3-ročný syn sa hrá na bombardovanie a ničenie druhých

@novyzivot123 nemá nikoho v okolí kde mohol vidieť hru na tablete? U nás takéto správanie majú chlapci ktorí fičia na tabletoch. Nemohol vidieť s vami nejaké správy? Reklamy v TV?
Skúšať skrabat brata a čakať na reakciu je ešte pochopitelne, ale vyslovovať zbúrať, zbombardovat, zničiť- tieto slová musel počuť, vidieť.
Nerozoberate pri nom ťažké témy ako vojna a pod? Aj to vie dieťa dosť navnimat.
S príchodom súrodenca začal na seba pýtať pozornosť, ale súhlasím že trochu morbidnym spôsobom.
Dávala by som si pozor na reči pred synom(moja dcéra si pamätala naše rozhovory aj rok dozadu!!! Ak je niečo pre dieťa silny emocny zážitok, zapamätá si to. A deti rozumejú viac ako si dokážeme predstaviť) a stále mu trpezlivo vysvetľovala že to nie sú pekne slová a ukázala by som mu ako sa dá hrať- poďme ho teraz jemne hladkať, možno ho to postekli a pockajme ci sa nezačne smiať?

@novyzivot123 potesim ta - taketo obdobie je vraj uplne normalne u chlapcov. Snazila som sa najst vyborny clanok na tuto temu, ktory som kedysi citala, ale sa mi nepodarilo a nechcem tu trepat blbosti, ze kde to ma cele povod. Ale je to vcelku bezne, ze chlapci maju taketo nicitelske a "katastroficke" obdobia. A ta forma je od - pozeram sa rad na katastrofy, az po vyhladavam prilezitost a s radostou rozburam druhym nieco (v piesku kolaciky, stavbu z lega, roztrham vykres druhemu alebo aj sebe a pod..). Vobec to nemusi byt o tom, ze to dieta niekde videlo a opici sa po niekom, lebo chce byt zaujimave. Tiez to moze znamenat nejaku frustraciu, ktoru nevie inak spracovat. Ale opat - nemusi. Takze skus len pozorovat, ze kedy to robi, ci to nie je nejaka ta frustracia, ziskavanie pozornosti a pod. Samozrejme, zabran, aby robil zle druhym. Ale nebran mu "nicit" to, co moze. Mozes mu aj ponuknut, ked treba nieco znicit, ci nechce. A to, ze chce, aby postavicky plakali, to moze suvisiet s tou jeho frustraciou alebo proste chce vidiet emociu. Mozno by som sa viac bavila s nim o pocitoch, staci, ked budes pomenuvat to, co vidi - napriklad, ked niekto place, tak ho pozorujte a popisuj synovi, ze chlapek place, asi ho nieco boli, alebo je smutny a pod.. Dieta sa v tomto veku prave snazi zorientovat v emociach, treba mu s tym pomahat.

@novyzivot123 ja som tiež niečo také počula ako písala @akvi ale presne si to nepamätám, že je to ako keby také štádium vo vývoji ze si tým deti prejdú teda hlavne chlapci, akože neviem to presne vysvetliť, ale teda horšie keby im to ostalo do dospelosti 😂😉

Vývojové štádium: Deti vo veku 3 rokov prechádzajú obdobím, keď sa učia chápať emócie, empatiu a sociálne hranice. Môžu skúšať rôzne druhy správania, aby zistili, ako ostatní reagujú. Aj keď tvoje dieťa prejavuje agresiu alebo zákernosť, nemusí to nevyhnutne znamenať, že chce niekomu skutočne ublížiť. Môže skúmať, čo sa stane, a testovať svoje vlastné schopnosti kontroly nad situáciami.

Skúmanie reakcií: Keď napríklad škrabe brata a sleduje jeho reakciu, môže ho fascinovať samotný proces toho, čo spôsobí jeho činy. Ešte nemusí úplne rozumieť, že spôsobuje bolesť, alebo že jeho činy môžu mať emocionálne dôsledky na iných.

Nerozvinutá schopnosť empatie: U trojročných detí sa empatia ešte len rozvíja, takže aj keď sa môže zdať, že dieťa je „zákerné“, v skutočnosti ešte nechápe, čo presne znamená bolesť druhých. Deti sa musia učiť empatii postupne cez zážitky a vysvetľovanie.

Potreba kontroly: Dieťa môže mať pocit, že niektoré situácie nedokáže ovplyvniť (napríklad narodenie mladšieho súrodenca), a preto môže skúšať nájsť spôsoby, ako si „zobrať späť kontrolu“ nad situáciami. Agresívne hry alebo správanie môžu byť pokusom o uvoľnenie tejto frustrácie.
Chatgpt

Ja neviem, je to chlapec... tak jasne ze bude aj takto sa hrat... co ma jednorozcov cesat? :DD ved uznaj sama. Postupne sa bude vsetko menit, aj hry, pristup.. ja si pamatam obdobie "ja sa zabijem, ja ta zabijem.. ", to som isla do vyvrtky.. potom som prisla na to, ze torovesnici proste takto v pouzivali, a mohli sme vysvetlovat kolko sme chceli. Potom prislo nieco ine a tieto vyrazy isli do zabudnutia.

Ako sa pise, ak sa hra s hrakami takto, ok, ak by nicim veci co nesmie, zakrocila by som. odtial potial.

Normalka, je to fascinujuce pre neho, nic z toho nerob

@novyzivot123 skús si precitat toto, snáď pomôže

https://komunikaciasrdcom.sk/ako-zvladnut-agres...

@tiika pekny clanok. Este by som dodala, ze chlapci ozaj potrebuju aj taketo prejavy, odjakziva sa chlapci klbcili - pasovali a nebolo v tom nic zakerne, boli to normalne hry, ktore im pomahali uvolnovat napatie a zaroven aj pouzivat svoju silu kontrolovane. Mne este otec rozpraval, ako sa hrali na taketo pasovacky, alebo sa pretlacali rukami, alebo v stoji sa "strkali", ze kto sa vydrzi nepohnut a pod.. V dnesnom svete chlapci vela moznosti nemaju a potom sa to v nich kopi a vybuchne v nevhodnej chvili a nekontrolovane. Vychovavaju vacsinou mamy, v skole su vacsinou ucitelky a tak chalani maju problem s tou svojou muzskou strankou, nemaju vzory, nevedia narabat so silou a pod.. . Moj napriklad sice nemal potrebu nejakej vyslovene fyzickej agresivity, ale mal obdobie, ked miloval hrat strielacky a hrali sme sa casto vsetci doma s nerf- kami. Tiez pozeraval katastroficke dokumenty 😅

A mna ešte napadlo, že si skús pozrieť ešte mocenské hry a tie niekedy zaradiť do nejakého spôsobu hry, spoločného času. Či obcas, keď budete mat kapacitu, náladu, prijat synovu výzvu k súpereniu, obrátiť tu jeho skúšanie moci/sily na zábavu.
Nemaj obavu, že potom medzi tým nebude vedieť rozlíšiť, kedy je to hra/sranda a kedy už staci. Práve naopak, u nás omnoho viac rešpektuje čas, kedy sa takto hrať neplánujeme. Asi kvôli tomu, že inokedy ma príležitosti dosť a je po tejto stránke nasýtená.

@simona20201309 no pravaez tv nepozerame, o vojne sa nebavime,ani politika ani nadavky, ziadne take diskusie nerozoberame. Vobec sa nehadame a ano na ihriska chodime,raz sa tam hrali starsi chlapci na vojakov, mne sa to hned nepacilo lebo ich pozoroval a odisli sme.ale bolo to davno a len jediny krat. Zeby z toho? Po jedinom raze? A za dalsie, on rad bombardoval veci uz ked zacal chodit,v kutikoch rad bural tie plastove puzzle, ked som sa snim hrala,stavala napr vezu, on len cakal kedy moze zbombardovat,doslova sa to pytal, uz mozem bombardovat? To slovo ma asi od nas lebo sme to tak odjakziva volali ze bombarduje,ale to ostatne netusim skadial ma.. ze akoby normalne sa tesi z toho ked niekto place ked niekomu urobi zle. uplne ide z neho akoby zakernost. A naozaj sme ten typ respektujuch rodicov,ziadne fyz.tresty, hranice davame neustalym vysvetlovanim a ked isiel udriet jasne som chytila jeho ruku a povedala som nie to sa nesmie (nastastie s udieranim uz prestal)..

@akvi dakujem

@tiika dakujem

@novyzivot123 to búranie stavieb v roku je úplne prirodzené a normálne. My sme malej cielene stavali aby mohla zhadzovať a mala z toho obrovskú zábavu.
Píšeš ze robí zle mladšiemu. Ja si myslím ze takto puta na seba pozornosť. A darí sa mu, hoc v zlom svetle ale zabralo to. Skus s ním tráviť viac času len vy dvaja ak sa to dá. Vezmi ho niekedy samého von, alebo na návštevu ku kamarátovi, alebo len tak do detského kútika, nech ta ma znovu len pre seba.

@novyzivot123 presne, mocenské hry, ako radí @tiika, sú úplne super. My sme ich tiež často hrávali. A teda obzvlášť muž so synom, to som vnímala ako niečo naozaj dôležité. U nás napríklad také tie "akože bitky", že syn tresol vankúšom a otec sa zvalil a robil sa, že to bol riadny zásah. Toto u nás pravidelne v posteli prebiehalo 😅🙈 Alebo sa hrali na koňa, syn sedel na otcovi "na koni" a rozkazoval mu, čo má robiť. Alebo úplne najjednoduchšia hra u nás bola, že syn určoval cestu, ako pôjdeme zo škôlky, sama som bola prekvapená, aké super nápady mal a rada som mu plnila jeho "rozkazy". ( Liezli sme cez preliezky, skákali cez potok, robili slalom okolo lámp a pod. 😅😂).

@novyzivot123 som rada, že zdielas ďalšie informácie, napr.tvoju predstavu o zákernosti, to je tvoja vlastná interpretacia, no nie skutočnosť.
Ja by som sa s ním veľmi otvorene a pokojne o tom porozprávala, bez odsudzovania, zahanbovania… Dôležité je, aby si on sám zvedomil to, prečo to vlastne robí a ty aby si namiesto samotného vysvetľovania, hladala príčinu, až potom riešenie. Naozaj sa hlboko zamysli a porozmyslaj, čo dieťa k takému správaniu vedie. Potom môžeš pracovať s nejakou hypotézou.
Napr. Chceš, aby chlapček plakal, bol smutný, kričal..? Alebo by si skôr chcel, aby videl, že si silnejší, aby sa ťa bál? Chceš zistiť, čo sa stane, keď ho udries? Možno by si chcel mať nad nim moc a ovplyvnil to, ako sa cíti….?
3-roční sú úžasní v tom, aki dokážu byt úprimní, teda dokym im to niekto nevyhovára.
Ja som viedla takýto dialóg s dcérou, keď ma chcela udrieť alebo povedala, že som zla..

Následne, keď zistíš, čo ho na takom správaní láka, môžeš mu ponuknut, že ty sa s ním zahrás, samozrejme budeš afektovať, hrať a preháňať, aby to bolo smiešne a aby si naplnil to, čo tým správaním sleduje ale bezpečnejšiu a prijatelnejsou formou.