Agresivita štvorročného syna
Ahojte, mám takmer 5 ročného syna, ktorý sa prejavuje veľmi agresívne k ľuďom okolo vrátane mňa.. aj k deťom aj dospelým.
Keď sa mu niečo znepáči, tak hryzie, škriabe, udiera päsťou.
Skúšali sme - dohovor aj bitku. Nepomôže, vždy len vyprovokuje k väčšej zlosti.
Upokojiť mu pomáha moje náručie a silné objatie, ktoré mu sama ponúknem a on vždy ide.
Napadlo mi, či je možná porucha správania a či sa dá diagnostikovať už teraz. Alebo je to nejaké obdobie? Stretli ste sa s tým, co vám pomohlo?
Inak syn má dostatok pozornosti, lásky i aktivít... Vôbec jeho ataky nechápem.
Za rady ďakujem.
@panelacikova práveže to začalo iba teraz.. rozmýšľam, že po hospitalizácií v nemocnici.. Tak či nemôže mať nejaký súvis. Chodíme veľa po lekároch. Práveže bol veľmi pohodové dieťa. Preto aj píšem, že tomu nerozumiem 🤷♀️
ako dlho bol v nemocnici a kvôli čomu?
pýtam sa preto, lebo pred rokmi tam skončila aj moja malá sestra. po príchode domov (asi po 10 dňoch) bola niekoľko dní doslova zúrivá. a potom mojej mame povedala jedna sestra z nemocnice (zdravotná), že v nemocniciach, aby im deti spali, tak ich cpú "ukľudňovákmi" ako je diazepam napríklad. v primeraných dávkach. ale tak, aby mali pokoj, aby im deti po nociach nerevali za rodičmi alebo zo strachu. a tým, že zrazu "dávku" nedostala, ostala pár dní zúrivá.
a túto "úžasnú vec" som počula aj nedávno (možno 4 roky dozadu) a ba dokonca sama som sa presvedčila na vlastnej koži, lepšie povedané na koži mojej dcéry, že naozaj, niektorí lekári z nemocnice fakt dávajú deťom oblbováky, len aby deti "čušali".
je to hrozné, ale je to tak. samozrejme, oni to odôvodnia nejakým tým svojim žargónom, ale na minimálne 90% tým nesledujú nič iné, len pokojnú službu...
@panelacikova no neboj sa, škola ani MŠ sa s deťmi netrápia. skrátia vyučovanie resp. počet hodín na vyučovaní pre dieťa a rodič sa môže ísť pásť... 🙄
Inak autorka chcela asi radu a nie čítať útočný komentár....😉
@panelacikova nie nedavali mu nič mimo anestezy. Bol na vysetreni v celkovej anesteze.. Nemyslim, ze by to bolo liekmi.. skor trauma
iné problémy okrem agresivity dieťa nemá? Problémy s jedlom, hraním....
@deti95060810 mentalne je ok, fyzicky nie
, je ZŤP chodiaci a rozprávajúci
Tak mám trošku možno podobný problém. Dcérka má 4 a pól. A keď sme samé je to ok. Ak niečo nedovolím dá si vysvetliť niekedy že som zlá má nechce a kričí. Ale keď je manžel doma no koniec. Tá má aj udrie ako otrhnuta z reťaze. Už som pár x povedala mužovi a buď sa smeje alebo jej nič nepovie až pokiaľ ja ho nenapomeniem. Manžel všetko zvaluje namna že je rozmaznana 😞
Podľa mňa deti už toho všetkého majú tiež dosť..deti sa jednoducho doma nudia. Stále doma zatvorené. Aspoň naša nemá súrodencov tak sa jej nemôžem stále venovať treba navariť upratať atď. Ale sme každý deň vonku ale nestačí.
Takže zamna skôr deti sú znudene a tv k tomu neprispieva.
prečo je ZŤP?
@deti95060810 tak by si sa čudovala... nejdem to radšej rozoberať, mnohokrát sú na túto tému citliví predovšetkým práve tí rodičia, ktorí si dieťa pretlačia na testy bezdôvodne. ba dokonca trvajú na diagnóze 🙄
@panelacikova čomu by som sa čudovala... že školstvo totálne kašle na deti s diagnózami? Tak asi o tom vieš prd...
@panelacikova tvoje komentare su take neempaticke, az agresivne, ze totalne neverim, ze by si dokazala rovnaky problem sama riesit. Inak ako agresiou
Ono to môže byť naozaj aj tou hospitalizáciou.v detstve sa to stalo mojej sestre.bola v celku dobre dieťa.a po hospitalizácii v 2rokoch (bez matky, vtedy sa nechodilo s rodičmi do nemocky) sa jej prejavila separačna úzkosť, stále nalepená na mame a veľká zlosť v nej, rozbíjala postieľku,jedovatá bola až modrala..naši to pripisujú tiež tej hospitalizácii.
Je to podľa mňa reakcia na niečo. Mám známu, ktorej dieťa sa takto začalo správať po tom čo nastúpila do práce. Postupne sa to upravilo.
Chcela som sa spýtať na tú celkovú anestézu, ale spomenula si to sama. Sú prípady, kedy sa deťom zmení správanie po tom, čo boli v celkovej anestéze. Postupne by to malo odznieť.
@panelacikova s tym diazepamom to vazne? Vsak to je na zalobu a na media do nemocnice.
@maja367 u nas to iste ako u vas, a je to podla mna tym, ze nie sme s muzom jednotny vo vychove, on viac dovoli a maly si to uz vsimol. Ak otecko nie je doma maly ma hranice a nedovoli si. Da sa mu aj vysvetlit atd. Ale akonahle je doma aj otecko, tak ide vyskocit z koze. Lebo ak nahneva mna ide za muzom atd. Proste pendluje. Teraz ked muz robi home office je to des. Raz som ho normalne poslala do prace. Myslel si, ze mu budem vyvolavat, ako nezvladam dieta a my sme pritom maly uplne kludny den. Hoci do vela veci maleho zapajam. Aj kucharsku ciapku ma vlastnu a pomaha.
Ja si nemyslím, že nemocnica by ho až tak zmenila a ešte krátky pobyt. Napíš čo mu je ked je zťp. Nemôže to byť z toho že si začal uvedomovať že je iný a má nejaké obmedzenia? Alebo je to možnosť B, že za to že je chorý ho ľutujete a rozmaznávate, hoci sa ti také niečo možno nezdá, ale podvedome by asi každý rodič mal k tomu sklony ked je dieťa krehkejšie ako iné... Podľa mňa je hlavné nepodvoliť mu, odísť preč ak má nevhodné správanie a reakcie alebo dať jeho preč a ignorovať, ak bude vidieť že to s Vami nehne možno prestane.
Podľa mňa jeho správanie môže mať súvis s anestéziou aj s hospitalizáciou.
Mrknite hlavne časť "Pooperačné psychické následky"
https://www.urologiepropraxi.cz/pdfs/uro/2011/0...
Moze to byt tym ze bol v nemocnici. On to moze chapat vselijak. Ze si ho tam dala ako za trest.Bol to šok. Ukludnia ho len tvoje objatia. Je agresivny a robi zle aby uputal pozornost. Skus ho extra viac objimat len tak ked bude dobry a povedz mu este raz preco vlastne bol v nemocnici .. prejde to casom typujem ze nema diagnozu. Len potrebuje citit istotu a lasku. ( nehovorim ze to nema len potrebuje teraz extra )
Ja by som sa na tvojom mieste porozpráva s učiteľkou v mš ta si tie deti ma všímať a píše o každom jednom diagnostiku...ale moj brat bol zas besne dieta všetkých strkal na prelieskach všetci sa ho bali ale ako išiel do školy tak už v pohode 🙂
A nemá pozornosti a aktivít až primoc?
@ciernysokol nemám dôkaz. jednu info mala mama (ústne) od zdravotnej sestry (to bolo pred cca 32 rokmi) a druhú vec som zažila na vlastné oči (dokonca pokus na mojej dcére!) a od vlastnej babky. načo som jej patrične vyvrieskala, že také svinstvá si už neželám do dcéry pchať (je tomu cca 10 rokov) a už nikdy viac som jej ju nedala osamote opatrovať...
@ciernysokol bežne sa to robí, aby deti neplakali celé noci a spali detto dospelí...Ved rodičia nevidia čo sa píše v karte pacienta dostávajú detské ukludnovaky Plegomazin a pod..
@luccija preboha, cele zle! Ma tam byt pri nich rodic. Nemozem to ani citat, tak ma to vytaca!
Autorka, ono to môže byť aj z anestézie, kým z dieťaťa "vyprchá", tak môže byť agresívne. To mám od sestričky z detského ára.
Je to s toho že bol v nemocnici jeho reakcia ako sa stim všetkým vyrovnat jeho pocity idu takto von prenho to bolo tramatizujuce ja som to zazila ras odniesol si neskutočnu traumu s nemocnice zle spravanie sestier a podobne my sme prišli domou decko urevane agresivne vkuse reval hadzal sa o zem spat chcel len pri mne drzal ma celu noc za ruku od strachu po mesiaci sa to postupne ukludnilo kim začal zabudat.
Stym diazepamom pre deti, mám skúsenosť aj keď našťastie nie osobnu.. mladsi syn po narodení bol prevezený na detské odd, na jys.. v miestnosti vedľa bolo jys pre väčšie deti, asi 3r chlapčeka priviezla záchranka a veľmi plakal za mamou. Proste zúfale výkriky “mamaaa, mama”. Doktorka aj sestry na neho kričali aby bol už konečne ticho, doktorka len prikázala dať mu diazepam v čaji. Nasilu mu tlačili flašku do úst, až sa zadúšal 😭 vtedy som sa už musela ozvať, že či ho chcú zabiť.... chlapček ešte 10 min kričal, stále menej a potichšie, až zaspal 😢 najhoršie bolo, že mamu tam mal o dalších 10 min, len proste nestíhala za záchrankou..
samozrejme, "ideálne" je všetko vyriešiť papierom o poruche správania 🙄 a kde si bola doteraz? chalan má 5 rokov preboha! kedy to začalo? akonáhle to začalo, mala si ho okamžite stopnúť! teraz je už trošku neskoro. deti začínajú skúšať hrýzť a biť okolo cca 1 roka, max 2 rokov. keď si si ho neukočírovala vtedy, teraz je už neskoro, že? tak papier od psychologičky bude úplne ideálny. v potom v škôlke či škole, nech sa iní trápia! no vieš čo.... poznám milión takých prípadov. a neuveríš, ale väčšinou tam šlo paradoxne práve o nadmernú pozornosť voči dieťaťu. a potom, akonáhle decko túto pozornosť nemalo, tak konečná. vyžadovalo si ju. asi tak, ako aj tvoj chlapec. takže smer psychológ, ale nielen dieťa, ale aj ty, prípadne manžel, ak ste na výchovu dvaja...