Bola by som rada keby mi niekto poradil čo robiť s 5 ročnou dcérou,ktorá keď jej niečo povieme nechce poslúchnuť a vždy pri všetkom len plače ☹ ☹ ☹
ahoj mozno len trucuje a zaroven skusa kolko vydrzis niektore deticky si zvyknu doniest zo skolky taketo maniere deti radi opakuju po sebe ak sa jej to podary ze ustupis tak vyhrala ja viem je to tazke lebo clovek ma len jedny nervy a nechce vzdy to riesit bitkou
@sue
pridavam se k nazoru 😉
- mam to doma 3x a funguje to! Hlavne nedelat opak, zadne predvadeni-napodobovani toho, co dela ona, kdyz place nebo fnuka..ma to opacny efekt a vetsinou pul den je ztraceny nervozitou ze vsech stran..radeji vazne "prenest" na stranu rovnocenne a Schopne slecny... 😉 komunikace nevazne, ba naopak...uvidis, jak "poroste" pred ocima dulezitosti a hrdosti 😉
@irriss - to je pravda, ked sa bavim s Veru sposobom: Veronika, prosim Ta, mozes ist nieco odlozit a pod. namiesto: Verca chod to odlozit, tak to vzdy funguje . A je velmi ochotna. Trochu si beriem vzor z Respektovat a byt respektovan.
Fajn kniha. Ako chces ty aby sa druhi chovali k Tebe, chovaj sa aj ty k nim 😉
tak pri mojej nikole to vobec nefunguje,tiež si s nou nemozeme dat radu,furt jej vysvetlujeme a nic,je este horsia,bitku nedostane,namiesto toho ju dam do kuta,robi napriek,ani s malou sa nechce hrat,uteka z domu a podobne,nici mi kvety a tak,skratka si robi co chce,ani manzela uz neposluchne,clovek jej povie potichu slusne aj na 5x a nic,uplna ignoracia,zurenie a pod. ☹
Ďakujem za rady,niekedy som z nej už zúfalá.Doma sme skonštatovali,že to bude tou škôlkou.Kým ešte nechodila do škôlky tak sa krásne napapala,hrala sa,poslúchala...Teraz je jedovatá,niekedy jej povieme jednu vec aj viackrát a ona to neberie do úvahy,kvôli všetkému plače keď nie je po jej,a niekedy až zúri 😒 Najhoršie je to,že už koľkokrát ja som z toho vytočená a tiež zúrim 😔 až sa hanbím....
Kocky, u nas je to predovsetkym tym, ze mala je v cisto chlapcenskom kolektive v skolke, a presne vieme, ktori jej kamarati sa tak bezne spravaju... no a deti nasledne opakuju, zaujimave je, ze len to zle spravanie, dobremu sa tak rychlo nenaucia 😀 . Vsimla som si, ze ten najhorsi chlapcek, co sa tyka drzeho spravania, vyrevuvania... je vzorom pre vsetky deti 😒 Podla mna co najskor pomoze, je zaujat inym podnetom. My mame taketo problemy najma odkedy sa narodila 2. dcerka, cize je to aj ziarlivost. Bolo to aj urcite aj predtym, len sme to stihali vcas riesit, vysvetlovat, a hlavne ak to bolo nevyhnutne, odvratit pozornost... bolo proste viac casu a nikdy to neslo az do takeho extremu. Teraz sama ocakavam od starsej, ze bude trosku chapavejsia, ale robi mi zamerne napriek len preto, aby som si ju vsimala, a ked zacnu vyrevuvat obe naraz to je uplny horor.
prave hladam niečo, co mame aj my doma. mame to podobne ako
@evaka . starsi reve odkedy nastupil do skolky,avšak v tom case sa aj narodil mladsi,takze ani nevieme , čo je väčšou pricinou . aj v skolke mal kadejake priklady spravania ... tak sa naucil . lenze v poslednej dobe je to neunosne,hlavne ked je uz takmer 1,5 mesiaca doma aj s mladsím a nieje skolka,to sa u nás reve ako v cirkuse. pritom inde to nerobi,len doma , len ked su obaja spolu a len ked mu nevyhovieme .... . mam dojem, ze je to jednak tým,ze nieje cas pocuvat tie jeho nikdy nekonciace otazky, a jednak aj tým,ze si vydobija pozornost. ale zial, neviem sa rozkrajat a nakoniec chytim z toho nejaku neurozu ja. no vykecala som sa , idem si uzit klud a ticho . zajtra zacina novy den ...
😲 😲 😎 😎 😒 😒 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😀 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😢 😝 😝 😝 😝 😝 😕 😕 😕 😕 😕 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂
Ahojte po dlhšom čase.Myslela som si,že keď pôjde do školy bude to lepšie.Teraz som však až strašne zúfalá,lebo keď si ideme písať úlohy,alebo máme niečo čítať,naučiť sa naspamäť nič nechce.Povie,že ju to nebaví,jej sa nechce,ona to nepotrebuje vedieť.Môžeme sa jej milo prihovoriť,alebo aj už niekedy kričať,nepohne s ňou vôbec nič.Na všetko ide potom s plačom.Dnes mám už z toho hlavu v smútku ☹
☹
@dorada, ja mám teraz doma tiež prváčku a občas to teda tiež u nás vyzerá ako na bojovom fronte... ona čítať nebude, nepotrebuje to, z písania ju bolí ruka a pod... často mám z nej pocit, že to robí cielene, myslí si, že ma tým odradí a bude mať odo mňa pokoj a môže si robiť čo chce... u nás sa tieto obdobia striedajú s tým, že by som ju mohla aj na chleba natrieť a úlohy si robí s radosťou...
ak sa chceš vyžalovať, kľudne napíš, napíšem ti ako to prebieha u nás 🙂 😀 ja mám dcérku strašne tvrdohlavú, takže žiaľ častokrát inak ako manipuláciou u nej nedosiahnem nič...
@dorada nedaj sa...učiť sa musí..............je prváčka?.............takže režim a ujasnenie si pravidieľ............buď pri nej keď sa má učiť........skús prestávky.....alebo ťažšie a potom už len ľahšie úlohy.............neporovnávaj ju so spolužiakmi..........skús ju chváliť....motivovať...........poukazuj na tých čo sa nechceli učiť a ako ťažko dnes robia............a keď sa bude dobre učiť bude veľa vedieť......môže mať vlastný mobil.........počítač.......v neskoršie samozrejme..............alebo kino,bazén........výlet...... 🙂
Niekedy je to ale hrozné,lebo na všetky úlohy ide s plačom a vôbec sa nechce ani len snažiť 😔
@dorada Moj je iba predskolak ale tiez nosi domov raz za cas nejake ulohy. Tiez sa mu do toho velmi nechcelo a tak som mu vysvetlila ze ak sa nebude chciet ucit, tak bude mat zle znamky, potom sa nedostane na dobru skolu, nedostane dobre zamestnanie a moze skoncit ako bezdomovec 😀 . No ved sme minule aj jedneho takeho pana videli. No a moj syn, ze dobre ze on sa teda ucit bude, aby mal dobre znamky🙂. Mozno je to trochu extremne, ale od toho casu je velmi snazivy, co sa ucenia tyka.
@dorada napíšem ti ešte z našej skúsenosti. Moja babuľa mala tendenciu všetko dopredu vzdávať... Načo to má robiť, ona to aj tak nevie, jej to nepôjde, ona je nešikovná a napríklad xy to vie lepšie a pod... Uvedené mala zakorenené hlboko v sebe, vďaka jednej milej pani učiteľke ešte zo škôlky. Poviem ti, vyžiadalo si to veľa nervov, trpezlivosti a úsilia, ale dosiahla som, že sa to už zlepšilo a nie je to až také hrozné...
Keď mi tak plakala, že jej to nejde a ona to nevie, bolo mi jej tak strašne ľúto, že som takmer plakala s ňou... No vedela som, že nesmiem prestať trvať na tom, aby sa snažila, pokúšala a nakoniec jej to aj išlo. Najťažšie bolo presvedčiť ju, prečo to má robiť, a že nikto nič nevedel hneď, všetci sme sa všetko museli naučiť, bez toho to proste nejde...
Dcérka je veľmi citlivá, ja na ňu nemôžem ani hlas poriadne zvýšiť, alebo jej vynadať, pretože sa mi hned rozplače a to je potom na veeeeeeeeľmi dlho...
teraz sa ju snažím hlavne veľa chváliť, motivovať a aj keby sa to nemalo, ale dávam jej darčeky za každý drobný úspech. Vždy dostane nejakú maličkosť, noviny, nálepky alebo pod. Stanovíme si cieľ a pokiaľ ho dosiahne, tak príde na radu odmena...
Viem, že to možno nie je najlepší spôsob, lebo dieťa by malo vedieť, že to robí pre seba a nie očakávať za všetko odmenu, ale ja som rada, že dosahujem aspoň nejaké úspechy, takže mi je úplne jedno, že to robím možno cestou, ktorú niektorí odsúdia.
To len tak v stručnosti...
😀
Ahojte maminky,poradte mi co robit,mam 4a pol rocnu dcerku,a druhu takmer 2rocnu,a ta starsia mi hrozne zacala plakat,najskor sme si mysleli ze nechce chodit do skolky,ale teraz ked som zacala chodit do prace,place aj doma,ze chce maminku,a nic nepomaha,ani pekne slova,vysvetlovanie,no vobec nic.Chyta az zachvaty,ze by sa aj o zem hodila.ja naozaj neviem.nebola na mna takto naviazana,aj do skolky sla v pohode,a zrazu sa stal nejaky zlom a koniec,nemozem si dat snou rady.mate nejaku skusenost?dakujem
Ahojte, u nas su v poslednej dobe s malou dost nervy. V skolke je to ukazkove sikovne dieta, doma katastrofa. Je drza, stale protireci, odvrava, vecer ju nevieme dostat do vane, protestuje s obliekanim, nechce spat - z coho je este nervoznejsia, kazdy den 100x skandal za kazdu blbost a nenecha nas vydychnut. Uz nevladzem, nepomoze ani pekne povedat, ani nakricat, ani dat po zadku...
@miriam11 boze toto je o nas.... napiste mi prosim ze to potom nejak preslo alebo co lebo mi uz z toho svihne....ja som uz skusila snad vsetko, psychologicku zo skolky, ignoraciu,vyhrazky,pochopenie,odpustenie,vsetko co existuje a nic....pre akomkolvek malom podnete doma vkuse rev...vraj su to nahromadene emocie zo skolky ktore sa musia vybit sportom alebo kreativnou cinnostou....nam to nefunguje....pomoc
@dorada poradím len jedno - baviť sa s ňou ako so seberovnou 😉 (vždy si pri hocičom čo "od nej chceš" predstav že to hovoríš manželovi) uvidíš tú čarovnú zmenu 😉