4,5 ročná dcérka je veľmi na mne naviazaná
Ahojte milé mamičky. Mám dcérku 4,5 ročnú a ročného synčeka. dcérka bola na mňa vždy veľmi naviazaná, ale nemala problém s tým, že išla k babke alebo na kúpalisko, aj ked som tam ja nebola, ale v poslednom čase nejde nikam, kam nejdem ja. ani na kúpalisko s otcom, ani k babke, spustí veľký plač že ona chce byť so mnou. bude to pravdepodobne tým, že možno žiarli na bratčeka, a chce byť so mnou ked je aj on, len neviem ako na to už reagovať. doslova ju mám prilepenú na zadku celý deň. dokonca aj ked idem malého uspávať, tak sa so mnou lúči ako keby som išla preč na týždeň a stalo sa že za mnou aj plakala kým som uspávala.
do škôlky sme ju nedávali, lebo malý sa vtedy narodil ked mala nastúpiť, tak som nechcela aby boli stále chorlavý, takže pôjde až na rok.
poradťe ako ste podobnú situáciu riešili vy.
dakujem 🙂
@katuskad Moj syn bol na mna vzdy naviazany, mozno aj tym ze my sa vdaka manzelovej praci kazde 2-3 roky stahujeme. Odkedy sa moj starsi narodil, my sme sa stahovali uz 3 krat. Ked sme sa pristahovali do Bratislavy on mal 4 roky a vsetky statne skolky boli plne. Ja som bola vtedy tehotna, tak som ho nechala doma. On vtedy so mnou aj do poradne chodil, nechcel byt s manzelom, alebo mojou sestrou. Este stastie ze lekarkina sestricka mala v poradni taky kumbal a ja som ho nemusela tahat do ambulancie. Proste sme chodili vsade spolu. Ako sa narodil v januari mladsi syn tak som starsieho dala do skolky. Starsi priniesol choroby, ale ja som mladsieho kojila, tak to mu asi pomohlo, ale mladsi vobec neochorel. No a starsi je v skolke stastny, chodi tam rad, ma rad pani ucitelku, deti, a niekedy chce ist do skolky aj v sobotu. Inak mohla by si vyskusat aspon pol dna. Moj chodi domov o 15:00 a vyhovuje nam to, uz je samostatny.
Ja som mala tiez taky problem so synom, ked sa nam v januari narodila najmladsia. Ked som bola v porodnici tak mal z toho taku debku, ze po dvoch dnoch manzelovi nic nechcel jest. A ked som prisla s porodnice, tak sa odomna ani nepohol. Ani s manzelom nechcel nikde ist, radsej sa doma hral, len aby bol so mnou. Okrem skolky, tam chodil rad, nechcel ist nikam bezo mna. Postupne sa to ale zacalo upravovat. Ale prve tri mesiace nikde bezo mna nechodil. Teraz uz je to vporiadku. Podla mna to chce len cas, ona urcite ziarli. A so ziarlivostou mame zase problem so starsiou dcerou, tej mladsej robi stale zle, kedze bola tri roky najmladsia, tak teraz sa s tym velmi zle zmieruje. Do skolky chodi rada, ale kedze je stale chora, je z toho nervozna, ze je viac doma ako v skolke a ona potrebuje viac pozornosti a popri mladsiemu surodencovi, nieje vzdy na to cas.
toto už nie sú štandartné reakcie, môže to byť žiarlivosť, ale chlapček má už rok, takže to nie je nová situácia. Je najvyšší čas to riešiť, zájdi za odborníkom, s dieťaťom treba pracovať, lebo bude mať obrovské problémy. Každé dieťa svoju matku miluje, ale je znakom zrelosti dieťaťa, keď sa od nej dokáže aj na určitý čas odpútať. Takže naváhaj, aby si si nenarobila kopu ďalších problémov. Držím palce!
@huxy
@kimmie
@keiko33
@mamavera dakujem pekne za reakcie. možno som ju do tej škôlky mala dať, ale takto sa mi to zdalo lepšie a ani nebol žiadny problém. žiarlila od začiatku trochu, ale nebolo to nič strašné. bola aj samostatná, išla aj babke a tak, to len teraz posledné tri mesiace sa to takto veľmi zmenilo. no uvidíme, budem sa snažiť ju podporovať v tom, aby bola častejšie aj bezo mňa a uvidíme, či sa dostaneme dalej alebo nie. dakujem
Ahojte, chcela by som tiež poprosiť o radu. Dcérka bude mať onedlho 4 roky a v poslednej dobe sa veľmi zmenila. Vždy bola na mňa naviazaná, ale v poslednej dobe to začína byť extrém. Plače, keď má byť chvíľu bezo mňa, stačí, že idem iba dole pri vchod niečo vziať, do obchodu, k lekárovi.... Najnovšie plače každý večer, keď ju dávam spať, pretože chce, aby som zostala pri nej a spala v jej izbe. Vrchol bol včera v noci, keď sa zobudila na záchod a potom odmietala spať sama v izbe a chcela, aby som tam spala s ňou. Plakala a vyvádzala ako hysterka, až nakoniec po takmer hodine som odišla a ona spala ďalej. Ničoho sa v izbe nebojí, svieti jej tam malé svetielko, takže tmu nemá. Spáva takto už 2 roky, čiže tu zmena nenastala. V škôlke neplače, chodí tam už druhý rok a neplakala ani v začiatkoch. Okrem škôlky však neznesie, ak ma nevidí. Neviem čím sa to zmenilo, prečo takáto zostala a neviem ako to riešiť. Na jednej strane mi jej je ľúto, keď ju vidím takto plakať, akoby som od nej odchádzala naveky, na druhej strane viem, že to nie je dobré, ale neviem čo s tým 😖 Neviete mi poradiť? ďakujem
@indiankaindi - my sme mali par krat take fazy - pomohlo - uplne tomu vyhoviet. Preslo to x-krat rychlejsie, ako s tym bojovat. Nech je to cokolvek, potrebuje citit istotu. Deti sa menia a cokolvek ju nuti znovu sa ta drzat a ubezpecovat sa, ze si pri nej... pomozes jej tak, ze budes pri nej. Mne sa to osvedcilo pri oboch detoch... povolila som... male su len raz..
@anjelicek26 Ďakujem za radu. Mne to väčšinou ani nedá a som s ňou, veď to je to najmenej, len keď už začína aj takto v noci vyvádzať, začína to byť fakt už veľa. Odkedy máme malú, neboli sme ešte ani jednu noc bez nej. Stále sme všetci spolu, malá nikdy nebola nikde na prázdninách dlhšie ako pár hodín. Takže neviem či to nie je práve preto, že sme až priveľmi spolu. Niektoré kamošky boli zhrozené, keď som povedala, že malá nebola od nás cez noc preč ešte nikdy, alebo že nechodí na celý víkend niekam od nás. A radili mi, čo najskôr s tým niečo spraviť. Neviem síce načo, takže zatiaľ ju do toho netlačím, len občas ma napadne, či to nie je práve preto. A či by sme sa nemali občas trošku separovať. Ale v skutočnosti sa toho sama desím 😅
@indiankaindi - saska bola od nas asi 5 noci, co prespavala u kamosiek, inak tiez nie... a to ona zamaminkovana nie je.... separovat, pokial nie je nutne, na skusku, pokial to dieta zle znasa je akosi tyranie... vas aj jej.... kaslat na kamosky, nech si myslia, co chcu... hlavne nech si ty kludna a tvoje dieta.. oni nech riesia tie svoje...
ahojte, vie mi niekto poradiť? Moja takmer 4 ročná dcéra, je na mna velmi naviazaná, deje sa to od septeptembra, teda odkedy začala chodiť do škôlky. Doteraz jej vôbec nevadilo ani ked som bola v nemocnici (som tehotná a mala som problémy). No teraz je to zle, nikdy nemala problém ísť so staršími kamarátkami na prechádzku alebo zostať u babky. do škôlky sa velmi tešila ale odkedy zistila, že tam deti plačú lebo im je smutno za mamičkou tak jej je smutno za mnou tiež a vkuse sa ma pýta či pre nu prídem. Je tu ešte jedna možnosť, že žiarli na bábätko, avšak ja jej 100x denne opakujem ako veľmi ju ľúbim. dakujem
no ja ti asi neporadím.ja mám totižto ešte len 1 a pol ročnú dcérku.ale tiež mám pocit,že je na mňa veľmi naviazaná.ale vlastne na koho má byť,keď najviac času trávime len my dve spolu?akože aj starkovcov má rada,aj s nimi zostane,ale niekedy chce len mamu.a keď sme doma,tak ako si písala,je mi celý deň za zadkom.asi to bude tým,že sa vám narodil chlapček,tak pravdepodobne žiarli.ale a ni s tým ti moc nepomôžem,žiaľ.treba je po kúsku vysvetľovať,že ju máte stále rovnako radi,ako aj bračeka.
ale na druhej strane si myslím,že je škoda,že si ju nedala do škôlky.možno to by jej kúsok pomohlo.keby bola v kolektíve s rovesníkmi.a nie len celé dni s vami.možno sa aj trošku nudí,a chce pozornosť len pre seba.