3-ročný syn udiera deti v škôlke

U nas moj 3ti je taky... On sa chce valat po zemi,strkanie je zabava,zatina zuby... nie je proste nezny a robi neohrabane pohladenia. :D Ked objime,tak priam dusi. Akosi sa to vyvinulo v roku a pol a pokracuje.. Vysvetlujeme..odtahujeme.. aby vedel,kedy este ano a kedy uz nie. Mal 2 roky. Som zvedava teda na rady. Tiez ked je nahnevsny hadze vecami. Od mini. A zboznuje bam bam.. Auta maju havarie. Padaju z roznych ploch na zem.. Prve kresby boli tiez trieskanie farbickou o papier. :D Zvykame si,ze cosi take je v jeho povahe.. Budem rada za napady,ako na to. A vysvetlenie,preco takyto je. :D

netreba ho bit, stsci ho "potrestay" inym sposobom ktory ho obmedzi, kedy si uvedomi, ze aha nieco som spravil cez ciaru. nedat sladkost ked chce, pustit telku ci nieco najst co na neho zaberie. urcite to nebude hned ake casom pochopi ze toto nemozem lebo nedostanem .... drzim palceky

Tabuľka a nálepky, ak ho pani ucitelka pochváli, dať nálepku a keď bude nálepiek 5 mizete si ísť niečo kúpiť, nejakú drobnosť
Ak ho pani ucitelka pokarha, tak žiadne tv, žiadna rozprávka, ani jic na jedenie čo má rad

Neviem či to bude fungovať, každé dieťa je iné

Môj bol tiež taký v tom veku Nemohla som s ním ísť na ihrisko asi dva roky od 2 do 4 rokov . Prešlo to časom. Tiež doma nikdy nič podobné nevidel, nevedela som "prečo".Našťastie mal super škôlku. Učiteľky mi to síce oznámili, ale bez akéhokoľvek posudzovania a výčitiek.

Ako ho učíte zvládať hnev doma? Stratégia, ktorá ho upokojí doma, ho upokojí aj v škôlke. Samozrejme, nejakú dobu trvá, kým si dieťa riešenie zafixuje ako automatickú reakciu na negatívnu emóciu. Niektorí rodičia dovolia deťom vybiť si zlosť do vankúša, niektorí učia dieťa vykričať sa. Osobne sa mi najviac osvedčilo učíť dieťa odísť od dieťaťa/situácie, ktorá ho nahnevala a robiť nejakú upokojujúcu činnosť rukami - na malé dieťa by mohlo fungovať trebárs energické čmáranie po papieri. Komunikuj s učiteľkou a dohodnite sa na rovnakom postupe. Samozrejme, bolo by vhodné, aby učiteľka častejšie hodila očkom po synovi a v momente, keď zachytí počiatok možného konfliktu, odviedla dieťa napr. k tomu stolu s farbičkami.

Môže sa stať že sa s ním žiadne deti nebudú chcieť hrať . A bude taký na okraj. Divné je že píšeš že bije aj dievčatá. 3 ročný nie je úplné malý že nerozumie ON je bystri ako píšeš tak že rozumie. Potom budeš mať opačný problém že nebudú sa s ním chcieť hrať a bude sám. Treba to riešiť pokiaľ nie je neskoro. Pôjde na základnú školu bude rasť neskôr z neho môže byť agresor. A potom môžu nastať oveľa väčši problém ktoré bude už ťažko riešiteľné. Môže udrieť dieťa v škôlke a nie každý rodič mávne nad tým rukou môžeš mať aj opletačky toto sú len také postrehy. Je dobre že to chceš riešiť ešte teraz pokiaľ chodí do škôlky.

A povedali/ ukazali ste mu prijatelnu formu riesenia problemu? Masho sme naycili " zurivo" dupnut nohou- tiez sa zacal zahanat. Netreba len zakazat spravanie, treba dat aj alternativu - co moze urobit, ked sa citi nahnevany ci frustrovany.

Súste mu vysvetliť že detičky sa v škôlke nebijú skús mu povedať že či by sa mu páčilo keby jemu robili detičky zle

@alickapusinka to mi je vsetko jasne, prave preto to chceme riesit cim skor. My uz sme to zacali riesit skor, este predtym ako nastupil do skolky. Ono zas to nie je take, ze s kazdym jednym dietatom, s ktorym pride do kontaktu tak sa bije. To vobec nie. No tak ci tak je to neprijemne ci uz pre nas, pre skolku alebo urcite aj pre inych rodicov, v pripade, ze to doma riesia. No nie je to tak, ze len mavneme rukou, ze "ved z toho vyrastie". On to nerobi bezdovodne, on ma dovod, akurat ten dovod moze byt riadne hlupy, typu "pozera sa na mna a mne sa to nepaci". No nie vzdy nam povie, preto tak kona, preto je tazke prist na ten spustac.

@zuzinka888
@miska1145
Ano, nahradne spravanie sme mu uz nukali, vkuse mu vysvetlujem, ze hnevat sa moze, ale nesmie nikoho (ani seba) bit. Moze dupat, udierat do vankusa - tieto metody sa vobec neujali, ani nemal snahu to skusit. Jedine co ako tak pomohlo, ze si rychlo prekrizi ruky, to bol ochotny vyskusat. Tak niekedy ked vidim, ze uz ide capnut, tak mu len vravim ze ruky ruky ruky a niekedy to zaberie, niekedy su emocie silnejsie. V kazdom pripade hned ho taham prec, snazime sa mu vysvetlit, ze ani nam sa kazdy nepaci a nie s kazdym sme kamarati, ale nebijeme ich. Ze ani jemu by sa to nepacilo, keby jeho niekto udieral. Ze ked mu niekto vadi, nech ide od neho co najdalej. Alebo hoci len nech krici, vzdy lepsie ako buchat. On ked je pokojny, tak vsetku teoriu ovlada dokonale, vie presne co ma a nema robit, opise to detailne aj s prikladmi. No ked je uz v "danej" situacii, uz je to tazsie.

@lylyjana dobre že si taká že ste to začali riešiť. Rodičia sú rôzny sú taký čo mávnu rukou sú to deti ale sú aj taký čo na deti nedajú dopustiť a urobili by pre svoje dieťa všetko. Neskôr by mohol aj vás napadať a to by už bolo posledné. Držím veľmi palce vyriešiš to neboj.

Ahojte, pridam sa do diskusie mame podobny problem😭 rok chodil do jasliciek kde bolo 7 deti a pani to mala doma, takze skor take strazenie
Povedala som si ze je to super medzikrok na nejaku adaptaciu aby bolo v skolke super. Prvy tyzden po nastupe do skolky uplne v pohode chvalili ho. Druhy tyzden sa zacal jedovat a neustupuje to. Vraj pokusal nejakeho chlapca ale nik to nevidel. Kym ma ,,volnu " zabavu je v pohode. Ako nahle ale ma nieco robit, obliect sa, ist jest , ist von, alebo si sadnut do kruhu tak je to boj. Vystraja, proteatuje, krici. Minule mi volali o 12 ze mam prist ze strasne krici. V telwfone nic pocut nebolo, ked som prisla tak bol uz v spalni. Ze nakoniec sa pekne napapal a isiel. Ale ucitelka mi pride ze ved uvidime adaptacia je 3 mesiace. Ja s nim doma nemam problem, robi to co poviem. Je zivy, vkuse rozprava, prejavuje emocie ale teda nebojuje somnou. Ked poviem tak ide a robi co poviem. Mozu nas po 3 mesiacoch vyhodit? Ja som zufala. On tam chodi rad , vobec za mnou neplace je v pohode. Rozpravame sa o tom, hovorim mu ze nemoze. On mi povie ze Bude dobrucky..ale bojuje tam a neviem si pomoct.