Ahojte mamičky, majú vaše detičky imaginárnych kamarátov? Hlavne tie deti, ktoré majú veľmi bujnú fantáziu 😎 ako na to reagujete? Pýtam sa hlavne na to, či ste tomu venovali pozornosť a na "priateľa/priateľku" ste sa pýtali alebo skôr to ignorovať. Vopred za skúsenosti a názory ďakujem 😉
@biokozmetika nemusíš sa pýtať, iba reaguj, ak ti dieťa niečo o ňom povie. Ono to berie veľmi vážne, ber to tak aj ty, časom to pominie.
Aj moja dcérka mala imaginárneho kamaráta 😊 Vymyslela mu meno , hovorila mi s ním zážitky a tak 😀 Ja som sa o nho zaujímala , počúvala som o ňom , ked mi o ňom vravela , pýtala som sa..😊 trvalo to asi 2 roky , uz neviem presne , ale dosť dlho 😊 Teraz ma 5 a Minko šiel uz dávno kade ľahšie 😀
No jako az taka sranda to neni ale vazne 🙂 bratova mala sa hrala v izbe a hovorila mena svojich mrtvych starych rodicov..mala taky domcek a ze tam su s nou ze sa spolu hraju ale ze nam sa neukazu. A sorry mala asi 2,5 a nemala odkial poznat meno svojho davno neboheho stareho otca a starkej... takze to nie vzdy musi byt podla mna len 'imaginarny' kamarat.🙂
ahoj. my sme mali Pidilka. maly mal presnu predstavu ako vyzera a trvalo to asi rok a pol.. a potom nanho zabudol..
Veľa dospelákov má imagimarneho kamaráta - dokonca to volajú rôzne napr kresťanstvo,islam...
aj nasa mala imaginarneho priatela, ako prisiel tak aj odisiel...nevypytovala som sa na neho ale ked mi o nom vravela tak som to brala vazne...aj teraz pred spanim sa akoze vyprava s kamaratkami so skolky ale to su skor situacie kt. v skolke prebiehali pride mi to ako jej ritual zaspavania a spracovania zazitkov a vtedy vyprava len po nemecky, kdezto doma vypravame slovensky...
U nas je stále kobos asi od 2rokov najstarsieho syna.. Su obdobia ked ho nespomina vobec, niekedy zase stále.. Ak mi o ňom nieco vraví, pocuvam a vyzvedam.. Zaujimave veci som sa za tie roky dozvedela,napr. ze je z anglicka, ma 20 rokov, ma maminku a je modrocerveny.. Vždy reagujem akoby bol skutočný, aj keď mam z neho zimomriavky..
Ci sú moje reakcie správne podľa psychologov neviem, robím tak ako si myslím že je najlepšie..
aj nas Luky mal kamosa Simona, tiez to bolo asi od dvoch rokov a prestalo asi pol roka dozadu, uz ho nespomina...
My sme tiez mali Ida...asi 2 roky, brali sme ho celkom vazne, uz som na nho aj zabudla...myslim ze je to v urcitom veku ok. Potom prisiel bracek a Ida uz nepotreboval.
Ja som imaginárneho priateľa viac-menej ignorovala, len som dcéru požiadala, nech mu odkáže, že ak naďalej bude robiť neporiadok, tak k nám nebude môcť chodiť. 😝 😀
My sme mali doma škriatka 😀 Tiež robil doma neplechu niekoľko týždňov. Potom zmizol 😀
Ale brali sme ho vážne, keď už k nám prišiel robiť tú neplechu, no 🙂 Teraz mi je smiešno z toho, ale vtedy mi veru moc do smiechu nebolo.
@pes123456 😀
@mrsbrown veru, ja viem... A radšej som ani nepisala, ze malý tvrdi občas, ze kobos zomrel.. Snažim sa to brat pozitivne 😁
Inak zacalo to ked este nevedel riadne rozprávať a on stále len kobos, kobos (on dlhšie nerozpraval, možno aj do 2,5r) Ja som myslela, ze jeho hatlanina a keď začal vysvetlovat tak vysvitlo ze to je ujo.. Nebolo mi to jedno ale zvykla som si.. 😁
U nás to začalo včera, nejaká teta a stále mi ju ukazuje, čo to jeeee? 😱
u nas bol " Peťo" asi 2 roky, ale uz odisiel a zatial sa nevratil...neriesila som to, obcas som sa opytala ako sa Peťo má 😀
Ja som tiez mala, isla vtedy rozpravka o chlapcovi, ktory mal imaginarneho kamarata, takeho holohlaveho tusim, neviem, ako sa to volalo. Myslim, ze nasi o tom ani nevedeli. Som v poriadku a ked si na to spominam, jednak som chcela byt zaujimava aj sama pre seba, a jednak som nechcela byt sama na hranie. Mala som o 4 roky starsiu sestru, tak som sa povacsine hrala sama. Myslim, ze je to len fantazia, to v konecnom dosledku je len dobre.
dikes baby, myslím, že u nás to je tiež len o tom, že chce byť zaujímavá 😉 tak uvidíme ako dlho im to kamarátstvo vydrži 😀
Inac ked mam pravdu povedat baby aj ja som mala dve imaginarne kamosky. Ale uz ako vacsie dieta a viem ze som to velmi prezivala a volali sa Ani a Cini 😀 a chodili somnou vsade "sedeli mi na pleciach"...a s mamou som to moc neriesila sa mi zda 😀
@jessica1996 poznam dieta ktore sa takto rozpravat a hraje so svojou "imaginatiou" sestrou az na to ze jej mamka potratila este pocas tehotenstva dievcatko par rokov pred nnarodenim druhej dcerky a doma o tom nikdy nerozpravala... Takze nie vsetko je len detska fantazia.....
@jessica1996 zalezi aj od veku....ine je to v 4r.,ine v 14r....moj ma 7r a este sem tam sa vyhovori na jednu plysovu hracku,ale my sme "nazory"tej hracky,ci celkovo tu hracku brali doma na vedomie....a casto cez nu povedal nejake tajomstvo,podla ma to staci sledovat a pocuvat....asi kazde dieta to ma.
Je to uplne normalne a casom to pominie samo ci uz sa budes alebo nebudes na "priatela" pytat ;)