4-ročný syn neposlúcha a nič nevydrží

“Za chvíľu” je pre deti úplne abstraktný pojem ….musis byt konkrétna, prejdeme tuto ulicu a potom bude 10 stromov a potom ešte veľké parkovisko a potom bude ulička k nášmu domu

Manželovi treba nastaviť zrkadlo a vykric mu, že maly je zlý a on nevie vychovať dieťa

Aká rodina ho rozmaznala?

Písala som bol rozmaznany rodinou áno babka dedko teta ujo každý bol z neho unesený. A darmo vychovávame my rodičia keď bývame u svokrovcov a často zasahujú nám do výchovy.

Tak rovno píš, že sa vám nechce vychovávať. Nastaviť hranice, vychovávate vy. A je veru najvyšší čas.

Reakcia tvojho muza nebola adekvatna. Je rovnako zodpovedny za vychovu ako ty. Ale nevyhovaraj sa na rodinu. Deti sa dokazu rychlo prisposobit. Ked vidia, ze u babky si nieco mozu dovolit, ale u mamy nie, tak vyvadzaju len u babky. My sme tiez byvali u mojich rodicov, tiez rozmaznavali, ale moje a muzove slovo bolo prvorade. Pri starych rodicoch vymyslal, pri nas nie.

Nie,nie za to môžu rodičia....babka s dedkom určite nie

@januska12323 Kde píšem že sa nám nechce vychovávať, nevymýšľaj. Ale poraď ako nastaviť hranice?

Ahoj @autorka. Hrat sa vydrzi sam? Neodbieha od jednej hracky k druhej? Vnima, ked na neho rozpravate alebo sa musis stale opakovat a reaguje az na zvyseny hlas? Nie je hyperaktivny? Nema problemy so zaspavanim alebo sa v noci casto budi?

@akje Hrať sa vydrží sám keď je zaujatý do hry vydrží 10-15 minút, no často má obdobie že musí niekto sa s ním hrať alebo reve že s čím sa má hrať. Alebo nás volá pod so mnou kresliť alebo hrať sa alebo musíme sedieť pri ňom a sledovať ho keď nie reve. Odbiehanie, pri mne neodbieha vždy mu hovorím dohral si sa s jednou hračkou treba to vrátiť na svoje miesto a potom si vytiahnuť druhu hračku. No pri mužovi a ostatných sa hrá naraz so všetkým odbieha od jednej hračky k druhej tretej a tak. Keď mu niečo poviem počuje hneď na prvý krát, buď spraví hneď čo od neho chcem alebo povie ešte sa chce hrať, ostať vonku a tak. Hyperaktívny podľa mňa je nezastaví sa ani na chvíľu. So zaspavanim je problém a to veľký odkedy chodí do škôlky tam musí spať na obed a doma nie a nie zaspať večer. Musíme pri ňom ležať pokiaľ nezaspí, niekedy to trvá aj hodinu keď uspavam ja. Keď uspava muž alebo babka/dedko nezaspí vôbec je schopný čakať aj do polnoci pokiaľ nedojdem a neuspim ho ja. V noci sa nebudi vôbec, prespí celú noc.

Takto si si ho vychovala a teraz obviňujes babky a dedkov? Si celkom vtipna 😅

My mame takmer 4-rocneho a mame to dost podobne. Vykrikuje, hneva sa, nikde nevydrzi, skace do reci, je velmi hlucny.
S tou rodinou viem co myslis - nas bol prvy vnuk, stari rodicia k nam chodili aj 3x do tyzdna, davali ho na piedestal, vsetko robili za neho..
Snazim sa nastabovat pravidla, niektore uz zacinaju fungovat ale je to velmi velmi tazke.
Nas aj malo spi, vstava strasne skoro, byva hore uz 5:30. Mam podozrenia na hyperaktivitu.

@mamamasama Ja nikoho neobvinujem

@alex666 U nás tiež prvý vnuk v rodine a každý ho rozmaznával odmalička. Stále bývame so svokrovcami, no darmo ja niečo zakážem keď svokra to dovolí. Potom zle sa mi vychováva. Tiež všetko robili zaňho odmalička.

@akje odpoviem aj ja ak mozem. Myslis ze toto su znaky hyperkqtivity? Lebo ja mam tiez 4-rocneho a robi presne to na co si sa pytala. Neviem sa hrat sam takmer nikdy a ak ano tak do trva doslova 5min. Je velmi hlucny, vela beha, rano strasne skoro vstava.

Je taky problem, ze sa hodi v obchode o zem? Vsak pockam, kym sa vyzuri a ideme dalej. Ci? Vresti v aute? Tak nech vresti. Aj tak rychlejsie do ciela nedojdete. Netrafi si do ust? ostane hladny? Zaspini sa? Pojde sa umyt. Bude tam revat? Tak nech reve, raz sa aj tak umyt musi.
Nenechaj sa vydierat jeho krikom, pochopi kde su hranice. Ked mu kvoli revu hned ustupite, tak to ste ho vy zle vychovali. Nema nastavene mantinely. Babky ho rozmaznavat mozu, je to ich uloha. Mantinely stanovuju rodicia.

Moja mala je teda všetko len nie rozmaznana . Teda mnou a muzom a babkou a dedkom mojimi rodičmi. Ani u mužových by som nepovedala že ju rozmaznávajú , jasne že to tam je trosku “voľnejšie” lebo je s nimi dosť malo , a aj tak sa mi dokáže už teraz 1 a štvrť ročne dieťa hodiť o zem . Zlyhala som teda vo výchove ja ? Baby tu dávajú celkom pekne rady . Zatiaľ na ňu ako tak zaberá keď sa hodí o zem niečim
Iným ju zabaviť . Ako to bude ďalej , neviem . Držím ti palce viem sa vcítiť do tvojej situácie , poradiť moc neviem , ale asi skúšať nastaviť tie hranice . Vydržíme, vychovame a o 10 rokov pôjdeme na vytúženú dovolenku

@viestta Nie on sa nehodí o zem na to je až moc fajnový. On len reve v obchode že chce ísť domov a chytí niečo z regala a hodí to na zem z nervov. To sa ľahko povie že nenechaj ho vydierať revom. Vieš koľkokrát som povedala porev si koľko chces. Lenže nie som doma sama, muž aj ostatný hneď ho idú utešovať že neplač aha čo ti dám alebo neplač mama ti robí zle a podobne.

@nika11103 Áno len ako nastaviť hranice keď ja niečo poviem nie a ostanú dovolia malému všetko?

A ked reve tak co? Normalne reakcia. Emocia. To neznamena,ze povolis a bude porusovat pravidla..ci iste hranice. V obchode by bol v kociari alebo v nakupnom voziku. Sladke by nemal vobec,to nepomaha dobrej nalade. Len zdr. varianty. Na obed oddych,ci bude spat alebo nie. Trpezlivosti a vytrvalosti ho treba ucit. Mozno aj nejaky kruzok by tomu pomohol.

Ak by nieco od nervov hodil z regala, tak to by este videl (nie, nestrieskala by som ho). A ak by ho zacali utesovat otecky, babka, dedko alebo ktokolvek iny, tak by videli aj oni. Sice nie pred dietatom, ale nezalozili by si za klobuk to co by si vypoculi.
Ak si v celej rodine jedina zodpovedna, tak daj do laty aj zvysok rodiny, potom das do laty aj juniora

Precitaj si knihu detsky mozog vysvetleny rodicom od Bilbao.

Nas teda taketo extremy nema, kazdopadne osvedcilo sa nam ze ani nejde o to co hovorime ale ako (nie zakazy, nie nadradenost). Co sa tyka hadzania veci v obchode chyt mu ruku a dorazne zakaz, veci z regalov nehadzame, mozes mu dat ulohu ze napr potrebujeme este mlieko, najdi a daj do kosika, hadzat si pojdeme potom lopticky o zem.

Ako reagujes ty ked sa netrefi pri jedle? My sme sa zvykli zasmiat a on teraz vie sme to nie je velka vec a stava sa to, pri utierani mal napr tiez problem a dali sme dohodu ze mamka asistuje pri jednom jedle dna , ine si musi poradit inak (sam, poprosit ocka).

V aute mame pustene pesnicky ktore pozna, spievame si alebo pocitame kolko nakladiakov ide, kolko Skodoviek islo oproti.

A k tomu ze ty povies nie a ostatni ano, no dieta asi neciti z teba autoritu. Nas ked pride ze ale babka dovolila povieme ze ale mamka s ockom hovoria nie. Ci place ci nie su veci ktore nepustia len preto ze babka povolila. To si musis stat za svojim ty a reci okolo ignorivat v tej chvily.

Ja neviem co je to za obdobie ale… moj 3,5 rocny teraz tiez.
Poviem ticho kusok… narokom krici poviem nech nelezie na stol. Len sa otocim uz je na stole znovu.
Nech si uprace hracky. Rozhadze dalsie. Ja uz neviem ci je hluchy alebo natolko inteligentny ze su uveodmuje presny opak.

no tak sorry, ale čo ste si vychovali, to máte. A ak sú za to vinní svokrovci, tak sa odsťahujte a vychovávajte podľa seba

Treba nastaviť pravidlá a neustupiť. Rodine vysvetliť nech sa nestará do výchovy

Syn, keď začal kvôli niečomu plakať, tak ste mu predpokladam ustúpili, aby bol pokoj. Ako vidíš, toto sa nedá robiť donekonečna, skôr či neskôr nastanú situácie, pri ktorých nie je kam ustúpiť, kedy vám začína take správanie viac a viac prekážať, nehovoriac o tom, že v živote by to mal omnoho ťažšie.
Nemusite nič špeciálne vymýšľať, pri hraniciach staci len to, že nedovolíte, čo skratka nechcete. Synov plac a nespokojnosť prijmite ako normálnu reakciu na to, že nedostal, to co chcel. Skôr ho vypočujte, nenavrhuje riešenia, nelutujte, neodvadzajte pozornosť. Nič viac, nič menej. Mozete hľadať, co by mu pomohlo sa cítiť lepšie. Tiež ho nezachranujte pred každou nepríjemnou situáciou, nechajte ho obcas znášať následky.

@danica2711 ono je to naozaj niekedy ťažké. My sme tiež žili u svokrovcov zo začiatku, ja som povedala ideme spať, malý plač, babka uz začala nechaj ho ešte chvíľku, ešte jedno rozprávku, a to bolo pri veeelmi veľa situáciách, zo začiatku som samozrejme držala hubu a krok, ich dom, ich domácnost, žiješ v podstate u cudzích. Ale keď som videla ze malý proste stráca voči mne rešpekt, že mi to neuveriteľne narúša výchovu zakaždým som im povedala svoje, muž tiež a to bol presne ten moment kedy sa tie vzťahy úplne pokazili, svokra ma od vtedy ohovára kade chodí, do par mesiacov sme museli odtiaľ preč, kvôli naštrbeným vzťahom, a sú také dodnes hoci sme odtiaľ preč uz vyše 5 rokov. Lebo pochopili ze nebudeme skákať ako oni pískaju a nenechám si pokaziť výchovu zato, že babke sa nechce počúvať ze malý mrnčí.
Takže podstata je, ci majú kam ísť, ak nie, situáciu nezávidím ale čím skôr prestaneš autorka byt ticho, tým lepšie.... držím palce

Tu sa človek už boji hocičo lebo hneď ho všetci zdrbu 🙏fakt by som sa pozrela aké máte životy✌️

Jednoducho zavelil teraz bude takto a on začne trucovité jednoducho ignorujem a keď začne rozhadzovať poviem mu teraz to upraces alebo pôjdeš do izby proste tá musí začať rešpektovať