia odomna. dnes rano si uz pytala dobry bod za dnesny den,, uvidime akoto pojde snou dalej pokial do toho niekto nezasiahne a pokazi mi celu namahu .. dakujem za radu .. dam vediet pocase ako sme na tom...

tinki
9. nov 2011
vanessm
9. nov 2011

@nika2006 Nika držím palce, verím, že to zvládnete, ale moc by som ju nebodovala, lebo môže mať pocit, že musí 100%tná. Veď mýliť sa je ľudské, tak aj ona sa môže niekedy pomýliť alebo mať zlú náladu, aj u nás to nie je vždy ružové, ale tá naša keď sa nechová zrovna správne, tak má sama výčitky a povie mi, že ju mrzí, že bola taká, takže ja sa jej snažím vysvetliť, že nech si z toho nič nerobí, tak ako ona má niekedy zlú náladu( aj podľa okolností v škôlke, či sa jej niečo prihodilo) tak ju máva niekedy aj otec a aj ja., a že si musíme navzájom odpúšťať. Keď ju niekedy chytia plače a hnev ( čo mi niekedy pripadá, že bez príčiny,napr. že chce ísť zo škôlky v sukni) tak sa jej hneď pýtam, či sa jej niečo prihodilo v škôlke a vtedy mi povie čo sa jej stalo a keď to vyriešime tak je klud a je spokojná. Neviem možno to niekto odporúča to bodovanie, viem, že aj v jednej škôlke to používajú, ale u nás by to na 100% nefungovalo. Lebo aj ten jeden čierny bod by jej pokazil náladu a cítila by sa zle a začala by určite vyjednávať, že už to neurobí, ale že nechce žiadny čierny bod. Ale každé dieťa je iné, jedného môže malý neúspech motivovať a iného zas demotivovať, my sme zrovna tá druhá možnosť.