Ako by ste riešili problém v škôlke?
Milé mamičky, milé žienky. Prišla som si k Vám po radu. Mám dcérku, ktorá je pre mňa všetkým. Pracujem ako pedagóg. Dcérka chodí do 2. ročníka. V triede má jednu spolužiačku (spolu je ich 11 žiakov), ktorá má veľké ústa a nazvem to slušne je veľmi temperamentná. Moja dcérka sa mi na ňu stále sťažuje, že jej robí zle, ale v rámci komunikácii. Nenadáva jej, ale slovné do nej dobiedza. Niekoľko krát prišla s plačom. V škôlke nemali žiadny problém. O danej žiacke som informovala triednu učiteľku ešte v 1. ročníku. Tá sa vyjadrila, že to bude riešiť... S dcérkou sme k sebe otvorené, vedieme dlhé diskusie aj o škole. Situácia sa však nezlepšila... Včera ráno som bola konfrontovaná triednou učiteľkou ( je to moja bývalá žiačka) či mám nejaký problém, lebo sa jej zdravím,,cez zuby". Priblížila som jej danú situáciu, ona však tvrdí , že v triede panuje príjemná, priateľská atmosféra, všetci sa majú radi a temperament danej žiačky podľa jej slov skrotila. Pri tejto našej komunikácii som ju niekoľkokrát poprosila, aby sme išli do nejakej triedy, nakoľko sme stáli na chodbe a prechádzali rodičia, deti a všetko bolo počuť. To však odmietla. Vôbec sa mi nepáčil jej spôsob komunikácie. Včera poobede som sa s dcérkou rozprávala. Tá mi povedala, že si ju učiteľka aj tu danú spolužiačku zobrala do inej miestnosti a rozprávali sa. Pýtala som sa dcérky, ako sa pri tom cítila. Ona sa mi následne rozplakala, že sa bála pani učiteľky a dotyčnej spolužiačky, že bude do nej ak by niečo povedala spolužiačka stále dobiedzať. Viem, že triedna učiteľka je v dosť kamaratskom vzťahu s rodičmi danej žiačky, ktorí sa mi absolútne nepozdravia... Zaskočilo ma hlavne to, že sa bála to povedať učiteľke.
Milé žienky, ako by ste postupovali ďalej na mojom mieste? U našej riaditeľky by som nepochodila. To sú vzájomne priateľské vzťahy. Veľmi ma to však trápi, ako ako vidíte podľa času, kedy to píšem, nemôžem ani spať. Celý deň som myšlienkami pri dcérke, ako sa má a čo zase bude. Viem, že som na ňu príliš fixovaná, ale
brutálne ma to žerie, keď vidím, že je z toho smutná
Uprimne? Vzhladom na kamartske vztahy ucitelky/rodicov druheho dieta/riaditelky, tahas za kratsi koniec. Takze asi jedine prestup do druhej skoly
Nijako,nauč dieta branit sa slovne a byt troska schopnejší v zivote.Z toho co popisuješ mas problem najskor ty jednak ti vadi žiačka kt nikoho nenapadá a druhe ti vadi ucitelka.Pokial jej neubližuje ,to dievca jraz poses skolka,potom skola jej neubližuje ak to vadi dcere nech si ju nevšíma albo ju sikovne umlčí slovne.
Tiez si myslim, ze prilis riesis ako sa kto sprava k tvojej dcere. Dievca ju napada fyzicky? Zhadzuje ju pred kolektivom? Nabada kolektiv aby ju nechavali samu a nehrali/nerozpravali sa s nou? Nauc dieta, ze ma dotycnej tiez odpovedat silnejsie alebo ju poslat do horehaja, tym, ze riesis absolutne vsetko za dceru a davas tomu az prilis velku vahu dceru len zneistujes a stavias ju do zlej pozicie. Ano je mozne, ze toto dievca jej nesedi a je mozne, ze dievca si ju dobera, lebo vidi, ze ju dostava do pomykova, ale ani tvoja dcera nemusi byt pre vsetkych super dievca a ani tvoja dcera nemusi mat vsetkych rada a vsetci jej sadnut. Nauc dceru aby akceptovala, ze moze byt aj “nesadnut” niekomu a pokial jej vyslovene nerobi zle radsej nech sa jej bud vyhyba alebo zneutralizuje
a keď bude dcére vadiť učiteľka na strednej? alebo vysokej? keď jej nesadne kolegyňa v práci? toto je o tvojom vnímaní a vnímaní tvojej dcéry. nie každý je komunikačne na vyššej úrovni, musíš sa s tým naučiť pracovať. buď sa v tom dcéra naučí plávať, alebo ju môžeš preložiť do inej školy. otázne je, či to pomôže.
@majusqwa teraz sa matky snazia riesit absolutne vsetko za deti, este aj formu akou sa socializuju s ostatnymi detmi. Nenechaju ani priestor aby deti vyriesili svoje vlastne problemy 🤦🏽♀️
Ja chapem, ze je to pre teba citliva tema, na druhej strane si myslim (a cely tvoj prispevok tak znie), ze si na dceru prilis naviazana a prilis uzkostliva. Mozno by to chcelo najst zlatu strednu cestu - dceru naucit ako reagovat a nechat jej priestor na vlastne riesenie ale ja teda som old school matka a tiezo otazky "velmi si bola smutna" mi pridu skor do Rozborilovho Modre z neba (trosku prehanam, nemyslim to konkretne na teba a vasu situaciu), je dolezite hovorit s detmi o pocitoch, vybudovat si doveru, mat otvoreny vztah a pod. len sa treba zamysliet, kde je zdrava hranica (ale si pedagog, tak ja matka zaciatocnicka asi ani nemam pravo ti cosi "radit")
Neviem si uplne predstavit z toho co pises co jej vlastne take robi ta spoluziacka...no zial kolektivy su take ze vzdy si tam niekto s niekym nesedi atd. ja by som dcerke na tvojom mieste odporucila viac sa bavit s inymi kamaratmi, zamerat sa na niekoho s kym si ozaj rozumie a rozvijat kamaratsky vztah a toto dievca ignorovat resp snazit sa ju nejako odpalkovat...drzim palce
Dcera to bude mat v zivote tazke. Vzdu bude niekto akcnejsi, niekto bude dobiedzat, robit si srandu. Bude v kolektíve v 20-30 timi detmi a to budú rozne povahy.
Musi co najskôr pochopit, naucit sa branit. Neviem co jej ty hovoríš, ale pride mi to, ze ju akoby skor lutujes, ona potrebuje trochu povzbudit, zocelit, lebo bude to mat tazsie v zivote. Otocit veci na srandu, s vtipom zautocit a pod. Lebo neviem presne co jej ona robí, ale pride mi len, ze srandu. Mozno sa takto sprava aj o inym deťom, ale tie to tak neberu ako tvoje dieta. Aj to, ze sa boji ucitelky, cudne. Písala si v podste malo, tazko radit. Ale neprenasaj na nu svoje pocity. Možno skus psychologa osloviť. Je ich aj online viacero uz.
…tak skus jej v tých dlhých diskusiách ktoré vediete skôr hovoriť otom, že život nieje len biely a stretne ešte veľa detí a ľudí pri ktorých sa teda prijemne cítiť nebude. Treba jej skôr vysvetliť, nech niečo také nerieši, nebaví sa s ňou, vyhýba sa jej, pošle ju kadelahšie ako prehlbovať v nej pocit strachu a to ľutovaním. Píšeš, že je tam 11 deti, čo budete robiť keď ich tam bude 30 … nikdy Ti všetci “nesadnú”
Určite nič nezmôžeš ani cez zriaďovateľa. Budú sa ešte čudovať, že takú vec riešiš takto a dcére určite nepomôžeš. Písala si, že sa bojí učiteľky a bojí spolužiačky. Strach je ako magnet na šikanu všade kam sa pohne. Ty ako mama ju máš učiť brániť sa, dodať odvahu, vysvetlovať zložitosť medziľudských vzťahov, nie ľutovať. Najviac jej aj do budúcna pomôžeš, keď zmeníš pohľad na dcéru z ľútostivej mamky, ktorá za ňu všetko chce riešiť na tú, ktorá jej dodá odvahu, pomôže sa s problémov vyrovnať a zastať si svoje hranice v každej situácii. Mamka nebude za ňu celý život všetko riešiť a ľudia sú aj krutí.
@autorka viem, že pre teba je ťažké,... ALE nie vždy každý musí byť v triede obľúbený, všetko sa "tocit" okolo neho a pod. Vždy je niekto líder triedy (ci uz prirodzený alebo umelo vyrobeny) a iny ma potom pocit .... ?menejcennosti?....
Ako ti tu písali, nauč dcéru reagovať na túto situáciu, ako sa ma brániť, resp.lepsie to v sebe spracovávať.
Inak ja si nepamätám, že by mama za mna v škole riešila takéto veci🤔 keď niečo, proste som si na danú osobu v duchu povedala krava jedna blba, kašlem ta ... usmiala som sa a sla ďalej. A ver mi, že to bolo oveľa lepšie ako by som sa s nou pustila do hadky/sporu.
Ahoj, ma v triede nejaku kamaratku/kamaratky? Mozno bude pre nu lajsie, ak bude vediet, ze v situacii nie je sama a ze ju v krize ma kto podrzat
Ako pise @oskorusa, treba ju naucit pouzivat urcite frazy.tie frazy naburaju a rozdrobia slovny umysel toho dievcata
Mne sa pacia napr.knihy typu starostlivy slimacik slavko alebo olivia v bublinke odvahy a podobne
Mala som takú "kamarátku" aj ja, naši sa poznali, doslova nás pchali do jednej kolísky na návštevách, mali sme byť najkamošky, celý život od narodenia po maturity sme boli sppolu zvareté v jednej triede, ale my sme si teda vôbec nesadli. Ona nebola nejak že zlá, len ja som ju asi iritovala, v kuse sa ma snažila prekonať a bolo to zrejme aj opačne, nemali sme sa radi. Len tak. Od počiatku. A teraz som v pozícii ako ty, lebo mám syna v škôlke a je tam jeden chlapček, s ktorým si nvazájom proste nesadli. Nie sú nejaké konflikty, len mi furt rozpráva, že Tomáško mi povedal toto, Tomáško zakázal Lackovi sa so mnou kamarátiť, alebo v prvom ročníku Tomáško mi zakázal šmýkať sa a pod. Je to absolútne obojstranné, oni si proste nesadli. Ja neviem, ktorý z nich to začal, ale je tam až taká instatná, prírodná rivalita, ešte nepoškrvrnená pretvárkami, ako to vieme robiť my, dospelí :D
Tak som si povedala, keďže ja som bola vychovaná v duchu, buď dobrá, pokorná, tichá (a ten "puťkoizmus" ma sprevádza celý život), že syna vychovám ináč :D Vysvetlila som mu, že nemusí byť s nami každý kamarát, a platí to naopak, aj nám sa stáva, že si s niekým nesadneme. Ale to NEVADÍ. Je to prirodzené. Treba zostať slušný, ale naučiť sa povedať, ak sa mi niečo nepáči, otvorene, druhému do očí. Nebrať veci úplne k srdcu. Nemať silné lakte na hulváta, ale nebáť sa ohradiť sa. Nastaviť si zdravé hranice, aby aj ostatní vedeli a videli, čo si môžu dovoliť. Samozrejme vysvetlené primerane veku. K tomu sa ho snažím viesť. Keby bol konflikt, riadny, otvorený, riešim s učiteľmi, aj s rodičmi - ináč, ten chlapček má rozumných, normálnych rodičov.
Skús sa s ňou porozprávať, vysvetliť jej veci, naučiť ju ohradiť sa, keď treba, aj konkrétne frázy. A potom to trošku nechať na nich.
Nauč ju brániť sa. Aby vedela zareagovať na dobiedzanie. Predpokladám, že je slovné a nie fyzické Napr. “ nerozumiem, povedz ešte raz, prosím.” Alebo “ to myslíš seba? To je vtipné, haha!” “ čo hovoríš? Nepočula som dobre.” Pripadne sa na tom zasmiať alebo odpovedať tiež, ale niečom vtipné alebo slovnou hračkou/rýmovačkou. Držím palce. Zažívala som to celé detstvo, kiež by som mala takú mamu ako si ty. Moje deti od mala učím, aby sa nebrali vážne a vedeli si spravíť srandu zo seba. Život je tak ľahší. Všetko dobré.