Maminy povedzte ako ste dokázali deťom stanoviť presne hranice - upozornovanim, zakazovanim, vysvetľovaním... Skúste napísať co konkretne u vás zabralo...
U nás jeden syn v pohode, okrem svojich záchvatou zlosti bol vlastne úplne poslušne dieťa, druhý teraz 3,5r je úplný opak a mam pocit, že nič nefunguje napriek tomu, že sa snažím nájsť rôzne spôsoby, snažím sa neustupit, keď niečo poviem, chválim keď si zaslúži, dávam mu aj priestor na jeho výber, keď sa dá... No a nehovorím o tom ako sa teraz so svojím 6r. bratom hádajú a aj keď sa snažím byť nestranna mam pocit, že musím len kričať a vždy sa niekto cíti ukrivdeny ☹
Vďaka za vaše postrehy a nápady 😉
@ivuska36 kricanie nepomaha tresty nepomahaju. moze sa stat hlavne v obdobi vzdoru ze sa dostanete do "vojny" ked ti dieta bude chcet dokazat alebo sebe, svoju autoritu - ja mozem ja spravim a na just.
co naozaj pomaha aspon u nas a mam tri deti pomaha na vsetky, je prirodzeny dôsledok ktory ale musi prist okamzite. prirodzeny dosledok ak si zvyknes ho pouzivat sa da vymysliet uplne ale uplne na vsetko. s kludom vysvetlit a nechat tak, napriklad: dieta si nechce umyvat zuby, povies ok ale potom nemozes jest ani sladkosti lebo by sa ti pokazili....dieta bude hrdina prvy den, druhy a na treti si umyje...ale musis byt pri tom zasadova - zuby sa umyvaju rano a vecer cize dnes uz s nami teraz poobede nemozes mat sladkost a nemozes si umyt zuby lebo na to nieje cas, ale vecer mu daj kefku a ak si umyje aj rano moze maskrtit. - nevivijas tlak ucis ho ze on sa rozhoduje a je to na nom a tebe je to vlastne jedno ale beries zodpovednost, tak zuby pokazene nechces. tak isto so znamkami ucenim, hocico naozaj vsetko. len treba pri tom vela premyslat.
cize prirodzeny dosledok a zasadovost.
ked sa hadaju, a viem, resp. pocula som hadku od zaciatku, a teda viem vyhodnotit kto je v prave, alebo kto ma pravdu, rozsudim spravodlivo ako treba. Ak neviem zaciatok, neviem preco to cele vzniklo, lebo kazda si melie svoju pravdu, a niekedy je tazke posudit kto ju ma a kto prifarbuje, alebo vylozene klame, tak sa musia dohodnut. Ak nie su ochotne sa dohodnut - zakazem obom, alebo zoberiem danu vec (hracku) o ktoru sa hadaju obom, oblozim inde, tak ze nedociahnu a nemozu si to vziat. Proste sa slusne dohodnu ako ludia, napr. ze teraz sa pol hodinku bude s babikou hrat jedna, a potom si vymenia, a ked niesu ochotne sa dohodnut, tak to nema nikto a je klud. A dovolim im danu vec, alebo vratim hracku az ked pridu, ze sa dohodli a povedia mi svoj navrh dohody. Potom samozrejme dohliadnem na splnenie tej dohody, ktoru si dali.
@nistika Paci sa mi tvoj prispevok.. hlavne ako vravis, ze tebe je to jedno a tym padom sa da od toho lahsie odosobnit a nehnevat sa a tym padom nekricat.
Napisala by si prosim viac konkretnych prikladov (tak ko bolo s tymi zubami).
@andreatytler mne to neni jedno teba vnutorne poraza :D :D :D ale musis zachovat pokoj a predstierat ze ti je to jedno :D su to take rozlicne veci....dieta male sa v aute stale vyzuva a ty ho musis pracne stale obuvat a nechce sa ti....tak povies ok ale ak sa vyzujes budes musiet ist bosa...no dieta sa ti vyzuje vonku prsi a cupita domov bose poviem ti pozerala som do kazdeho okna ci kto vola socialku ale od vtedy sa nevyzulo aani raz....alebo dieta nechce upratovat izbu....my sme mali zvyk vzdy vecer citat knizku napriklad....hovorim ok je to tvoja izba je na tebe ci si ju upraces ale ak tu je neporiadok, ja sem nemozem stupit mam velke nohy a nechcem ti znicit hracky....potom ani rolety neotvaras ani necitate ani nic.....a dieta upracepo tyzdni sice ale uprace. moje deti napriklad stale nechapali ze musia chodit po chodniku behali na cestu tam auta ty mas infakrtove stavy - prirodzeny dosledok by bol ze by ho zrazilo auto na to pochopitelne nemozes cakat...takze mu to vysvetlis vies ak by ta zrazilo auto mohol by si umret a to by som naozaj nechcela takze ta budem teraz drzat za ruku a ty ak sa budes na to citit, na to ze zvladnes pekne chodit po chodniku, tak to mozme skusit. - ak sa budes citit je dolezita manipulacia....dieta rozmysla citim sa uz na to? necitim? urcite odporucam vlozit do vychovy....
@nistika tak toto je super. Ja mam 4 deti a veru pri tomto 4 mam pocit ze je prvorady a ja totálny dement. Najviac mam problém s dcérou 7 a týmto malym 19mesiacov. Tomu aj 100 krát poviem, zakričím, chápem po ruke ale za sekundu ten kvetináč znovu zhodí a ešte sa namna skery. 100x zapnem pracku 100krat ju vypne umývačku detto. Púšťa plyn, vyhadzuje skrine. Vsade robi neporiadok. Ja uz som sediva. Ako na tohto malého? S 3 detmi som toto nemala. A o vonku ani nevravím. Aj sa ho bojím pustit z kočíka a to už jeho súrodenci v tomto veku chodili pekne za ruku alebo tlačili kocik
@ellis21 ti to robi naschval :D asi ste sa dostali do tej vojny, ktoru som spominala v prvom prispevku :D co verim ze musi byt neprijemne....prestan bojovat bud priatel a sprievodca, nie ty ho trestas ale tie prirodzene dosledky ktore chodia same....nikdy sa nevyhrazaj niecim, co si neni schopna splnit....vidim to na ihrisku matka krici " este raz a ideme domov!"dieta to spravi ete 15 krat a stale su tam....tvoje slovo musi mat vahu, povedz iba to co si ochotna dodrzat ak nechcete ist domov lebo ste tam kratko, posad ho na lavicku vedla seba so slovami ak sa budes citit, mozes sa ist zase hrat....este raz a ideme domov pouzijem aj ja - s vysvetlenim ze to co robi sa s rozlicnych dovodov nemoze ale iba ked sme vonku dostatocne dlho a nevadi mi ist domov....potom okamzite v tu sekundu ideme domov....tato metoda kym som na nu prisla mala neuveritelne vysledky uz v prvych troch dnoch zrazu som zistila ze mam super zivot deti kludnejsie ja kludna od vtedy nieje to rodicovstvo tak narocne 🙂 ale treba si zvyknut ak mas nejake standardne situacie ktore sa ti opakuju premyslaj nad svojou dalsou reakciou uz teraz 🙂
.
@ellis21 19mesacny je celkom male dieta, ale od tych dvoch rokov dieta rozumie celkom dobre to si blizko hlavu hore 🙂 no pracka....prirodzeny dosledok je ze nebude oprate nebudete mat ciste veci nemozte nikam chodit...neviem ci sa ti to chce podstupit...mozno radsej nieco kratsie. ty si si nevsimla ze vypol pracku a teraz musis prat miesto toho aby ste isli von napriklad dodatocne....a raz zostanete doma....kvetinac je lahke ved mu padne na nohu a bude mat rozlamany palec to nechces predsa a on tiez nie. drz ho pri sebe pokial sa nebude citit na to, ze sa dokaze hrat bez toho aby zhodil kvetinac alebo daj kvetiny prec na balkon a zial mate to potom doma smutne a neutulne, ale nemozes riskovat jeho palec - to mu bude pravdepodobne jedno, cize skor ta prva moznost... nic lepsie ma nenapada :D
@ellis21 19 mesacny je este drobec, tu by som kvetinac odlozila z jeho dosahu a kupelnu zamkla, ak pracka perie. Ak ju mas v kuchyni, to bude tazsie, iba striehnut a ked ide k nej, dorazne nie a zobrat ho prec, aj ked v ten den nic neurobis. Tu uz ide o boj o moc, on velmi dobre vie, ze robi to, co nema. Chvilu este vydrz, o par mesiacov uz mozes zacat v troch krokoch. Prvy - nepaci sa mi, co robis (nehodnotis dieta, ale cinnost), ak v tom pokracuje, zopakovat to s tym, co bude nasledovat, ak neprestane. Tretim krokom je splnit to, co si slubila. Vzdy to ale musi byt splnitelne, nevyhrazaj sa niecim, co neuskutocnis, tiez nema zmysel zalovat to o pat hodin otcovi dietata, ked dieta uz davno zabudlo, co vystrajalo. Dieta musi pocitit dosledky svojho spravania, cenne rady ti napisala @nistika.
@elizabet173 tu si krásne napísala tie tri kroky, presne to sa snažím robiť, najskôr upozornenie, potom čo sa stane ak neprestane a potom to aj urobím, ale na toho môjho huncuta to nejako neplatí, akoby mu to bolo jedno a to sa snažím "trestať" práve tým, čo ma rad a aj tak si ide svoje...
@elizabet173
@nistika
A ako by si riešila tie ich bratskej hádky? Oni sa capaju rukami a kričia jeden na druheho, každý obviňuje druhého že to začal, že robí zle a ja dobre viem, že zaparaju obaja a nie a nie prestať kým ich fyzicky nerozdelím od seba 😞🤔
@ivuska36 nieje dobre jednemu dietatu podrzat stranu podla mna a to aj v pripade, ze vies kto je vinnik....vznika tam zacarovany kruh - pomsta....jeden sa citi ukrivdeny a bude mu robit zle a naopak a znovu....nedrzim teda doma nikomu stranu a ani neriesim ich problemy....ale odmietam nieco take doma cely den pocuvat takze kazdeho dam do inej izby a mozu sa spolu hrat zase "ked sa budu na to citit"
tiez ak su deti starsie a schopne premyslania, je dobre ich prinutit o tom rozmyslat z inej strany....napriklad mama zacne rozpravat ako sa jej priatelka stazovala ze jej deti ktore obidve rovnako lubi sa stale len biju....a ona jej nevedela poradit....neviete preco sa biju? neviete co by som jej mala povedat? mozno nepovedia nic, ale premyslaju to je dolezite.
@nistika no ved práve aj ja sa snažím zachovať nestranne, mladší si to ale zvyčajne odnesie s viac výčitkami lebo nevie prestať ale napriek tomu sa ten starší častokrát cíti ukrivdeny.... Ono je jednoduchšie spacifikovat jedno dieťa ale riešiť dvoch, ktorí ziapu a capaju sa, je bez kriku asi nadludsky vykon 😁 no a keď spolu sedia pripútaní v aute vedľa seba a toto stvarajú, tam ich ani nemám ako separovat 🤔
je to hrozne indivindi a samozrejme treba brat do uvahy kontext, ale u nas najviac zabera (mame 3 rocnu opicu doma) vyhrazat sa len takymi trestami ktore mas naozaj v plane dodrzat. nehovorit "prestan lebo pojdeme domov" ked realne domov nepojdes, lebo navsteva, lebo hocico. ak malej poviem ze prestan lebo ti to vezmem tak jej to fakt musim zobrat. najprv boli revy strasne ale naozaj stacilo si davat pozor a dodrziavat to na stopercent a pochopila ze to myslime vazne a premysli si co urobi. manzel to najorv nedodrziaval, povedal ze jej da na zadok a neurobil to a u neho si dovolovala oooomnoho viac. akonahle si na to zacal davat pozor tak ho poslucha viac. a na zachvaty hnevu - moj postip u nas: 1. zistim preco reve (casto zjavna pricina nie je ono a je za tym nieco ine), ak nic tak 2. vysvetlim, a ak nezaberie tak 3. pride trest s vysvetlenim ze taketo chovanie je skarede
@ivuska36 ja potvrdzujem to, co hovori
@nistika , tiez sa snazim vychovavat takto a celkom to funguje. A to mam doma dva a pol rocneho syna co ma take obdobie vzdoru, ze niekedy mam chut si vlasy vysklbat. Ale je to narocne velmi, mne pomaha, ze som flegmaticka osoba a teda naozaj mi je to velakrat jedno 😅mo jmanzel to napriklad nezvlada. Ale tiez som uz isla v novembri s bosym dietatom v kociku, lebo sa stale vyzuval tak som povedala dobre, bude ti zima. A tiez som sa modlila nech ma nejaka iniciativna pani nezastavi, ze vola socialku 😅takisto uz isiel do skolky v pyzame, lebo sa proste nechcel obliekat. Povedala som dobre sak chod v com chces, ale ostatne deticky nebudu mat pyzamo, budes sa citit cudne, tu ti zbalim do rukasku aj teplaky, ked budes chciet v skolke sa prezleceme. No hned sa prezliekal jak sme dosli. U teba napriklad ked sa biju v aute by som im povedala, ze ja sa neviem sustredit na soferovanie, takze zastanem a pojdeme dalej az ked sa ukludnia. A teda nasledne nejaky negativny dosledokpre nich, ak idete niekam kam chcu, tak nestihneme alebo budeme tam kratko alebo nieco podobne. Ked uz neviem nijaky nasledok vymysliet, tak pouzijem sebe. Ze teraz mam zlu naladu a som mrzita kvoli tomu, ze vystrajala nemam potom naladu sa s nim hrat a podobne.
@alikal ja to presne tak dodržujem, zvyčajne dostane posledné varovanie inak príde trest a ten sa snažím dodržať, no ale niekedy ani to nefunguje, a ide si svoje... 🤔
A starší nakoniec už z tých záchvatou zlosti vyrástol, resp. už to nie je ako predtým a tam nezabralo fakt nič nič nič, skúsila som asi všetko... Tento drobec síce zúri, ale rýchlo sa ukludni a dá sa potom vysvetliť, len jednoducho keď vyvádza neplechu tak ako sa vraví nevie sa spratať do kože nech hovorím co chcem...
@lucilaines áno, to sú fajn rady, len keď sú "v sebe" ja ich fakt musím fyzicky dostať od seba, lebo ani jeden nejde prestať, a to neviem ako zvládnuť...
Ale sme na tom podobne, tiež som skôr flegmatik a veľa vydržím, ale mužom to ide omnoho horšie, ten môj už len varechu by vyťahoval 🤓🤓🤓 no a to sa mne vôbec nepáči a nevidím to ako riešenie. Ešteže je viac v práci ako doma s nimi 😜
Ale viem, že to prejde že je to zas určite obdobie, len chcem aby to správne pochopili, naučili sa spolu hrať a tak
@ivuska36 jasne chapem. Este nemam tak velke deti, takze sa mi lahko radi..ale tiez mam dvoch synov, takze ma to zrejme caka 😀 a keby si ich nechala tak? Proste ked sa biju tak im povedat, ze sa spravaju jak zvieratka a ty na to nie si zvedava, tak nech si to vyriesa a potom pridu a cavte. To ze skoncia s monoklom pod okom alebo skrabancami na tvari alebo cim je ich problem. Ci prizabili by sa? Akoze fakt si to zatial neviem predstavit, to je len taka moja momentalna predstava, jak by som to asi riesila ja ako sa poznam😀 ale sak to vieme , ze predstavy o vychove a realita je nakoniec uplne inde 😅
@ivuska36 u mňa fungovalo začať čím skôr, už ročne vie pochopiť slovo nie, keď to myslím vážne.
Jedno obdobie som rátala som do 3 a potom sla za dvere. Strucne vysvetlit prečo, očný kontakt a bez hnevu. Ak vylieza dat naspat aj 100x. Po pár minútach chodiť kontrolovat, či už je schopné rozhovoru pripadne ospravedlnenia.
Za chvíľu si svoje rady opäť môžem implementovat v praxi, tak dúfam ze to bude fungovať ako pri prvej. Lebo od 3 rokov s nou naozaj nemám problém, dovtedy bola viac hodena o zem ako zapojená v iných aktivitách 😅
@ivuska36 naučiť ich, že akýkoľvek spor sa nerieši fyzickým útokom, aj keby sa im čokoľvek nepáčilo, nesmú toho druhého udrieť, poštípať,. kopnúť...inak nebudeš zisťovať, kto začal, ale pôjde jeden sedieť na stoličku na jednu stranu izby a druhý na druhú. Aj to dodržať. Ale pozoruj ich, aj keď viem, že je to zložité, máš aj povinnosti okolo domácnosti, ale pár dní by som všetko odsunula a dávala pozor, ako vlastne tie spory vzniknú. Aby potom nemal jeden z nich pocit frustrácie z toho, že musí stále ustúpiť - starší, alebo mladší si nedokáže presadiť svoje inak, ako útokom a nemá fyzicky na to, aby brata zdolal. Ty ich najlepšie poznáš, vieš, ako je to medzi nimi. Ani mladší už nie je tak malý, aby nepochopil, že ak chce hračku, ktorú má ten starší, tak si ju musí od neho vypýtať a ak sa s ňou starší ešte hrá, tak musí počkať. Deti v tomto veku sú už v škôlke a mlátiť sa tam určite nemôžu. Ak vidíš, že spory vyvoláva oveľa častejšie jeden z nich, tak, ho potrestaj, odchádza od hračiek za stôl. Snaž sa nekričať, rozprávať pokojne, aj keď...viem, tlak je vyše teba, ale keď im ukážeš, že ty niečo riešiš krikom alebo capnutím na zadok, nemôžeš od nich chcieť, aby sa dohodli. Spory medzi deťmi sú úplne normálne, ale v žiadnom prípade si nesmú fyzicky ubližovať.
@ivuska36 ak sa cápu v aute, zastaviť na bezpečnom mieste a povedať im, že vystupujú a ďalej idú peši. Ak ste na ceste napr. k babke, na výlet, kľudne by som sa otočila a nejde sa nikam. Ak do obchodu, otočka domov, nemáme jogurty, banány, lebo sme nenakúpili, máte na desiatu maslový chlieb, kľudne aj tri dni po sebe. Musia pocítiť dôsledky svojho správania a usmerniť dvoch predsa nemôže byť problém, v škôlke ich je dvadsať aj viac. Len treba byť dôsledným, ak sa nedokážu hrať spolu, rozdeliť, jeden v kuchyni, starší v detskej, po pár dňoch vyskúšať, či to nepôjde, ale pred tým upozorniť, že ak sa začnú biť, idú od seba.
@lucilaines haha :D jasne tiez sme uz s autom stali len tak na ceste :D sranda som rada ze v tom niesom sama, ked niekto zavola socialku tak poviem ze to taka slovenska moda ale funguje :D
@ivuska36 však reaguješ úplne normálne.... podľa mňa ti niet čo vytknúť. a neboj, tie hranice budeš ešte x-krát posúvať hore-dolu 😀 ako sa bude dieťa vyvíjať a bude mať rôzne požiadavky apod. niekedy možno aj usúdiš, že si príliš prísna, potom zas, že príliš mäkká. no koniec 😀 človek sa učí celý život. aj tomuto 🙂