ahojte, potrebujem radu alebo sa len podelit o skusenost...moja 4r. dcera zacala byt v skolke agresivna, nechce sa s detmi hrat a podla ucitelky, ked za nou niekto pride, alebo ju zavola hrat ho zbije..dievca aj chlapca. Je mi to neprijemne, lebo vyrasta v normalnej rodine, ma sama izbu, doma nekricime, a vsetkeho ma dost aj lasky. Moze to byt len obdobie?
ahoj , ako s ktorymi...jedno dievcatko ma rada, a s tym sa hra pekne...ale jedno zas nema rada a tu obcas tiez zbije...neviem podla coho to rozdeluje...
uz to ale nerobi, vysvetlila som jej to a ucitelka povedala ze prestala sa bit...ale hrat sa nechce s nikym...
tak neviem...lebo je to sikovne dievcatko, mala len styry roky a uz sa vie podpisat..
tak to je uspech, a to že sa nechce hrať s nikým...neskôr sa prijojí. Predsa je to pre ňu nové prostredie, nové deti. chce to čas
a zvyknuť si.
no ..v skolke uz je rok a pol...deti pozna, aj prostredie...ona povie ze ona si s nimi nerozumie, mne to ani nevadi ked sa nechce s nimi hrat (horsie by bolo keby sa nechcu oni s nou) len nech sa nebije..a nie je agresivna..lebo ozaj nema byt preco...nikto sa u nas nebije🙂 tak uvidime..
larmimi,máme podobný problém syn chodí do škôlky síce len od septembra,občas nejaká choroba,ale velmi dlho si zvykal,moc sa mu tam nechce.O tom,ako mu prospela škôlka písať nechcem ,máme však problém,s nikým sa tam nehrá.Má tam kamarátku,ale nehrá sa s nou.Hrá sa sám a ked vidí deti ako sa hrajú,tak k ním príde a urobí im niečo nepekné-sotí ich,skazí hru,vezme hračku.Tiež ma to velmi trápi a neviem čo s tým.Učitelka vravela,že sa to časom spraví,že niektoré deti potrebujú viac času na adaptáciu,no aj tak mám obavy.On sa tak správa niekedy aj doma.St.bratovi musí za každú cenu urobiť niečo zlé,mne ked kreslíme počmára výkres a pod.Vysvetlujeme,dohovárame stále dookola a nič nepomáha. ☹
ahoj, no...my nemame surodenca, ale myslis ze tvoj mladsi syn ziarli? a to mas dobre ze ti ucitelky povedia ze sa to casom spravi...mozno len potrebuje najst kamarata....ja neznasam ked pridem pre malu a rozbehne sa za mnou nejake dieta ze tetaaa ........dnes bila deti! ja stratim nervy a vzdy jej poviem nech nezaluje 😉
neviem preco su deticky agresivne...ale moja trosku prestala odkedy som jej dohovorila...ale decka mi stale zaluju tak neviem, ale ucitelky uz nic nehovoria...ja len DUFAM, ze to nepretrva do skoly !! 😖
ahoj,medzi chalanmi je dosť velký vekový rozdiel,a možno tam je aj trošku žiarlivosti.Predsa len starší má 17 a pre neho platia trošku iné pravidlá ako pre krpca.Skôr si myslím,že mladému sme velmi ustupovali,a on si pozornosť vynucuje takýmto spôsobom. 😝 To žalovanie od detí je fakt nepekné.Ked ale učitelky nič nevravia tak si to detské žalovanie nevšímaj./ale som
múdra,ako keby to šlo,však?/.Musíme len pevne veriť a dúfať,že naše deti s toho vyrastú,zmenia sa a bude to v poriadku. 😉
ahaaa, no tak to je velky rozdiel, alebo ma napadlo, ci ten starsi si toho mensieho nevsima a on si takto chce vydobit jeho pozornost.....lebo ja si pamatam ze moja sestra bola o 4,5 roka starsia, kaslala na mna lebo je taka povaha a tiez som jej robila zle....lebo sa so mnou nehrala....
veru, skusim si nevsimat tie decka...aj tak ked pojdu na zakladnu skolu budu zas ine partie a novy kamarati... 🙂
ten starší má krpca fakt rád,vela sa bláznia,niekedy sú ako malé deti obaja.Problém je ked sa pripravuje do škôly,vtedy si ho nevšíma a mladý provokuje.Oni sú niekedy ako studený oblak s horúcim a niekedy ako med-len na chlieb natrieť,ale medzi súrodencami to tak býva. 🙂
my bývame na dedine,takže zmena kolektívu po nástupe do školy moc nehrozí ☹
Ahojte,
nikdy som si nemyslela že sa to stane aj mne - deťom dávam dostatok lásky, venujem im skoro všetok čas ...
pred 2 mesiacmi náš tatino kúpil psa (akože prekvapenie). Asi po dvoch týždňoch sa dcérka 4r. začala správať agresívne. Z ničoho nič kopne do psa, robí zle mladšej, nič nechce robiť čo jej poviem, stále odvráva, robí presne opak ako sa dohodneme. Upútava na seba pozornosť, len sa mi zdá že neprimerane. Agresivitu nemá kde vidieť (možno trohu škôlka), nepozeráme ani rozprávky v TV.
máte niekto skúsenosti ako to riešiť? dohováranie nepomáha ☹
jednou z moznych pricin je unava dietata. niektore deti zle (alebo malo) spia, hoci o tom nikto nevie. vtedy pomahaju denne relaxacie. aj nevhodna strava je castou pricinou (vela sladkosti).
musim suhlasit s filipal, aj moj krsny syn mal istu dobu problem s agresivitou, ked k nam chodili na navstevu a nasho drobca hracky este nezaujimali, vobec si ho nevsimal , no ked nas syn podrastol a vzal si niejaku hracku, s ktrou sa on aj tak do vtedy nehral hned ho sotil, alebo ak si nas niejako ublizil ci spadok skodoradostne dodal tak ti treba, aj v skolke bol agresivny, tak ucitelka maminku poposila vynat z jedalnicka sladkosti a donutit dieta aby s aspon hodinku polezalo aaj ked nezapi a zlapsilo sa to a to o 100%, dnes sa aj s nasim synom hraje ustupi mu, dokonca upozorni mna, ked mu nieco zakazem, ze on je este malicky aby som ho nechala, jasne ze tam boli s nim stravene aj hodiny dohovarania
@bibka007 ja som mala v praxi velmi agresivne deti, ktore sa zazracne zmenili po polhodinovej relaxacii pri relaxacnych kazetach....je to vsak narocne na realizaciu. ale ako pises, iste pomoze aj polezanie s knizkou a podobne. niektori ludia (napr. nasi susedia 😝 ) davaju spat deti strasne neskoro cca o 23 hodine. potom sa cuduju, ze ich deti sa nevedia zmestit do koze. deti reaguju na unavu agresivitou na rozdiel od nas dospelych...my sme skor utlmeni, spavi....
@filipal dakujem za tieto slova tiez..aj ked mam len 20 mesacneho drobca, tak ma to utvrdilo trosku v tom co som si myslela..nas je este maly, teda sa neda hovorit asi uplne o agresivite, lebo vraj deti do tych 3 rokov nie su agresivne umyselne..ale tiez sme asi pred 2 mesiacmi zacali mat problemy, ze maly obcas udrel kamarata a najhorsie sa spraval ku svojej sesternici v rovnakom veku, tej az vlasy trhal a hryzol ju..boli sme z toho nestastni, lebo sme deti museli so sestrou drzat dost od seba, lebo sme nevedeli kedy nas maly "zautoci" a pritom sa maju neskutocne radi, bozkavaju sa, nahanaju, tesia sa jeden na druheho primerane veku...najviac sa to prejavilo ked sme boli u mojich rodicov na 2 tyzdne( byvame 200 km dalej) a nas maly tam vzdy do sesternice skakal..ale potom sme zistili, ze po prve - v noci sa mu tam dobre nespalo v cestovnej postielke a bolo horuco a vela sa budil, vstaval rano o 2 hodiny skor ako doma( uz o 5 rano bol koniec spania) a babka s dedkom s dobrym umyslom sa s nim stale salili a hlavne vecer, on bol unaveny, v byte vela ludi,kriku, uz suchal oci..v noci sa po hodine zobudil strasnym placom....prisli sme domov a vsetko sa ustalilo..ked si dobre v noci pospi, uz taha aj 11 hodin a vobec sa nebudi..krasne spi cez den..sesternica bola u nas minuly vikend a boli uzasni!! Len sa hladkali, hrali, bozkavali, tancovali..ani raz na nu nezautocil..v podstate ho to uplne preslo a vidim to len vonku, tiez ked je viac unaveny tak agresivnejsie reaguje na dieta niektore na ulici, ale byva to velmi zriedka a spajam to tiez s unavou! Sladkosti nejeme, my sme ten extrem, kde sladkosti dufam neuvidi minimalne do 3 roka vobec..takze na unavu a sladkosti podla tvojej rady si budem davat pozor, lebo sa zda, ze to ma nieco do seba!
@danka_ba Podľa mňa to je tým, že pribudol "nový člen rodiny". Ona ho nechcela, nežiadala, i tak prišiel, po 2 týždňoch jej došlo, že už je to navždy, a vyrovnáva sa s tým takýmto spôsobom. Často takto deti reagujú i na nového súrodenca.
Podľa mňa takto žiada, aby zase dostávala toľko pozornosti ako v období, keď ste psa ešte nemali...
@danka_ba Nemyslím si, že by to vyžadovalo psychológa, z toho, čo si popisovala mi tá jej reakcia pripadá ešte "v norme". Mala by od vás cítiť, že chápete, že je naštvaná (každý má nárok na svoje pocity), ale že netolerujete spôsob, akým ich dáva najavo. Pomôcť jej nájsť iný spôsob, ako vyjadriť, čo cíti. Má už 4 roky, tak jej pomôcť to vyjadrovať napr. slovne (nechať ju povedať či zakričať: "Ja som tak nahnevaná!"), a potom prijať ("Ja viem, je toho na teba veľa...") a objať...
Asi by som to skúsila najprv takto.
Neviem, my sme psa nikdy nemali, ale mala by vedieť, že na 1. mieste sú ľudia (a ona ako dieťa) a pes až potom. Nenútiť ju psíka mať rada, keď nechce, na druhú stranu by mohlo pomôcť, keby sa malinko zapojila do starostlivosti o neho. Ale len v miere, ako sama bude chcieť, ak nebude chcieť vôbec, tak nenútiť.
pokud je Tve priblizeni situace uprimne a ja nemam duvod Tve radky zpochybnovat... 🙂 , tak jde o obdobi...
Podle meho jde o "obycejne zarleni"...k zarleni nedochazi bezprostredne po narozeni sourozence...jedna se o zmenu, ktera prinasi zmenu...zmena nastala i nastupem do skolky...znasobila se...
"Braska muze zustat s maminkou ale ja musim do skolky"...
p.s. u nas to tak bylo 😉
@elephant ďakujem, snažím sa. Naposledy keď mladšiu zhodila z postele: v tom hneve najprv dostala po zadku, potom sme jej vynadali že to sa nerobí a keď som sa uistila že mladšej nič nie je (padla na hlavičku), tak som si k nej sadla, objala ju a pýtala som sa jej prečo to spravila a aké to mohlo mať následky. Chvíľu bol kľud a potom znovu. Strašne je drzá...
môže to byť len obdobie, ale ani nemusí byť. Jasne, že je to pre matku neprijemné, ale na druhej strane, zober to aj z pohľadu rodiča dieťaťa, ktorého nejaké dieťa zbije v školke. Mňa by to nazlostilo. Skôr treba hľadať príčinu a čo najskôr ju vyriešiť. Možno tým , že vyrasta sama , ma svoje hračky je tak zvyknutá, že sa radšej hraje sama a nepotrebuje k tomu deti...tým pádom to da najavo bitkou. porozprávaj sa s ňou ako to dcéra vníma z jej pohľadu, keď sa niekto chce v škôlke s ňou hrať. Popripáde to z nej vytiahne psychologička,aj to by bolo dobre skúsiť.
A keď mate navštevu ako sa hraje s ostatnými deťmi?