Ahojte, možno by ste mi vedeli poradiť. Mám štvorročnú dcérku, chodíme do škôlky druhý rok. Keď sa pýtam, s kým sa v škôlke kamaráti, vždy mi povie, že s nikým. Hovorí, že ona by sa chcela s deťmi hrať, ale oni s ňou nie. Viki je dominantný typ, doma rada komanduje dianie okolo seba, no v škôlke to podľa učiteliek nerobí. Jediný, s kým sa hráva, je jej rovnako starý bratranec, s ktorým sú spolu od bábätiek, veľmi dobre sa poznajú a pasujú si - malý je skôr submisívny, väčšinou sa jej prispôsobí. Podľa učiteliek v škôlke však Viki nie je "malý generál", tak neviem. Napadlo mi aj to, že dcéra ostatné deti v škôlke inteligenčne prevyšuje - je nadaná, v troch rokoch vedela plynulo čítať, nemá problém s násobením a delením, proste klasické talentované dieťa. O veľa veciach má prehľad, témy, ktoré zaujímajú iné deti, má ona už dávno zvládnuté. Môže byť problém v tom? Ale zasa, v tomto roku ju učiteľky zaradili medzi staršie deti - a žiadna zmena. Ako riešiť, že moje dieťa nemá kamarátov? trápi to ju a trápi to aj mňa. Ďakujem.
@martina0812 na zmenu je este skoro. skolka fičí dva týzdne a mozno si preto este nestihla s nikym "sadnut". A neviem co ona konkretne povazuje za kamaratenie sa. Pretoze v skolkach je vacsinou organizovana forma vyucby a tzv. volny program je bud rano, nez pridu deti, alebo potom po spanku, ked sa uz caka na rodicov. Medzitym sa aktivity robia tak, aby bolo zapojene kazde dieta..
moj maly len teras nastupil do školky (3roky) ,kde chodi aj kamarat s ktorym ma dost dobry vztah.tak že sa hra(skor pozoruje sem tam sa zapoji) vylučne snim a ked sa ho opytam či ma ineho kamarata tak vravi že nie.myslim si že to može byt aj tvojej malej problem.jednudcho si vystači s bratrancom a to jej stači nehlada novych kamaratov.okrem toho si mylsim že tak male deti sa ani nnejako extra kamaratit ani nevedia.skor ak sa im pači nejaka aktivita tak sa pridaju a ak nie tak len pozeraju.ale že by to bolo tak že pod sa somnou hrat ...tak to asi nefunguje.skor možno u predškolakoch.pokial nesedi niekde utiahnuta v kute alebo na lavičke tak by som si z toho velku hlavu nerobila.
@martina0812 - no ono sa tak hlupo hovori - panboh niekde pridal, inde ubral, proste je to tak. Tieto deticky si s rovnako starymi detmi proste nemaju co povedat, lebo ich intelektom proste prevysuju. Kamaratka poziadala o zaclenenie do predskolskej triedy, napriek tomu, ze dcerka mala vtedy tri roky - velmi jej to prospelo a konecne mala par kamaratov - a neskor ako 5 rocna uz sla do skoly.
Musis si uvedomit, ze dieta, co v 3 rokoch cita, pocita nie je "normalne" a tym padom potrebuje specialnu starostlivost. Rozmyslala si o skolke pre nadane deti? Ja viem, ze je to draha zalezitost, ale bolo by to presne to, co tvoja dcerka potrebuje.
Velmi velmi vela deti s vysokym intelektom je socialne nezrelych a neschopnych nadväzovat nove väzby - priatelstva - casto su samotari alebo dokonca oznaceni za cudnych.
@martina0812
...áno, môže to byť jej nadaním...
...ani preloženie medzi staršie deti nemusí stierať rozdiel medzi ňou a zvyškom triedy...
...nadané deti bývajú uzavretí introverti, ktorí ťažko hľadajú seberovných...
...moja mladá má kontakty s rovesníkmi, ale najčastejšie "filozofujeme" spolu my dve... 😀
plne súhlasím s @anjelicek26
Veľmi pekne ďakujem za rady a názory. Nie, malá v škôlke nebýva utiahnutá, hrá sa s bratrancom a podľa učiteľky sa do spoločných aktivít veľa a rada zapája. Ale keď sa jej spýtam, s kým sa hrala, vždy mi povie, že len s bratrancom a keď tam nie je on, tak sa hrá spoločenské aktivity, ale... ostatné dievčatá sú tam už tak viac menej popárované - Anička sa kamaráti s Marienkou, Miška s Jankou, Pavlínka s Žofkou... len tá moja nič. ˇHovorí, že ona by sa aj chcela hrať s tou, alebo s tamtou, ale ony nechcú. Trápi ma to, nechcem, aby zostala bez priateľov. Jej bratranec ju považuje viac za sestru, v ich "krúžku" je líderom jednoznačne ona, ale už začal objavovať možnosti hry s chlapcami ( darmo, tá moja na autá nikdy nebude! ) a keď sa s niektorým skamaráti viac, malá pôjde bokom - je to normálne a správne, ja viem, ale trápi ma, že zostane taká sama.
O škôlke pre nadané deti som premýšľala, aj som bola v dvoch pozrieť, ale nemyslím si, že by to bolo to pravé pre malú. Nie je introvertná, naopak, je skôr typom "čo na srdci, to na jazyku". Takéto zariadenia nedávajú veľa dôrazu na disciplínu a tú moja malá potrebuje zo všetkého najviac, pretože len čo trochu povolím, začína byť drzá, náladová, panovačná... proste správa sa ako nevychovaný fracek. Zvláštne, v škôlke vraj takáto nie je, aspoň tak mi hovorí učiteľka.
Zatiaľ sa jej pokúšam pomôcť rozvíjaním jej vedomostí - učím ju nemčinu aj angličtinu, dávam jej matematické slovné úlohy, vymýšľam pre ňu rozprávky o nej, ktoré potom ona číta, hráme sa a pracujeme s fantáziou, nacvičujeme si divadielko... snažím sa, aby mala dosť podnetov a nezakrpatela, ale zasa ju do ničoho nenútim. Myslím, že keby bola v zariadení pre nadané deti, nedalo by jej to vedomostne viac a na jej správanie by to malo aj neblahý vplyv. Už som o tom hovorila s psychológom a povedal mi to isté. Vraj pre ňu by bolo oveľa lepšie preskočiť ročník na normálnej ZŠ, prípadne ju dať do školy už ako päťročnú. To bude podľa mňa asi lepšia varianta.
Mozno si len zbytocne robis starosti. Ked sa hra s bratrancom, tak mozno sa tak nehra s ostatnymi, resp. nebuduje si take kamaratstvo s niekym inym. Ono tak tak vzdy byva, ze ked najlepsi kamarat nie je v skolke tak sa akoby nemaju s kym hrat ( aj Anicka, ked nema v skolke Marienku). Ked sa ona inak citi v skolke dobre, a zapaja sa do aktivit, ja by som to az tak neriesila, uvidis, ze ked uz jej nebude stacit bratranec, najde si aj inu kamaratku, mozno to chvilu potrva ale najde si.
Snáď máš pravdu. Možno som na tieto veci príliš háklivá, lebo ja som nikdy nemala problém s nadväzovaním kamarátstiev, takže som čakala, že po prvom týždni v škôlke bude mať malá spústu kamarátov... Asi jej vážne stačí bratranec - majú strašne blízky vzťah, keď som bola na materskej, strážila som ich oboch, lebo sestra chodila do práce už od jeho 6 mesiacov, takže decká boli dennodenne spolu - a tak to aj zostalo. Jeden bez druhého boli za celé štyri roky svojho života asi tak týždeň...
podľa mňa si nerobíš zbytočné starosti, ale zmier sa s tým, že ona je taká. presne ako písala anjelicek26, máš nadpriemerne nadané dieťa, tie si hocikoho k sebe nepustia a hlavne potrebujú deti na vyššej úrovni, lebo malé ich nudia a nemajú si s nimi čo povedať. tvoje dieťa vie čítať, počítať, čo asi tak má robiť s rovesníkom, ktorý ani farby nepozná? tieto dieti potrebujú individuálny prístup. ja mám doma podobné, už má 16. v škôlke sme to vyriešili tak, že ked deti tancovali oli, oli janko, tak môj počítal príklady z prváckej matiky. alebo doplňovacie cvičenia zo slovenčiny. tak sa nenudil.a dnes má kamarátov, len skoro stále si hľadá starších... 🙂
jonas, myslím, že si trafila klinec po hlavičke: čo má dieťa robiť, keď sa chce rozprávať o žralokoch, planétach a premiérke ( o tej číta v novinách, tvrdo ju neznáša 🙂 ), keď jeho rovesníci nemajú ani predstavu, čo to planéta, či premiérka je. Chcem sa ťa spýtať, navrhla by som tvoju metódu učiteľke, ale keď tvoj syn počítal príklady a doplňoval cviká, kým ostatné deti sa hrali, necítil sa vylúčený z kolektívu? Vieš, ja chcem, aby sa malá viacej kontaktovala s deťmi svojho veku a hrala sa s nimi, nielen aby rozvíjala nadanie, aj keď aj to je veľmi dôležité. Ako to bral tvoj syn? Nechýbali mu kamoši? Nechcel praštiť matiku a ísť si zatancovať oli oli janko?
Ja neviem a preco by sa nadane dieta nemohlo kamaratit so svojimi rovesnikmi. Podla mna je spravny tvoj nazor, ze by sa mala kontaktovat s detmi svojho veku a hrat sa aj s nimi. A dnes je vela deti co vie citat, zaujimaju ich planety, ci zraloky. Moj syn sa vzdy zaujimal o planety, stroje, vedel ako funguje motor, rychlost svetla, zvuku, rychlosti stihaciek, raketoplanu, vedel take informacie co ani ja neviem, ale aj tak sa rad ponahanal a vyblaznil s detmi kt. o tom nevedeli nic a ani ich to nezaujimalo. Ved sa bavime o hre a kamaratstve a nie o vzdelavani, neverim, ze nejake dieta chce stale pisat a pocitat. A farby pozna moja 2,5 dcera.
@martina0812 zaujimalo by ma, preco si taky odporca zariadeni pre nadane deti. mozno by si to mala nechat na dcerku. napriklad do zariadenia CENADA sa mozes ist pozriet spolu s dcerkou a uvidis ako sa jej tam zapaci a ako si sadne s detmi. vela nadanych deti si najde kamaratov medzi seberovnymi.
ovplyvnil ta asi dotycny psycholog, ale aj psychologovia maju na vychovu a vzdelavanie nadanych rozdielne nazory.
na tvojom mieste by som si nechala zatial vsetky cesty otvorene.
tvoja dcerka je podla toho co pises, velmi vysoko nadana, lebo plynule citanie v troch rokoch a delenie nasobenie v styroch - to je uz velky skok aj medzi vysoko nadanymi....necudujem sa, ze si nevie najst kamaratov.
to je akokeby vysokoskolsky profesor mal najlepsieho priatela smetiara.
nepisem to ako snobizmus, alebo vyvysovanie, ale je maly predpoklad, ze tito dvaja najdu stycne plochy....
@martina0812 nie, nechcel tancovať, v žiadnom prípade.on celé svoje detstvo prežil so zošitami,knihami, krížovkami, tešil sa, ked vspočítal príklad a ho za to pochválili.rovesníci mu chýbali, ale len sem-tam. ked prišli deti k nám, lebo on sa im zase nevyhýbal, tak ich nútil hrať sa svoje hry: na banku, na šéfa vo firme, na poisťováka, a deti sa s ním hrali, kým ich to bavilo, ked nie odišli domov. neskôr nechcel chodiť do školy, lebo v prvej triede bola hrozná nuda. najprv ho chceli preložiť do druhého ročníka, ale potom psychol. nesúhlasila, lebo on bol najmladší v prvej triedy, tak vraj nie, ale aj som rada, neviem, ten skok, či by to bolo dobre, aj tak bude maturovať ako 17-ročný.proste, ja som ho nenútila, ked chcel byť s rovesníkmi, bol, potom sa pomaly vekom prispôsoboval, dnes už nemá žiaden problém...
@maris75 no, nemusíš veriť, lebo si také doma nemala. 🙂 ale je to tak. u nás boli najoblúbenejšie encyklopédie, pracovné zošity a podobné. a celý deň dookola sme mu museli odpovedať na otázky. ved nech to potvrdia aj iné matky nadaných detí. môj syn dodnes nemá rad futbal .tieto hry, ktoré hrali deti v jeho veku, presedel na lavičke. ale na motorke sa dokáže voziť celé hodiny, lenže tam si vystačí sám, prípadne s jedným kamarátom...
No vidis aspon na motorke jazdi, takze robi aj nieco ine, to fakt ani nebicykluje, nekorculuje, nejazdil na kolobezke? Teda fakt by ma zaujimalo, to sa ani nehra s nijakymi hrackami?
maris75, máš pravdu, mohla by sa naháňať a v piesku robiť bábovičky, a aj to robí. Blázni sa dve minúty a už zasa sme niekde pri knihách a vzdelávaní. Nechcem byť jedna z tých neurotických matiek, ktorých deti vedia všetko a sú naj, naj, naj, a preto chodíme na preliezky, ihriská, nenútim ju učiť sa, ale malú proste najviac baví učenie. Včera dve hodiny čítala Národnú Obrodu. A nasledovalo milión otázok - takto si ona predstavuje príjemne strávený čas. Chce poznať každé cudzie slovo, každý knižný výraz a potom ho aj používa. Niekedy je to celkom vtipné: mami, v akom stave máš financie? Krstná, ty máš taký ľúbezný hlas! Nie som si istá, či je potrebné to riešiť... také gegy z úst štvorročného fafrnka rozosmejú. Ale problém - rozumejú jej len dospelí.
Filipal, nie som odporca takých zariadení. Boli sme sa aj pozrieť v dvoch triedach pre talentované deti, malej je to asi jedno, ale mne sa tam nezdalo viacero vecí. Dieťa kedy chce, vstane, prestane počúvať výklad a kreslí si, a ďalšie veci, prosto kladú dôraz na individuálny prístup na úkor nejakej tej disciplíny. A malá ju potrebuje. Keď chýba jasné stanovenie hraníc a povinností, mení sa moja dcéra na panovačné a neskutočne nevychované tornádo. Do toho zariadenia, ktoré si spomínal, sa pozrieť pôjdeme - zatiaľ sa rozhodujem, nezavrhla som žiadnu možnosť.
Malú baví aj bicykel aj behanie a zháňanie, ale všetko na dve, tri, desať minút. A nasledujú ďalšie hodiny čítania. Je to špongia na informácie, taký môj malý živý internet. Proste pre ňu je alfou a omegou učenie.
Teraz v jej škôlke majú tanečný krúžok a výtvarnú. No čo, zapísala som ju. Rada aj tancuje, aj kreslí, ale už mi
rezolútne oznámila, že ona tam chodiť nebude a basta. Pred cudzími detičkami tancovať nebude. Bodka. Zato jedným dychom navrhovala, aby som ju zapísala na angličtinu - tam chodí aj jej bratranec. Lenže ja mám pocit, že toho učenia je na dieťa jej veku priveľa - moje nervy, na výške som sa neučila toľko, ako ona teraz! Takže ju nechcem príliš zaťažovať, skôr nejakú tú pohybovú aktivitu, tvorivosť - proste niečo relaxačné. Ale čo z toho, keď ona sa zatne a tancovať a kresliť proste NEBUDE?
@martina0812 zvlastne, ja som si myslela, ze Narodna obroda sa uz v tlacenej podobe nevydava.....
ty by si chcela, aby 4-rocne dieta pocuvalo vyklad? dieta v takom veku potrebuje hravy pristup a o to sa prave specialni pedagogovia v podobnych zariadeniach snazia.
ani to najnadanejsie dieta, nema este v predskolskom veku tak zrelu pozornost, aby vydrzalo 2 hodiny citat Narodnu obrodu. tvoja dcerka je ozaj zazracne dieta.
filipal, máš pravdu, Národnú obrodu našla na dvore ( robíme fasádu a maliari zakrývali chodníky kartónmi a novinami, ktoré si priniesli, takže odtiaľ ju má - nepýtaj sa ma, odkiaľ ju majú maliari, po pôvode novín som nepátrala 🙂 ). A možno to bude znieť divne, ale áno, chcela by som, aby počúvala výklad. Myslím, že keď dokáže dieťa hodinu hltať nejaký dokument v telke, tak štyridsaťpäť minút jednoduchších tém, ktoré učiteľ zaujímavo vysvetľuje, by mohlo zvládnuť. A ak nie štyridsaťpäť minút, tak dvadsať určite. A ja som síce za hravý prístup, ale dieťa má mať určené hranice. Nehovorím, že na to treba ísť systémom vojenskej školy, ale ublížilo niekomu z nás, keď sme na hodine v škole sedeli a počúvali, prípadne pracovali a zapájali sa do diskusií? Veď to nie je prednáška, ale normálna hodina, kde sa výklad strieda s cvičeniami. Ale ako som povedala, ešte som žiadnu možnosť nezavrhla. Mňa len trápi, že malá nemá kamarátov, o jej budúcom vzdelaní je podľa mňa ešte skoro hovoriť.
@maris75 ale jasne, že to všetko robí, len v školke sa tieto aktivity nerobili. a vtedy ani doma toto nerobil.teda okrem bicykla. a teraz už je všetko v poriadku. hračky u nás nefungovali. ked si vymyslel že chce napríklad také autičko chodilo v tv čo sa ovládalo na hodinky, drahé to bolo, tak to vystavil na regál v krabici. podobne ostatné hračky. asi ho to lákalo, ked to chceli aj iné deti, ale sa s tým nehral.
@martina0812 píšeš presne o mojom synovi...aj u neho bolo učenie neskutočne zaujímavé. tiež dokázal celé doobedie sedieť pri časopisoch, knihách a tie otázky...stále sa len vypytoval, všetko sme mu museli vysvetľovať, už sme boli z toho unavení, nemohli sme v kľude pozerať telku, či čítať, lebo jemu sa ústa nezastavili, ked niečo potreboval vedieť, tak okamžite. ked začal chodiť do školy, tak som spomínala, že sa hrozne nudil. ptom mal k škole doslova odpor. zaspával na lavici.učiteľka sľúbila, že mu bude dávať viac úloh, no nedávala. a nechcela ho stále vyvolávať, lebo on sa hlásil na každú otázku, potrebovala vyskúšať aj iné deti...a jemu to hrozne vadilo.tak sme ho dali na bil.ang.gymn., aby sa musel začať učiť aj doma , ale na prvom stupni sa neučil, stačil mu výklad v škole a potom sa mu už učiť prestalo chcieť. začal viac behať vonku, bicykel, motorka ...a tak je dvojkár a ja som rada, že už toľko nesedí nad tými knihami, lebo to už bolo fakt prehnané...
@jonas17 ale tvoj syn chodil medzi bezne deti a nakoniec si tam nasiel aj kamaratov a v podstate medzi nich zapadol. Preto ja si myslim, ze dcera martiny0812, by si casom nasla kamaratov, ved do tej skolky medzi nove deti chodi ani nie mesiac. A mozno by to chcelo jej pozornost obratit aj na ine aktivity a hry. To je mozno nieco opacne ako ked sa zas normalne dieta nechce ucit a robilo by len nieco ine.
@martina0812 ...moja dcéra chodila do školy pre nadané deti a mali disciplínu...
...žiadne behanie po triedy kedy chceli, museli rešpektovať učiteľkine príkazy a mali normálny vzdelávací proces...
...myslím, že udržanie pozornosti detí a disciplíny v triede je také aké to učiteľka dokáže urobiť...
...možno si narazila na benevolentnejšiu pani učiteľku...
...podľa toho čo píšeš, máš naozaj veľmi nadanú dcéru - moja dcéra v jej veku nebola taká šikovná a napriek tomu nám psychológ jednoznačne doporučoval projektové vyučovanie pre nadané deti...
@martina0812 dobry den, tak skoro rano mi neda spat problem akym ste si presli aj vy, velmi svojmu synovi chcem pomoct len neviem ci sa to vobec da...tiez je velmi sikovny, nie az tak ako vasa dcera, ale v piatich rokoch mi mama vravi ze by mal ist do skoly mal ist namiesto svojho o rok a pol starsieho surodenca...no s tymi kamaratmi je to uplne tak ako ste pisala vy, nemam, nikto sa so mnou nechce hrat a take reci, pritom viem ze sa snazi, ze chce no to odbijanie ho demotivuje a viem ze sa s nim deti aj hraju, ale nie tak trvalo, ale len na chvilu ich zaujmne, ked si nevie z 10 chlapcov najst kamosa asi nebude chyba v nich ale v nom...ako by sa mu dalo pomoct, prosim prispejte mi svojim postrehom, su dvaja chlapci taki vodcovia treiedy, ktori ho vyslovene odhanaju, chcela by som poprosit ucitelky ci ich rodicov aby im dohovorili, ale neviem ci urobim dobre, ci len ich na to neupozorniim, ze je iny a neizolujem ho este viac, ucitelky mi len vravia ze nebojte on sa nestrati, no ked by to bol ich vnucik trapilo by ich to ako mna a urcite by sa viac snazili, inak ma ich najhorsie na skolke, take uz vyhorete...dakujem velmi za vsetko co mi napisete lili
@martina0812 ked je nadana ako pisete nedalo by sa ju zapisat do nejakej specialnej nadanej skolky kde by bola voci inym rovnocenna.....? A ak je doma mamy general tak si myslim ze pravdepodobne to skusala i v skolke a kvoli tomu sa s nou nechcu deti hrat.ucitelky si to mozno ani nevsimli ze diriguje resp sa o to pokusala.a teraz ked sa s nou nikto nehra tak uz ani nema komu dirigovat a preto mozno ucitelky vravia ze taka nie je.neviem iba sa domnievam ze to moze byt tak.aj dverka ma v triede malu generalku.pozname ju od malicka.je to kamaratkina dcerka. A z rozpravania sa s nou viacej deti moc nechce hrat.a ani sa necudujem kedze som zazila ako komandovala rovesnikov na vlastne oci.ale nie vzdy je taka a a vedia sa i zahrat ked sa s kamoskou stretneme.
@lili177 Chapem, ze vas to trapi, ale podla mna toto su veci, do ktorychy by rodicia detom nemali velmi zasahovat. Vas syn sa musi naucit existovat v spolocnosti a nadvazovat medziludske vztahy sam. Predsa nebudete aj v dospelosti zanho chodit do prace riesit jeho konflikty s sefom a kolegami...
Uprimne, keby za mnou prisla mamicka ineho dietata s poziadavkou, ze moje dieta sa s tej jej nechce hrat a ze mu mam dohovorit, tak ju slusne poslem niekam. Maximalne synovi poviem, ze ten druhy chlapec je smutny, ked ho posle prec (tj vysvetlim dosledky), ale rozhodne toho mojho do ziadneho hrania alebo kamaratenia sa nutit nebudem. Ani dohovarat, ze je "zly", lebo sa s niekym nechce hrat. My dospeli sa predsa tiez nekamaratime a "nehrame" s kazdym, koho stretneme na ulici.
Kamaratstvo sa neda vynutit si nasilu. On sa teraz, mozno aj pod vplyvom vasich otazok, snazi silou mocou najst si kamarata v kolektive, ktory ho prilis neakceptuje a tym situaciu este zhorsuje. S tym uz velmi nikto nic nespravi - mozno uplna zmena kolektivu. Ti dvaja "vodcovia" musia mat nejaky dovod, preco vylucili zo svojho kolektivu konkretne vasho syna. Ten dovod urcite nevznikol zo dna na den a riesit to v stave, ked ho odozenu este skor, ako sa vobec stihne zapojit do hry, je uz jednoducho neskoro. Ostatne decka sa tomu prisposobuju, ak chcu zostat v "priazni" vodcov, to je pre ludi prirodzene....
Najlepsie, co podla mna mozete pre svoje dieta urobit, je netraumatizovat ho otazkami ci uz ma kamarata a s kym sa hral. Keby od vas nemal nahuckane, ze ma mat kamarata a hrat sa "s niekym", tak ho mozno tento problem vobec netrapi. Radsej sa spytajte "co robil v skolke" a "ako sa hral", nie s kym. Radsej ho podporte v inych veciach.
@maslenka47 no uplne ste popisala vsetko co si myslim...aj si zakazujem sa mu do toho montovat, ale vydrzim len urcitu dobu, len si myslim, ci aspon ho podnietit aby siel za dettmi a nebol sam
@lili177 Neviem, no, ak ho v tom kolektive uz odmietaju, tak moze dosiahnut presne opacny efekt ak bude prilis tlacit na pilu. Mozno skor v cudzom prostredi s "novymi" detmi.
Viete, ja som tiez bola z tych deti, ktore nechapali, preco ostatne deti v skolke nedokazu spravne naratat do 100. A az na jednu vynimku zo strednej skoly som nikdy nemala "naozajstne" kamaratky. Ale ani som to nikdy nepovazovala za problem. Ak bolo treba v skole vypracovat nejaky projekt v teame, tak vtedy zahadne o "kamaratov" nebola nudza, ale vzdy len na chvilu 🙂 A tak nejak to je az doteraz, lepsie si rozumiem s pocitacom ako s ludmi 😝 (som vystudovany ITak).
Zase na druhej strane obdivujem ludi, ktori si dokazu napriklad v autobuse sadnut vedla uplne cudzieho cloveka a celu cestu s nim diskutovat na temu nesmrtelnosti chrusta. Nieco take je jednoducho nad moje schopnosti. Asi nemozeme byt vsetci rovnaki.
@martina0812 moj syn poznal v 2 rokoch vsetky pismena, od 3 rokov cita, pise, pocita, nasobi a deli, vie po anglicky. vsetko ako samouk a nikdy som nepovedala, ze je nad ostatne deti, nejako extra nadany. neviem, preco si myslite, ze je nadana, ked v niecom prevysuje rovesnikov.
problem je zrejme v tom, ze mozno aj ked ucitelka nezaregistrovala, ze by bola ako general, detom moze odvrknut, snazit sa rozkzovat a preto sa s nou nechcu hrat. neskusali ste navstivit psychologa? chodite sa k spoluziakom hrat po skolke a chodia oni k vam, zeby ste videli, ako spolu deti vychadzaju? to je podla mna dost dolezite. alebo niekde, ked ste na ihrisku, hraje sa s ostatnymi detmi? mozno tam y ste videli, v com je problem. to je zle, ked take male dieta uz vnima, ze sa s nou nikto nechce hrat.
@maslenka47 ja by som ani nechcela po rodicoch tych deti aby ich nahovarali na kamaratenie, skor ma zaraza ze ich neupozornia, ze tak odhanat niekho je nepekne...ale ti rodicia asi o tom ani nevedia, lebo debatuju s inymi, ja nechcem aby sa s nimi kamaratil, len chcem aby ho nedeptali, nedemotivovali od nadvazovania kontaktov, viem si predstavit ze moj syn je pre nich detsky, ale tym ze ho odhanaju a ine deti to vidia, tak robia to iste, sice ho neodhanaju ale ani nevyhladavaju
cele to pisem pod vcerajsim rohorcenim, ked sa moj starsi syn vcera na ihrisku k nim posadil lebo sa chcel divat ako sa hraju s robotmi, a natahaovali sa slovne lebo ho posielali prec ze nech sa nepozeraa on im niec na to odvrkol a jedneho to rozculilo ze ho az udrel
a to je prosim o dva roky mladsi, moj syn mu to ani nevratil , lebo si asi myslel ze b by som ho vykricala, jeho otec to asi ani nevidel, ked som knemu dosla ze preco ho udrel tak bvravel na syna ze on je na vine lebo mu cosi povedal, ale mu vravim nech to viac nerobi , ze on ho nebil a sli sme prec
ked zacal chodit do toho kolektivu stale sa stazoval ze ho bije jeden chlapcek, poprosila som jeho mamku, ani neviem co som jej povedala, nepovedala som jej ze ho bije, nechcela som ju nastvat, ale len tak nejak ze je novy a on ho dost odsaca.,.ona s nim porozpravala a ndes su skoro naj kamarati, a to som nechcela aby sa kamaratili, len aby ho nebil...
A ona je v skolke utiahnuta? Nehra sa s detmi, teda ci ucitelky si vsimli, ze sa nehra s detmi?
Lebo v jej veku aj moj syn tvrdil, ze nema nijakeho kamarata, to az neskor, najviac v poslednom rocniku sa tak nejak delili, ze to je jeho kamarat a mal takych stabilnych kamaratov s podobnymi zaujmami. Predtym sa to stale menilo, bud ze nema ziadneho, alebo mal chvilku niekoho.