Ako dlho dokáže 6 ročné dieťa prijímať trest?
Chcela by som poprosit Vase nazory. Moj syn ma 6 rokov, plieska s nim "prva puberta" odvrava, papuluje, vyskakuje na bratov, drzy je jak plostica....proste skusa, kam az by sa dali vytocit nervy rodicov. Po dobrom to neslo, tak som mu povedala, ze kym sa neunormalni, tak si musi odpustit svoje oblubene sladkosti. Po Mikulasovi je to fakt za trest. Ako dlho to takyto cloviecik dokaze vnimat ako trest a snazit sa o napravu? Nemoze prist zlom, ze si povie, nema to zmysel, kaslem na to? Akoze vidim, ze sa naozaj snazi, len zatial mu ta snaha vydrzi pol hodinu. Jedna reakcia je normalna, druha relativne normalna a pri tretej uz papuluje. Alebo mate rady, ako riesite tieto konflikty? Dakujem
@vieruna ahoj, to zalezi aj velmi od teba (ako mu to vysvetlis) a od samotnej povahy dietata (ci to pochopi, chce pochopit, alebo nechce pochopit), ak sa vyskytne u mojho odvravanie dam trest tak na cca 2-3 dni, je dolezite presne vymedzit detom obdobie trvania trestu, lebo pod slovom "kym sa neunormalni" si dieta moze predstavit nekonecno 😅 a potom tie reakcie jeho postupne opat pribudaju, lebo sa nema o co opriet a tento stav uz vidi ako "navzdy"..... nema motivaciu, nema ani oblubenu sladkost (cinnost, hru...), nema nic... ten casovy usek je vhodnejsi, aspon u nas to takto funguje, a potom podla vaznosti urcujem trvanie, niekedy je to aj tyzden bez pc 🙂 ... ak opakovane nepocuva co mu hovorim, ale vratim sa spat, co sa tyka tej povahy, ty mu musis situaciu dokladne vysvetlit tak aby to on bol schopny pochopit, ze spravil nieco zle, uvedomit si a snazit sa to napravit, pokial toto nepochopi a neuvedomi si, bude sa to bud opakovat alebo to nevydrzi ani tie 2-3 dni (ci pol hodiny) ci tyzden dodrzat aby opat dostal oblubenu vec, cinnost, sladkost.... ak si uvedomi, ze spravil nieco zle, ze uz sa tak srpavat nebude, prijme trest s pokorou (nie s vysmechom), tak to zvladne a vezme si z toho ponaucenie, nabuduce sa takemu spravaniu bude vyhybat, preto je velmi dolezite to hned na zaciatku vysvetlit, ukazat mu dobry priklad (ako by to nemal robit a ako mal, a preco) a riesit hned, neodkladat na neskor. vela stastia, dufam, ze som aspon trochu pomohla
moj mal na Mikulasa tiez divne nalady 😒 nedalo sa to vydrzat 😒
asi by bolo najlepsie zbytocne si nekomplikovat vztah so synom a nerobit si z kazdeho jeho slova hlavu a jednoducho nekupovat sladkosti a neucit ho ze ak nieco chce musi aj on nieco urobit pre teba aby si ty mohla na oplatku vyhoviet jemu 😒
u nas to funguje 🙂 takze ked ho poslem upratovat izbu tak pride ze upratal a teraz sa mam ist s nim gulovat a tak sa vysantil ze som prisla s monoklom domov 😀 😀 😀 😀 😀 😀 samozrejme musi to byt nieco normalne aj na tom sa treba dohodnut ze schvaalujem ja tie jeho napady som dospelak musi to konzultovat so mnou 😀 😀 😀 😀 ja neviem s mojim sa da dohodnut v celku 🙂
samozrejme niekedy ma tie svoje dni ale tak viac sa da ako neda 🙂
moja sestra má hyperaktívne dieťa. Sladkosti má definitívne zakázané - biely rafinovaný cukor v kombinácii s éčkami a iným sajrajtom je pre ňu to isté, ako keby som ja vyhúlila jednu marišu 😀 😀 😀 Správa sa ako zdrogovaná 😝 Sladkosti á la umeliny treba vylúčiť zo stravy a naučiť deti na ovocie + sušené ovocie a hlavne vylúčiť biely cukor. Je to jed.
Vyskúšaj - ak budeš dnes slušný a poslúchať môžeš si vybrať jednu sladkosť z balíčka. Ja som kedysi synovi zbalila takmer všetky hračky do pivnice a každý deň si podvečer (keď sme šli domov z ihriska) a celý deň bol v pohode mohol zobrať späť jednu hračku. Vtedy to fungovalo - porozmýšlal - čo mu chýba, čo potrebuje späť a celkom poslúchal.
trest je podľa mňa pre tvojho syna demotivujúci. On nedokáže určiť hranicu, či sa už správa o dosť lepšie, aby mohol tú sladkosť dostať. A aby sa otočil v správaní zo dňa na deň, to by bol zázrak. A sladkosť ako odmena? Pomôže len nekonečná trpezlivosť, vždy mu vysvetli, že sa ti nepáči, čo robí, ale trest radšej - odchod do svojej izby, alebo bez hračiek pri stole. Skús ho viac chváliť, pochvala je vždy motivačná, keď vydrží len chvíľu neodvrávať, ubezpeč ho, že si na neho hrdá, že sa zlepšuje a začína sa správať ako veľký chlapec.
Inak prikláňam sa k názoru - sladkosti obmedziť na najvyššiu možnú mieru - robí to zázraky.
Toto iste mame aj my s dcerou.prva puberta ☹ vysvetlovanie zaberie na par minut,mozno hodin.a potom zas opakuje predosle ☹
my prežívame niečo podobné a u nás funguje krátkodobý trest /podobne ako píše @hajanka/ s vysvetlením za čo konkrétne ten trest dostal...nie je to na 100% ale aspoň vidím, že sa snaží...no popravde viac ako tresty zaberá, ak si nájdem na neho čas...ideme spolu do kina, hráme sa v jeho izbe /iba my dvaja/...on si svojím správaním s časti vynucuje moju pozornosť a keď jej má aspoň relatívne dostatok, tak je hneď viac v pohode...ale puberta alebo čo to je s ním máva riadne teda 😀 😅
..moja babka takéto veci neriešila,nemali čas na pubertu,mali kopec roboty okolo domu,Ježiško piatim doniesol jedny sánky..moja mama toto tiež s nami neriešila,mali sme ťažké detstvo a trápenie nás zomklo spolu,na pubertu nebol čas..už to vidím ja na mojich deťoch,že sú "iné",ale aj tak čo vidím inde,ešte stále je to v "norme" a som rada,že sú také aké sú..podľa mňa nejde ani o sladkosti,celá spoločnosť je na prt,konzum je obrovský,decká dostávajú darčeky prakticky celý rok,nič si nevážia a neviem,či sa to dá zmeniť!Chce to veľké sebazaprenie,výdrž a pevné nervy!
Možno to majú nasvedomí práve tie sladkosti. Môj syn má síce len 2,5 roka, ale to čo s ním dokážu urobiť sladkosti je des. Preto som to stopla a mám pokoj. Koniec koncov tie sladkosti mu aj tak nič dobré nedajú....Mikuláš múže doniesť aj niečo iné ako zrovna sladkosti....