Ako naučiť dieťa povedať kamarátom "nie"?
Ahojte, mám skoro 5 ročného syna a všimla som si, že nedokáže povedať kamarátom NIE. Ak si od neho niekto opýta hračku, on mu ju dá (aj keď to nechce urobiť) a hneď sa rozplače. Alebo mu kamarát povie, že ak mu ju nedá, tak už nebudú kamaráti a on mu ju radšej dá, aby nestratil kamaráta. Snažila som sa mu vysvetliť, že dobrý kamarát sa s ním bude hrať aj keď mu tu hračku nedá, prípadne ak mu ju len požičia s tým, že mu ju musí vrátiť ale povedal mi, že on nevie čo mu má na to odpovedať, keď si od neho opýta hračku...tak som ho učila povedať :"Nie, nedám ti to, teraz sa s tým hrám ja, vezmi si inú hračku ", prípadne "keď sa dohrám, požičiam ti ju"... ale akoby mal strach to povedať a to pri tom v skôlke nie je žiadny anjelik, vôbec nie je utiahnutý, učiteľka vravela, že je skôr vodcovský typ...
Nechcem, aby sa z neho stal taký utiahnutý chlapec, do ktorého si každý udrie, keď uvidia, že každému všetko dá a hneď sa rozplače...
Máte niekto podobnú skúsenosť, prípadne radu ako ho z toho vyviesť?
@viki.b My v skolke napriklad vedieme aj male deti k tomu, aby sa naucili poprosit, podelit sa o nieco, ale aj odmietnut...odmietnut niekomu nieco nie je lahke ani pre dospeleho / neboli sme my, nasa generacia vedeni k tomu, aby sme odmietali snad cokolvek, o co nas poprosi niekto ini. A co sa tyka deti, myslim si, ze v skolskom veku, zvlastn v tom mladsom skolskom veku je u deti silna potreba patrit niekam, do nejakej skupiny deti a automaticky dieta predpoklada, ze ak odmietne kamosovi to, o co ho kamos poziadal, kamos sa s nim nebude hrat...a to dieta ma predsa pravdu. Treba pockat, schopnost povedat nie bez pocitu vinz v nom posilnovat a verit, ze to tak budu robit aj druhi rodicia. A nezabudat pritom aj na to, aby sme odmietnutie dokazali prijat - to je iste uloha pre dospelych aj pre deti 🙂
ďakujem za podporu a pevne verím, že to zvládneme bez ujmy a sklamania 🙂
Ja mám dcéru, ktorá sa rozdelí so všetkým. Viedli sme ju k tomu, aby bola kamarátska a vedela sa rozdeliť a požičať. Som na ňu pyšná, ale rovnako ma trápi, keď sama prežíva smútok či sklamanie, keď druhý sa nechcú o niečo podeliť. Nejde to pochopiť aj keď už ide mať 8 rokov. Má spolužiačku, ktorú má rada a mojej dcére len slovne ubližuje. Snažila som sa ju tiež nejako naviesť čo má povedať a ako má reagovať. Ale nedá sa. Nevie to. Som ale presvedčená, že postupne ako príde do rozumu, bude vidieť veci tak ako sa majú a sama sa zariadi. Píšeš, že v skupine je skôr vodcovský typ. Aj moja. Nemyslím si, že tým pádom bude nejak utláčaný alebo si do neho každý udrie. Uvidíš, ono sa to zmení.
@viki.b