5 ročný syn vôbec nerozpráva s učiteľkami. Čo mám robiť?

Môj muž sa tiež nerozpráva s ľuďmi, ktorí sa mu nepáčia a je dospelý.
Za tri roky že by sa s nimi neskamošil?
Môže sa to stať aj u psychologičky. Keď bude baba nesympatická tak bude mať smolu.
Držím palce. 🙂

moja je tiež taká no má 3 roky chvilku jej trvá, ale po čase začne komunikovať, aj u opatrovatelky bola utiahnutejšia, dokonca aj u babky kedže chodí na turnusy robiť, tak prvé dni keď ju videla s ňou nerozprávala.... no myslí že za tu dobu už si synček mohol zvyknuť.....

@katka741986 to, že by ti odporučili návštevu u psychologičky predsa nie je žiadna tragédia. Kamarátka s niečim podobným chodí do pedagogicko-psychologickej poradne, na diagnózu selektívny mutizmus mu prišla logopedička. Skús si o tom čosi pozisťovať. Je lepšie vyriešiť problém skôr ako pôjde do školy. Držím palce.

ja mam 7 ročneho a nepozdravi a možem sa aj na hlavu postavit ,my s mužom pozdravime všade,podakujeme,poprosime ale on nie .A ked už tak povie 60 ročnej pani Ahoj. Už to ani nereišim lebo sa zbytočne len vytočim nad tym a aj tak to neurobi.
K tomu hanbeniu sa ,nechaj ho tak ,aj dospely ludia su rozlišny nechapem prečo sa deti stale škatulkuju a maju byt všetky rovnake.Ani ty sa nebaviš s každym a nie každy ti je sympaticky nie? 😉 Su ludia introveerti a su extroverti ,každy je iny ,jedinečny originalny. Napr. ja nemusim spoločnost ,mm ju miluje a vyhladava. Mne osobne to nechyba ,nepotrebujem nejak extra kontakt s ludmi . 🙂

Tak s nim zbehni, ako to, ze je hanblivy, fajn, ale ma uz 5 rokov, za chvilu skola a ked sa s ucitelkami nerozprava, ako bude odpovedat, ked ho vyvolaju?

Ja mam dcérku predškoláčku s podobným správaním. Učiteľky to v škôlke neriešia, lebo na otázku im odpovie, ale spontánne sa s nimi nerozpráva. Pozdraví len na upozornenie. Dcérkinu introvertnú povahu rieši najmä pediatrička, ktorá ju odporúča k psychológovi, čo ja odmietam. Ja si dieťa poznám najlepšie, lebo komunikácia s deťmi a s rodinou je v poriadku. Podľa môjho názoru sa dnes individualita diaťaťa hneď musí riešiť nejakou diagnózou.

My sme mali podobný problém so 4-ročným synom. Úplne prestal rozprávať so všetkými dospelými okrem nás s manželom a starých rodičov. S dospelými komunikoval len neverbálne. Boli sme s ním v pedagogicko psychologickej poradni a povedali nám, že v tomto veku je to úplne normálne a hlavné je, dieta nenútiť aby rozprávalo. Čo sa týka zdravenia to isté. Čím viac ho budete nútiť, tým dlhšie bude trvať než hovoriť začne. Choďte mu príkladom a zdravte tak aby to počul ale neupozorňujte ho aby pozdravil a hlavne ho do toho nenúťte. Najlepšie je ignorovať to. Kubkovi to trvalo asi rok a teraz je najukecanejší v školke 🙂

toto vyzerá ako elektívny mutizmus (nie selektivny!) 🙄 skus si nieco pozriet na nete

Aj moja stredna dcera je taka - s cudzimi zasadne nerozprava, pricom pod cudzimi chape vsetkych okrem uzkej rodiny. Nanajvys tak potrasie hlavou, ked sa jej niekto nieco pyta, ale tiez nie vzdy. Nezdravi zasadne, uz jej to ani nepripominam, lebo vie, ze ma zdravit, no schvalne nic nepovie. V skolke s kamaratkami sa jej pusa nezastavi, ucitelke odpovie len nevyhnutne co treba a ani slovko navyse. O psychologicke som neuvazovala, ma proste taku povahu, pokial sa sama nerozhodne a neprestane sa hanbit, nepohne s nou nikto. Ja som bola dost podobna, takze viem o com to je. Ono postupom casu taky clovek zisti, ze ked neotvori usta, vela mu toho ujde alebo proste niekedy to nema zanho kto vybavit, musi sam. Lenze toto vsetko pojde vekom, neda sa to nanutit - teraz rozpravaj, lebo sa to patri. Aj s tym zdravenim - pride do veku, ked mu bude blbe nezdravit, lebo nanho ostatni budu ukazovat prstom, ze je mumak, tak sa zatne a radsej pozdravi, nech ma pokoj 🙂

no, tak je hanblivý ...ak sa to v priebehu roka neupraví, tak potom to môžete riešiť ...je predškolák, určite budú robiť v škôlke "testy školskej zrelosti" a uvidíš ... ja si spomínam, že keď sa mali predsatavovať deti v triede nášho prváka (1.deň v škole)... tak tam dve detičky ani hlásku nevidali zo seba a pozerali sa na špičky topánok a jedno dievčatko sa aj rozplakalo ... a teraz cca po 4 mesiacoch sú v pohode...minule som tú malú videla na chodbe, keď som bola pre malého v škole a ani som nechcela veriť, že je to to isté dievčatko ...

Budem držať palce,aby to nebolo nič vážne a hádam to časom prejde.Ale len pre info,napr v bývalej škole bolo dievča,ktoré malo špecifický druh mutizmu. Absolútne odmietalo komunikovať s učiteľmi,nešla ani odpovedať k tabuli,odpovedala len písomne v lavici. Taktiež sa učiteľom nezdravila.Ale so spolužiakmi vychádzala pomerne dobre,komunikovala s nimi,aj keď po tichu, cez prestávky. Práve dnes sa objavil "čerstvý" článok k mutizmu. http://skola.pravda.sk/rady-a-tipy/clanok/37734...

Môj / dnes uz dospely/ syn bol presne taky isty, ako Vas.Bolo to pre nas vsetkych zucastnenych velke trapenie, ked chodil do skôlky.Medzi detmi vraj prehodil vetu, dve, ale s ucitelkou nekomunikoval, iba sklonil hlavu a mlcal.Trvalo to aj na ZS, kde uz vsak pedagogov aspon pozdravil.Na strednej bol tiez zaryty introvert, ale tam sa nasla skvela ucitelka, ktora s nim dokazala nadviazat taky vztah, ze s nou v pohode dokazal hovorit o comkolvek...Vsetci ostatni pedagogovia ho kritizovali, iba ona jedina v nom videla inteligentneho a dobreho cloveka...A mala pravdu.Aj dnes je to uzavretejsi clovek, ale rad pomôze a kamarti ho maju radi, aj ked, moc nenahovori... 😵
Spominanu stredoskolsku ucitelku si velmi vazim a som rada, ze aj dnes je v tej skole...

@natuska87 akoby si písala o mne. tiež mi rozprávanie k životu netreba. som nevedel, že teraz je na to diagnóza 😀

@kacena4 nemyslim si, ze ,,ucky" chcu mat pokoj, musia informovat rodica a dost mozne, ze ich to aj trapi. Teda ja som v triede mala jedneho chlapca, ktory mal velmi podobny problem, ale on sa nerozpraval najprv ani s detmi, mal velmi specificku povahu. S mamou sme komunikovali bezne, bola som rada, ze sa rozprava s nami otvorene, kedze nepovedal NIC zaujimali sme sa, co ma rad, co ho bavi, aby sme sa mu aspon priblizili. Navstevuje uz skolu, extrovert z neho nebude asi nikdy, v skole ma jedneho dobreho kamarata a s ucitelkou komunikuje v ramci nutnosti- povinnosti. Nejde o ziadne ,,skatulkovanie" ako pisete, ak maju pani ucitelky zaujem to riesit, nevidim v tom nic zle. Naopak keby to prehliadali, tiez by to nebolo dobre. Je v zaujme dietata, aby sme mu rozumeli, ci doma ci v skole a ak ma ziskat pred vstupom do ZS komunikativne kompetencie, nemoze sa akakolvek odchylka zanedbat. Je dobre, ze to Vasa pani ucitelka s vami riesi, budte pokojna, v ramci prevencie navstivte psychologa v okoli alebo pedagogicko- psychologicku poradnu vo Vasom okoli a uvidite sama, aky bude zaver,ukludnite sa Vy, ziskate vacsi prehlad o Vasom dietati a urcite mu to pomoze viac, ako neodborna diskusia na MK, aj ked je jasne, ze mamicka s podobnym problemom Vam tu mozno tiez poradi, ale treba ku kazdemu dietatu pristupovat individualne a problem, ktory vyzera naoko rovnako nemusi mat rovnaky zaver. Drzim Vam palce, uricte sa vsetko vyriesi v prospech dietata 😉

@katka741986 Ahoj, mozem sa vratit k teme? Ako syn zvladol nastup a adaptaciu v skole a ako to hodnotis s odstupom casu?