Ženy, v súvislosti s touto témou https://www.modrykonik.sk/forum/stal-sa-uraz/co-hrozi-ucitelovi-za-smrtelny-pad-dietata-v-skole/ som si uvedomila, z máme doma problém. Moja dcéra (3,5 roka) je neskutočne živá a láskavá. Avšak, okrem mňa neposlúcha nikoho - manžela, babičky, učiteľky nikoho. Ja s ňou problém nemám, máme doma pohodu, urobí čo treba, v prípade nebezpečenstva okamžite reaguje. Ale keď ju upozorní niekto iný, ešte sa smeje a pokračuje v činnosti. Mám pocit, že ona druhým ľuďom neverí, že to upozornenie myslia vážne. Máte skúsenosť, čo by mohlo pomôcť, aby rešpektovala ostatných?
Zatiaľ to u nás vyzerá tak, že ma manžel, učiteľky alebo babičky zavolajú, aby som ju umravnila, ja musím prísť, potvrdiť, že učiteľka má pravdu a ona v tej danej veci už poslúcha. Ale v žiadnej inej. Doma máme peklo, lebo manžel sa môže pokrájať, neposlúcha ho, a potom plače, že na ňu kričí. Poslucjne iba to, čo ja potvrdím.
@ziarifka a má dcéra nejaký postih za to keď neposluchne iných? Myslím od teba. Zákaz niečoho, nedostane sladké, telku alebo obľúbené. Zdvihnúť hlas aby cítila ze to nie je v poriadku alebo len slovné dohovorenie a nikam to nevedie?
A aký bol váš postoj k nej keď bola menšia? Babky sa spýtali najskôr teba ci toto a hento môžu a ty si všetko najskôr schvalovala? Z niečoho to pramenit musi, že ty máš pred ňou takú autoritu ale iní absolútne nie 🤷♀️
@elizabet173 @petrisa213 práveže nikdy to nebolo potrebné, lebo som len prišla a úplne kľudným hlasom povedala: babička ti kázala obuť topánky. Ona v momente prerušila činnosť so slovami: Aha, dobre. A spravila, čo treba. Akokeby mala filter na príkazy od iných a vôbec ich nevníma.
Keď na ňu manžel kričí a ja prídem, aby už konečne urobila, čo treba, tak sa len rozplače: dobre mami, on mi to nepovedal s láskou.
A babičky áno, bez môjho dovolenia nepohnú prstom. Ale to vôbec neviem, odkiaľ pramení, že má aj svokra rešpekt predo mnou. Nikdy som nič nevyžadovala, okrem nekupovania sladkostí.
@petrisa213 následky mala vždy bezprostredné: šli sme domov z návštevy, keď robila u babky bordel, skončil výlet, keď ja som bola s malou a ona utekala manželovi, vypla sa rozprávka, keď ťukala do notebooku, vzala som jedlo, keď sa v ňom hrabala rukami.
Keď na ňu zvýšim hlas: "Počúvaj babičku!" Tak sa spýta: a čo hovorila babka? Nevníma tie príkazy.
@ziarifka nie je to aj o tom ako s ňou komunikujú? Možno ju zahlcujú a potom to ide mimo nej? U nás to nie je také intenzívne, ale môjho muža poslúcha dcéra horšie a so scénami. Ja s ňou hovorím tak nejak normálne, on sa púšťa do "súbojov". Má to z domu, nikde to nie je ideálne, ale so mnou rodičia hovorili viacmenej rešpektujúco, u nich katastrofa. Jemu to teraz s dcérou nejde, skúša to aj inak, ale často už od začiatku nariaďuje to, čo vie povedať normálne, prejde k nezmyselným vyhrážkam, ktoré aj tak neuskutoční a pod. Dcéru miluje a aj ona jeho zbožňuje, ale toto nejako nevie. Ale zase u vás je problém aj s učiteľkami, tak je to možno aj o inom. Skús jej ty vysvetliť, že p učiteľky treba poslúchnuť, ale inak by som nezasahovala. Ale nie už za behu, ale vopred jej to zdoraznovat. Rovnako keď je v kľude, tak si pohovoriť o tom, že ocka a babku poslúchať a pripomínať napr. pred navstevou.
@jarnajar vystihla si to úplne dokonale 🙂 presne tak to je. Dcérska ešte aj upozorní učiteľku: povedz mi to s láskou. A učiteľka ďalej kričí, tak dcérka je akoby hluchá. Manžel presne ako u teba - nariaďovanie, vyhrážky. Babičky to skúšajú tak okľukou - macko bude smutný, keď nezješ obed, stena bude plakať, keď ju pokreslíš. To už ich vysmeje úplne. Reaguje iba na dôstojné a rešpektujúce jednanie.
Neviem, ako ju adekvátne "potrestať" za to, že k nej druhí správajú neúctivo, tak ich má na háku.
@ziarifka dieťa nie je pes, aby poslúchalo na slovo.. najmä nie všetkých dospelych..
vieš, poslušne dieťa = poslušný dospelý. Toto ja pre svoje dieťa nechcem, chcem, aby vedelo rozmýšľať, prevziať zodpovednost zodpovednosť za svoje ciny. Ja by rozhodne som nešla cestou zákazov a odmien..
Išla by som cestou prirodzených dôsledkov, pestovala zodpovednosť.. samozrejme v tomto veku je to ešte dosť tazke, ale naučiť ju teraz, nemusí bez rozmýšľania urobiť, čo dospelý povie, jej môže spôsobiť problémy s podriadovanim sa autoritám (v zmysle, že bude poslúchať všetky autority, aj tam, kde vnútorné súhlasiť nebude..)
Čo sa týka tej témy, ktorá ťa vystrašila, áno je to hrozna tragédia ☹ , je mi ľúto dievčatká aj jej rodiny, aj učiteľky..
ale pred všetkým sa dieťa ochrániť nedá, žiaľ.. veď čo môžeme urobiť ? Zavrieť dieťa navždy doma, aby sa nezranilo? Zakázať im stromy, bicykle, preliezky, všetko? Nikdy ich neposadit do auta, neísť s nimi po chodníku? Nejaké riziko musíme akceptovať, inak sa buď zblaznime, alebo ho eliminujeme a obalíme dieťa bublinkovou fóliou a zavrieme ho doma a urobíme ho neschopného normálneho života..
@ziarifka inak podľa tvojho popisu na mňa pôsobí dcérka rozumne 🙂 mne sa páči, že chce normálnu komunikáciu, veď dospelým tiež neprikazujeme.. ale nastavte pravidlá, čo je jednoducho nutné a o čom sa nediskutuje, určite si jasne hranice. uč ju , že môže vždy povedať svoj názor, ale vždy slušne, že nemusí automaticky bez rozmyslu súhlasiť s autoritou, ale aj ten nesúhlas musí mať určitú formu a ona sa v živote nestratí.. 🙂
V prvom príspevku mám preklep - malo tam byť, že naučiť ju, že MUSI bez rozmýšľania urobiť, čo povie dospelý, jej môže spôsobiť problémy...
@beronsche Som na ňu hrdá, v dospelosti sa nestratí. Akurát v tomto veku ju okolie vôbec neprijíma. Môj otec sa vyjadril, že nechce na starosť vnúčatá, ktoré nemôže zmlátiť. Stále ma volá, aby som na ňu, citujem, psychologicky zapôsobila. Manžel nie je schopný uznať, že si zaslúži úctu, zvyšuje hlas odkedy otvorí oči, ani to slušne neskúša - vraj aj po ňom kričali a vďaka tomu vždy poslúchal, tak musí aj ona. Učiteľky v škôlke to bez kriku tiež nevedia.
A mne Zuzka doma plače, že ona chce počúvať, ale nevie ako. Neviem, ako ju naučiť, aby tých ľudí uznala hodných nasledovania a vôbec vnímala, že niečo vyžadujú. Už som to s ňou riešila mnohokrát. Ráno sama povie, že dnes už bude tatínka počúvať. A výsledok žiadny. Kým ju neupozorním, že teraz po nej manžel niečo chcel, tak je voči tomu hluchá.
@ziarifka prepac, ale ten vyraz - povedz mi to s laskou tvoja dcera od niekade ma. Ak by ma nepocuvala a potom mi povedala, ze som jej to mala povedat s laskou, tak by som sa jej spytala, ako to je, nech mi to predvedie. Podla mna to je len jej zastieraci manever. Vobec by som sa tym nezaoberala, ak tych prikazov nie je desat do hodiny, na to si tiez treba davat pozor, tak by som postupovala tak, ako som opisala v predoslom prispevku a s laskou by nasledoval trest. Myslim, ze to prilis riesis, si trosku premotivovana, vidis sa v nej. Neviem, ci mas viac deti, ale keby si okrem nej mala este rocne dvojcata, tak nezakladas tuto temu, ale by si to hodila za hlavu a vsetci okolo teba by si s tym poradili.
@elizabet173 mňa dcéra počúva 🙂 a áno, manželovi ukázala, ako to má byť s láskou, a keď jej to s láskou zopakuje, tak to tiež urobí. Akurát on nemá nervy to povedať s láskou.
A áno, má ten výraz do mňa, lebo ju učím, aby po mladšej nekričala, ale s láskou ju upozornila, že jej napríklad nemá ťahať vlasy.
Deti mám 3,5r a 1,5r, navyše sliepky, ovce, zajace, 25arovú záhradu, ovocný sad, aktuálne lietam medzi riadkami mrkvi.
Ostatní si poradiť nevedia, keby vedeli, neriešim to. Následky má, už aj nešla na výlet (rozprávky a sladkosti u nás nie sú), na návštevu, nebola na ihrisku. Keď muža nepočúva nemôže s ním nikam ísť, ani k babičke. Akurát výsledok je nulový.
@ziarifka musíš sa porozprávať s mužom, on robí chybu, nie s dcérou. To je zodpovednosť,na ktorú ešte nie je zrelá.. skús pozrieť nejaké knihy či články o respektujucej výchove a nastavovaní hraníc, tam nájdeš argumenty , ktoré možno mužovi otvoria oči.. ja mám rada napr. ceských manzelov Koprivovcov a ich rešpektovať a byť rešpektovaný.. Ostáva ti jedine s mužom komunikovať, možno si časom uvedomí, ako do vzťahu s dcérou prenáša naučené vzorce správania, ktoré nie sú ideálne..
Mužovi žiadnu mediátorku nerob a ani s rodičmi na tu hru nepristupuj.. aké psychologické pôsobenie? Rovno sa pred dcérou ohrad, že ty nikoho manipulovať nebudeš, čiže žiadne pôsobenie na nikoho sa nekoná.. a keby sa mi otec sťažoval, že nechce byť s vnúčatom, ktoré nemôže zmlatit, povedala by som mu, prečo si myslí, že to vnúča by vobec chcelo byť s ním.. vyvbijať si frustrácie z vlastného zlyhania a ocakavani ( napr.vo výchove) bitkou bezbranného dietata, je fakt veľmi-veľmi hrdinské..
@ziarifka skutocne ucitelka v skolke nevie co s tym? To hadam nie
no ja si zase nemyslím, že každý na malú vrieska a preto ona nikoho nepočúva. To iste. Proste má v paži. 🤗
@elizabet173 neviem, či je učiteľka spokojná s tým, ako si s ňou poradí. Neustále sťažnosti, že nepočúva, dcérka sa začala v noci počúravať z toho, ako na ňu vrieskajú v škôlke a keď s ňou riešim doma, prečo nepočúva a čo hovorí pani učiteľka, tak vraj nevie, prečo sa hnevá a čo nepočúva, že ona počúvať chce. Do škôlky chodíme s tým, že ma prosím, aby som u učiteľky vybavila, že na ňu prestane kričať.
@mondolina áno, má v paži. Až keď na ňu začnú kričať, lebo ani na 20.ty krát neposlúchne, tak spozornie. A buď sa rozplače, prečo na ňu kričia (vtedy vôbec nevie, čo od nech chceli), alebo sa začne hádať, že povedz mi to s láskou. S láskou znamená: úsmev od ucha k uchu a šťastný tón hlasu. Vtedy sa skutočne na prvýkrát aj v najväčšom zápale hry dvihne a spraví čo chcem (alebo aj čo chce manžel a babička, keď ich dopredu upozorním, aký láskavý ton majú použiť). Ešte celá radostná zvolá: "Už si sa to naučil hovoriť s láskou? Ďakujem."
V škôlke na dcérku kričia? Máš výnimočné dievčatko a zvážila by som inú škôlku, ak je to možné...u nás na deti nekričia, či syn, či dcéra, nekričí sa...detičky sú rôzne, ale na to tam je pedagóg, aby to zvládol, aby si našiel cestu k dieťatku, či to len ja som z inej planéty?
@ziarifka no, zaujimave to mas.. ja by som tiez chcela naucit moje deti, nie aby 'posluchali na slovo' ale aby premyslali, co je a co nie je spravne urobit. Tvoja dcerka vyzera byt velmi inteligentná a velni dobre rozumie. Vadi jej, ako sa s nou rozpravaju. No, keby mne niekto povedal, ze stena bude smutna, ked ju pocarbem, tiez ho vysmejem 😂 kazdy hy tak zareagoval nie? Ved kazdy vie, ze stena nemôže byt smutna 😂 ocividne to vie aj tvoja dcerka a v duchu si mysli 'co to trepes babka, stena nevie byt smutna, taketo dristy nebudem pocuvat' (teda, v detskejsom prevedeni, ale chapeme sa) a tak nepocuva, lebo takymi recami z nej babka robi male decko, ktorym uz tak uplne nie je. Ja by som skusila dcerke vysvetlit, ze v zivote stretne velmi vela ludi, kazdy bude mat svoj sposob rozpravania a nie kazdy sa jej bude uplne pacit. Napriek tomu je potrebne, aby VZDY, KED JEJ KTOKOLVEK NIECO HOVORI POCUVALA A ZAMYSLELA SA NAD TYM, CO JEJ HOVORIA. pokial je to spravna poziadavka, treba ju splnit. Moze povedat babke, 'nepaci sa mi, ked mi hovoris ako malemu babatku' ale topánky si obut treba... zaroven sa dieta uci premyslat, co je a co nie je pren vhodne. Lebo slepo ucit deti pocuvat dospeleho na slovo a nerozmyslat a uz vobec si nedovolit otvorit pusu a povedat svoj nazor - to je presne ta vychova oveciek 🙈 (myslene vseobecne) a je to aj dost nebezpecne...
@ziarifka ak na ňu v škôlke vrieskajú, zmenila by som škôlku. Učiteľka na dieťa nemá čo vrieskať, ak si s trojročným dieťaťom nevie poradiť bez vrieskania, tak tam nemá čo robiť. Prečo ju do takej škôlky dávaš? Inak tiež si myslím, že to kričanie púšťa jedným uchom dnu a druhým von.
@elizabet173 ja si nemyslím ze by vrieskali, alebo teda nie hneď, učiteľky bežne v škôlke rozprávajú hlasnejšim a raznejsim tónom sama to na nich vidím. Ale asi to už dievčatko vyhodnocuje ze je to pre ňu už niečo viac, a teda už to bere ze to nie je ten vludny láskavý ton ako je doma zvyknutá a teda neposluchne 🤷♀️ nemyslím si ze by hneď učiteľka vrieskala. Možno potom keď už na viackrát neposluchne skrikne, neviem.
@petrisa213 neviem ani ja, ale tak dá sa to aj bez kriku.
@ziarifka nauč svoje dieťa, že nie vždy musí byť úsmev od ucha k uchu, ak chcem niekomu niečo povedať. Nie je každý povinný sa usmievať a napriek tomu sa nemusí na ňu hnevať. Prepáč, ale mne to slovné spojenie "povedz mi to s láskou" príde choré. Veď predsa dieťa milujem, aj keď naň zvýšim hlas, prihovárať sa nonstop tak, ako si slečna želá? To kto jej stanovil?
Respekt je pre ludi, krori si ho zasluzia, nie pre tych, ktori si ho vyzaduju...dcerka na to uz prisla, drzim palce, mne to vlastne az teraz doslo, ze aku mame fajn skolku, syn je uz skolak a dcera konci skolku, vlastne som ziadnu nasu ucitelku z celej skolky za cele tie roky nepocula kricat, vsetko mame mlade kocky s prirodzenou autoritou, zvacsa po materskej, mozno aj vdaka tomu im to tak ide, ale krik nie, to len zablokuje vsetko, ci emocie ci pokrok
Však mas skvelu dcérku, nič by som na nej nemenila. Možno sa skúste presťahovať do zahraničia, kde je v škôlkach prístup s rešpektom k deťom normálny a kde po nich nekricia... Myslím, že problém nie je na vašej strane.
@ziarifka môj názor- veľmi kopíruje teba. Nehovorím, že nie je inteligentná, ale jednoducho nepočúvať nikoho s tým, že ona čaká, že jej to povedia s láskou a ešte to presne takto aj povie, to je čisté napodobňovanie teba, mami, lebo jej to ty kážeš robiť k mladšej dcérke. Ona sa zablokovala, že takto sa musí k nej správať a vyžaduje to aj od iných. Ja mám syna cez 3 roky a ten nepočúva tiež skoro nikdy, rssp. len keď chce a čo chce, ale teda hlášku “povedz mi to s láskou” a nepočúvať nikoho, lebo to s tou láskou nehovoria, to jednoducho neprinalieha k 3,5ročnému dieťaťu len tak. Tiež si myslím, že istým spôsobom tak prejavuje žiarlivosť na súrodenca, lebo samozrejme ona MUSÍ na ňu hovoriť s láskou, lebo to ty tak vyžaduješ a tá mladšia pochopiteľne k veku žiadne príkazy asi nedostáva ešte, takže v dcérkiných očiach- na ňu hovoria s láskou a milo a tak to chcem aby sa aj ku mne tak správili a nič mi neprikazovali. Asi potiaľto dokáže vnímať 3,5 ročné dieťa. Takže je to len detská žiarlivosť na mladšiu spojená s tým, že vyžaduje, aby ste sa k nej správali ako vyžadujete aby sa ona správala k mladšej. A keď to nepočuje tým štýlom, tvári sa, že nepočuje a vyhovára sa.
@ziarifka z tej škôlky by som ju zobrala, aj keď to budeš mať ťažšie, ale veď to nebude jediná škôlka v okolí a o nejaký ten rok pôjde aj mladšia, nechcela by som, aby mi po deťoch učiteľka kričala. Nočné pomočovanie môže byť aj z toho, že po nej kričí, na druhej strane môže byť práve z toho, že nedosiahne to, čo chce, lebo tým, že upozorňuje ostatných, ako na ňu majú rozprávať, tak sa snaží svojím spôsobom nimi manipulovať. Nemyslím to v zlom, ale skrátka ich chce riadiť a keď sa jej to nedarí, cíti pochopiteľne frustráciu. Okrem toho by ste mali na ňu s manželom pôsobiť rovnako. Takže on by sa mal vyvarovať kričania a ty maj na ňu požiadavky aj bez úsmevu od ucha a uchu a šťastného tónu v hlase, lebo to je neprirodzené. Je iné viesť dieťa k peknému správaniu sa k súrodencovi a je iné naučiť ho formulku - povedz mi to s láskou. Ten šťastný tón a úsmev totiž tú lásku vôbec nemusí zaručovať. Ty na ňu rozprávaš s láskou, s úsmevom a na druhej strane sa prizeráš tomu, že sa dieťa v noci pociká.
@ziarifka musi pocitit dosledky svojho konania. Ucitelku by som vynechala, je profesional, ma si poradit sama. Co sa tyka otca a babky, upozornim prvy krat, ked dieta pokracuje, upozornim druhy krat s tym, co bude nasledovat, ak neprestane, ak ani potom nereaguje, nasleduje trest, ktory jej bol slubeny v druhom kroku. V klude. Ale vzdy a vsade. Musi jej byt jasne, ze jej to neprejde tym, ze si otec pokrici, ale ze jej neprimerane spravanie vzdy vyvola reakciu, cize trest. Samozrejme nie telesny a vzdy taky, ktory sa da zrealizovat.