Ak dieťa nemá kamarátov
Keď som chodila ako dieťa do škôlky, u nás to bolo všelijaké, bola som utiahnuté dieťa. Keď sme sa zaraďovali v škôlke, vždy som bola tá, čo nemala pár. Keď sa vyriešili rodinné problémy / v puberte,/ zmenilo sa to. Dnes bývam blízko škôlky a vždy, v každom období je tam nejakéutiahnuté dieťa. Teraz napr. chlapec. Často počujem od učiteliek"Zase nemá páru". Ako by to bolo v mojom detstve. Veď učitelky vedia, že nepárny počet setí sa nedá rozdeliť dopárov. A ešte takému dieťaťu ubližujú. Ako by sa dalo pomôcť takým deťom? Možno by bolo lepšie, keby sa na to neupozorňovalo a išlo by v pokoji vedľa učiteľky.
mala by byt samozrejmost dat ich do 3 s ucitielkou by to trocha vytrcalo, ostatne deti by to mohli brat ako nejaka protekcia. U nas deti chodia po jednom, v rade za sebou, takze ziadne skupinkovanie alebo delenie do parov neni co je super, deti sa haraju vsetci spolu a v urcity cas ked maju skupinove prace nechaju same deti rozhodnut sa v ktorej skupine chcu byt , su tam po 5-6 deti. Nenechavaju ziadne dieta same.
Jednoznačne učiteľka by mala dohliadnuť, aby žiadne dieťa nebolo odstrcene. Moja keď chodila do škôlky, bavila sa s každým, ale tiež si tam nejakú super kamošku nenašla. Detičky sa už väčšinou poznali aj z ihriska (my bývame trošku ďalej), alebo sa mamky medzi sebou poznali a stretávali, tak to bolo ťažšie. Hlavne po škôlke/cez víkend jej to chýbalo. Teraz chodí do školy a pokračuje to. Baví sa s každým, ale je tam len pár dievčat a tie už boli pokamosene spolu predtým,tak ani nie je veľmi sa s kým baviť... My sme to mali iné, kamoši vonku, 37 deti v triede, vždy bolo s kým vybehnúť.
moja najmladsia sestra ma 5 rokou a chodi do skolky aj ona sa stazovala ze ked je chyba kamaratka lebo je chora nema sa skym hrat a toboz na prechadzkach nema dvojicu tak mamka hned povedala ucitelke co sa deje a ucitelka sa vinasla a spravila 3 uplne vzadu alebo chodi snou presne ako pisete a od vtedy sa sestricka nestazuje