Ako dlho dieťa dusiť pre zlé správanie?

Dufam, ze to nemyslis vazne, ze sa na 5rocne dieta chces hnevat este aj po celom dni v skolke. Chuda male.

Konkrétne poriadne som ráno dostala facku. Takú až ma to naozaj bolelo. Prvý a verím že aj posledný krát v živote. Vraj mi chcelo len zatvoriť ústa nech som už ticho lebo mu to nemusím toľko krát opakovať.
Dôvod nie je podstatný. Viem, že ho to veľmi mrzelo a úprimne plakalo ale tak to bol naozaj strop.
Neviem ako reagovať ak ho teraz vezmem zo škôlky?

@reanda si trápna. Ak nemáš čo k tomu tak buď ticho a dospej ty.

@babovka2321 veď preto sa pýtam!!!!!!!! Nemali sme takúto situáciu!

Ako dlho? Vôbec! Daj najavo, že ťa to nahnevalo, pouč ho, ako sa má správať a tým to hasne. Ak som niečo ako dieťa neznášala, tak to, keď aj po dlhom čase pri nejakej príležitosti začali rodičia vyťahovať, že vtedy a vtedy som urobila to a to. 🙄

@babovka2321 a nikde nepíšem že sa mám hnevať po celom dni, len či sa mám ešte k tomu vracať.

@h2 Ďakujem. Presne to som potrebovala vedieť.

Nevšímaj si blbé odpovede. Ak si myslíš, že to dieťa oľutovalo a teda ho to fakt za mrzelo už by som sa k tomu nevracala.

@sofia1979 ❤️❤️❤️
Ďakujem

Až teraz čítam v ďalšom príspevku, čo sa stalo. Ak ste si to ráno s dieťaťom vysvetlili, už sa k tomu nevracaj. Ak to zostalo neuzavreté, pokojne a bez výčitiek mu povedz, že taká situácia, aká nastala dnes ráno, sa už nikdy nesmie zopakovať. Dieťa bude asi plakať a ospravedlňovať sa, tak mu odpusti, objímte sa a nechaj to tak.

No zase tu budú moralistky ktoré sa vždy vedia zachovať 100% správne za každých okolností..
S dieťaťom sa porozprávaj a vysvetli všetko čo ťa nahnevalo, zranilo, aj ho pri tom polub.. každý urobí chyby aj dieťa, aj dospelí, nikto nie je dokonalý.. ide však vždy o to, že keď prejde najväčší hnev aby sa ľudia navzájom porozprávali a vysvetlili si situácie..

ja by som sa k tomu pred spanim vratíla jednou vetou, že len mu chcem povedať, že sa za tú facku na neho nehnevám, že vidím, že mu je to ľúto, a že teda vymyslime, že ako ti dá nabudúce najavo, že mu nemusíš opakovať veci.... podľa mna je rozdiel vrátiť sa ešte raz k udalosti, keď sme obaja upokojení už.. a vyťahovať veci z minulosti pri nejakých príležitostiach... to nenávidím aj ja 😀

@h2 práveže to neostalo uzavreté. Jasne že som sa normálne rozlúčila ale bez obijmania a pusinky. Spomeniem to večer. Večer sa zvykneme pred spaním rozprávať. Ďakujem ešte raz

@viky7 ďakujem. Tak to nejak podobne večer poviem.

Podľa mňa prvé pravidlo je, že lásku a jej prejavy dieťaťu neodopieram, ani keď som nahnevaná. To, že sa hnevám, predsa neznamená, že dieťa nemám rada.

Ak dieťa prejaví úprimnú ľútosť, nie je dôvod ho ďalej "dusit". Vrátiť sa k situácii môžete, dokonca by ste mali - ale to sa dá aj v nornálnom rozhovore.

Ja by som to na tvojom mieste na večer nenechávala. Vyjasnite si to skôr. Takto budete ešte obaja celé popoludnie v napätí a pred spaním sa dieťa rozruší, zrejme bude aj plakať... Porozprávala by som sa ním čo najskôr.

Zober ho so škôlky, cestou si sadnite na lavičku a vysvetlite si veci.

dieta na to pocas skolky zabudlo...taku situaciu riesim vtedy ked sa stane, male dieta nema ani pamat ani dostatocnu citovu zrelost, aby malo v hlave konflikt tak dlho...situaciu uzatvaram pri 5rocnom vtedy ked pochopilo ako tak dosledok svojho spravania, nerobim medzitym odstup - toto bolo zbytocne...ak to s nim budes riesit po skolke, kde zazilo x veci, uz ani nebude chapat, preco si este stale vytocena

trosku poskarlim zienky vo fore 😁 ... poznam jedneho chlapa (nie niesom to ja), ktory ak by mu to dieta spravilo, tak sa uz moze v skolke pochvalit vypadnutym zubkom 🤪😁

@egonsk a ten chlap potom v práci, že dieťaťko mu zobrala sociálka.

Ved nemusis sa s nim hned mojkat ale ticha domacnost nikomu a nicomu nepomoze. A ked ma dieta nastve tak mu to povie - som teraz nahnevana,lebo si urobila to a to...urcite sa netreba pretvarovat ked si nahnevana,ale zas ani to hrotit s tou "priuckou".

Často sa tu spomína, že sa majú deťom nastaviť jasné hranice. Aby nám časom neprerástli cez hlavu a nedovoľovali si príliš. Ked sa tu ozve rodič teenagera, ktorý si nevie poradiť a opíše neprístojné správanie, od viacerých sa dozvie, že už je neskoro vychovávať. Tak položím otázku za autorku inak (trochu to otocim): “čo má podľa vás robiť, aby aj nabudúce nedostala od päťročného dieťaťa facku, lebo už ho nebaví počúvať, že mu niečo opakuje?”

@namornicka liberalny katolik nastavi aj druhe lico. Liberalny ateista zacne o tom diskutovat. Socialny katolik zavedie obmedzenie. Socialny ateista fyzicky napravi spravanie. Cisty neurceny liberal to zavedie ako dalsie pravo, ktore treba chranit a cisty socialista najde riesenie podla funkcneho vzoru z minulosti. 😁

@namornicka ďakujem. Presne o to ide. Toto bolo naozaj príliš na to, aby som to uzavrela obyčajným dohovorom. Okrem toho ako sa hovorí poriadne sadla. Nerozumiem odkiaľ toto deti vedia urobiť keď to ani nemali kde vidieť.

@namornicka ja by som povedala, že to treba riešiť hneď ako sa to stane - čiže po facke okamzite a hneď dôrazne povedať že tak toto teda nie! (Nechce sa mi písať čo všetko by som povedala v takom rozhovore, ale deti vedeli že sa hnevám, podľa mňa je dôležité aby vedeli rozlišovať emócie ostatných) a potom, keď prejdu emócie, tak sa o tom ešte raz porozprávať a vysvetliť si to, ale už určite nie dusiť.. neviem či to je správne, v každom pripade u nás to takto funguje (hoci facku som od deti nedostala, ale bolo x iných situácii keď ma nahnevali alebo sa ma dotkli) a myslím že si moje deti celkom uvedomujú keď prepisknu, vedia sa aj ospravedlniť, tak ako aj ja.. a to už ich mám na začiatku puberty..

Dusenie je taky zvlastny nefunkcny vzorec, predpokladam ze mas pocit potreby, lebo si ho sama zazila doma. Ja doma nikdy, nenapadlo by ma to vobec. Skor by mu asi obratom letela jedna tiez-to tiez nie je spravne z pohladu dospeleho, ale castokrat je to reflex. Podla mna sa treba voci takemu spravaniu proste razne ohradit, a porozpravat sa, ked opdnu emocie, ze fackovat sa doma nebudete, boli to a je to ponizujuce pre kazdeho.

@jana_eyre_2 súhlasím, ideál je zareagovať hneď, ale človeka niekedy situácia tak prekvapí, že nezareaguje primerane. Koľkokrát sa mi stane, že mi niekto niečo povie a ja sa nezmôžem na slovo a až postupne si uvedomujem čo sa stalo a čo som mala povedať/nepovedat a pri rôznych ľuďoch, ten moment prekvapenia paralyzuje. Niekedy sa neoplatí k tomu vrátiť (na dotyčnom mi nezáleží), niekedy treba vysvetliť alebo dať stanovisko.

Fuha , no mne keby dieta da facku a je jedno ze ma len 5 rokov a neospravedlni sa mi, isto by som sa po skolke netvarila ze som v pohode a toto je uplne v poriadku. Rozpravat by som sa rozpravala ale uplne inym tonom a vyjasnila si to s nim , celu situaciu ,aj do buducna aby sa to laskavo neopakovalo

@namornicka tak myslím že pri vlastných deťoch je to iné, aspoň pri nich som vždy zareagovala a aj zareagujem hneď.. asi nie vždy použijem správne slová ako z knizky, ale o to viac je dôležité sa k tomu vrátiť neskôr.. samozrejme ani ja neviem reagovať hneď s prehladom napríklad ak by namna začala agresívne utocit predavačka, ale keď ide o moje deti a spravia niečo čo prekročilo hranice a nahnevalo ma to, nikdy to neprešlo bez mojich slov (aj keď ma nahneva môj muž, poviem mu to a očakávam to aj od mojej rodiny aby mi vraveli ak ich nahnevam ja, k tomu vediem svoje deti odmalička) aspoň ja som teda tvoj prvý príspevok pochopila tak, že sa pýtaš na vlastné deti nie na situácie kde ide o cudzích ľudí.. takže podľa mňa, ak ide o vlastné deti, vždy sa oplatí k tomu vrátiť.. samozrejme - to ako to robia druhi je na každom jednom.. ja to robím takto..