3-ročný syn sa bojí. Ako reagovať?

To nie je preto, že ste s nom nechodili kade tade. Ani my a minule ako 3 rocny na svadbe bavil všetkých pozvaných, hotový sovmen a v skolke skor utiahnuty 😁
A vrieskaju cu blikajúce hracku by som hodila z okna aj ja ako dospela. Ani nas maly to nemusí.

netvrdim, ze to bude vas pripad, ale vobec to nemusi byt tym, ze nie je zvyknuty. moze byt hypersenzitivny, len ste to nevedeli. ako reaguje na ine veci? na vysavac, nahle vrtanie, alebo iny prudky zvuk, mixer a pod.?

Dopraj mu cas- bud s nim. Hosti/domacich poziadaj aby si ho nevsimali- to je asi najhorsia reakcia dospelych ked je fieta hanblive- Ved sa nehanbi/ neboj. Ved ty si uz velky nesmies sa hanbit........Moj vzdy v neznamom prostredi potrebuje chvilku v bezpeci pri mne. Ked zisti ze nikoho nezaujima tak sa ide hrat. A vacsinou ho po par minutach musime krotit. Blikajuce a skriekajuce hracky dokazu vydesig aj mna hlavne ked to necakam. Necudovat sa detom ktore este nevedia ustat a krotit emocie.

@heln niekedy sa zľakne ale väčšinou je len zvedavý čo to hučí pozrie dá a ide preč nerieši

Skús pozrieť toto video, hovoria ďalej i o strachu, nejakom väčšom zážitku

V tej chvíli, keď sa vydesi, by som bola len na blízku, dala mu pocit bezpečia, pokoja, prijala jeho strach, nemusíš nič vysvetľovať, zľahčovať, to nič nebolo, to bola len hracka… iba áno, viem, vyľakalo ta to, ten zvuk, tie blikajuce svetla

Je to normal, opatrne a dalej zajdete. Mame takeho doma. Tiez sa boji

Ja vela vysvetlujem, nez niekam pojdeme, opisem mu to. To dost pomaha, aby bol taky otukanejsi.

Moja dcéra sa od malička bála, mala rozne strachy aj také, čo by ma ani nenapadlo, že by mohli existovať, napr.bala sa emócií, zvukov, ľudí, deti. Nič som nesilila, len som bola stále na blízku a vytvárala bezpečie, keď sa bála, mala som ju v náručí a objímala, myslím ze väčšinou bez slov. Keď odmietala chodiť von kvôli strachom, tak som pochopila, že držať ju dnu nám nepomôže, keďže nie je v rodine jedine dieta. A tak som pomaly začala chodiť medzi deti, na ulicu, s odstupom sme sledovali dianie, do ničoho som nenutila. Vyžadovalo si to veľa úsilia a bez akejkoľvek pomoci psychológov a pod.som to zvládla vlastnou intuíciou a pozorovaním dieťaťa.
Dnes to je iné dieta. Šikovná školáčka s hudobným talentom, veľmi empaticka, na svoj vek výborne zvláda vzťahy aj ťažšie povahy v triede. Len potrebovala viac času adaptovať sa na svet okolo.

Tak moze byt aj celkovo citlivejsi. Moj napriklad taketo hracky vobec nema, lebo mne to blikanie a hukanie vadi. Ale ked sa k nejakej takej niekde dostane, tak mu vobec nevadi. Cize nemusi to byt u vas len tou izolaciou maleho, moze byt od prirody taky senzoricky vnimavejsi.

Môj zažíva niečo podobné, má 4r. A inak je veľmi senzitivny a patrí k tomu precitlivenosť na vysoké zvuky, či tóny. A nie, nemá to každé dieta