3-ročný syn nás búcha a hovorí, že nás nechce
Už od malinka bol syn taký, že nás koľko krát capol, len tak, alebo keď sa hneval. My sme ho nikdy dáko nebili, áno par krat som mu capla po riti keď uz toho bolo veľa, tiez mam len jedny nervy 😬 ale inak sa mu snažím pekne vysvetliť, že sa to nerobí. Najhoršie bolo keď buchol alebo chcel búchať druhé dieťa, je to nepríjemné riešiť. Časom to bolo trochu lepšie, ale teraz sa to opäť vrátilo, zaháňa sa na nás rukov, predmetmi a podobne, aj nás buchne, hlavne keď nieje po jeho, hneď mám odstrčí alebo povie, teba nechcem.
Ako ste prosím riešili podobné situácie, čo vám pomohlo a kedy to celé aspoň trochu prešlo? Ďakujem
Žneš dôsledky svojej zanedbanej výchovy, tak co sa čudujes?
Neexistuje, aby ma vlastne dieta otlkalo🤦♀️ a poviem ti uprimne, moje by vonku tiež udrel iba 2x, a to prvý a súčasne aj posledný krát. Osobne neznášam matky, ktoré si nevedia vychovať deti a skrývajú to s obľubou za frázy typu ale on je ťažká povaha, narocne dieta, on je proste taky a taky...
Ach, to neustále dohovaranie a nič viac...
Prečo mu dovolíte vás trieskať? Chytím ruku a nedovolím. Proste nie, biť sa nebudeme. Do škôlky chodí?
@januska12323 ale ja som nepovedala, že mu to dovolíme, jasné že aj skríknem, chytím ruku..
@lienka.7 syn nepozná telku, naučila som ho pekne po anglicky, samozrejme zaklady, farby ovladal keď nemal ešte 2 roky, vie byť aj naozaj veľmi milý a slušný, zanedbana výchova, to nieje absolútne! Nechcela som tu vypisovať že samozrejme toho pozitívneho je omnoho viac, len som sa chcela zameriať na toto, čo som vyššie rozpísala pretože by som to rada zmenila, ale to ze ho nemienim otlkat a snažím sa mu byť príkladom neznamená, že ho zanedbávam, venujem mu maxim času koľko viem 🤦♀️
@januska12323 Áno chodí do škôlky.
@magimi a co by ste navrhovali?
@bale1rinka áno tak psychologicky som sa aj ja na to snažila pozrieť ale toto doma naozaj nevidí.. s manželom máme pekný vyrovnaný vzťah, rešpektujeme sa a som veľmi rada, ze je to tak práve kvôli nášmu malému..
Vankúš sme skúšali, nepomohlo..
V škôlke ho nejdu vynachváliť, neviem možno nás len skúša 🤔
Napísala som ti niekde, ze ho zanedbávas????? NIE! Napisala som ti, ze si ho mala vychovávať vtedy keď vás začal bit. Tiez ti nikde nepíšem, ze ho máš tlct hlava nehlava🤦♀️ mňa keď moja kopla, capla, buchla.... presne som jej to urobila naspäť, aby pochopila po prvé, ze to boli a po druhé, ze ja som jej mama a ta sa nebije! Mama sa obijma, bozkáva ale nebije! A cuduj sa svete, tieto maniere jej ako začali, tak aj skončili. Preco asi? 🤔 Čo si urobila ty? Jaaaaaj, klasika, vysvetľovala si dookola ako papagáj, Martinko to sa nerobí, Martinko no no no... a mily Martinko ta mal a aj ma na salame. Gratulujem 👏
A v skolke ti to nerobí preto, lebo tan mu ti nedovolia, takže to drží v sebe a vybija si to na vás, preto je potom ešte agresívnejší. To len aby si vedela...
@lienka.7 😀 ďakujem.
Si skvela mama. Pekný deň.
@lienka.7 ja som tiež nenapísala, že mu to dovolím a čakám kým ma dobije 😄🤦♀️
Vies co zabera? Aj na nas toto skusa panko. Ked sme mu dlhodobo vysvetlovali ze je to nepekne a pod len nas ignoroval a stupnoval capanie pridruzil sem tam kopanie do nas. Ale skriknutie a tresnutie po riti ma fajny efekt. Co ho tym ucim? Ze ked ta niekto zacne bit prvy mas pravo vratit toboz ked neprestava. Odvtedy si velmi dobre rozmysli ked vidi nase tvare, ci nas ide capnut. Vacsinou capne nabytok. Tam odparkoval svoju hranicu.
@basulaak to je vtip, vsak?
@oranzovyvevericnik vobec. Zrkadlim.
Nikdy som svoje deti necapla a prekvapivo ani oni mna. A ani nikoho ineho. Nahoda? Aj ja mam len jedny nervy, ale narozdiel od mojich deti, dokazem ovladnut svoje emocie. ✌🏻✌🏻✌🏻
Capnes ma? Hajde do kúta! Bijes deti na Ihrisku? Okamžite ideme domov! Chceš pozerať rozprávku? Prepáč, ale dnes si sa nesprával pekne...
Deti POTREBUJÚ hranice! Predstavujú pre ne pocit bezpečia! Keď nevedia, čo vlastne môžu a čo nie, sú v tomto svete úplne stratené! Z toho vznikaju rôzne poruchy osobnosti, depresie a podobne. Je to vedecky dokázané!
zhruba keď mal 2 apol roka sa hádzal o zem,
trhal deťom hračky z rúk, nechcel nič požičať a kričal ak si dieťa požičalo nie jeho hračku, hádzal okuliare... čo teda sa dialo v miestnostiach kde sa hrajú deti spolu hocijaké, nie v škôlke či jasliach..
proste som nikde nechodila už potom, hrávali sme sa spolu doma prevažne alebo vonku mimo detí....ak sme museli kvôli počasiu ísť niekde dnu, musela som všade s ním aj k malým deťom a vyslovene dohovárať dookola a teraz už ide mať 3 roky a je to lepšie...
ale to, že hádže predmety po vás a vás aj udrie, nie je ok,
psycholog by ti povedal:
že čo vidí doma, to robí, dieťa nechápe ked mu dáš po zadku a bolí ho to ako tak a sa ti ešte smeje.....on si myslí, že je to hra... vraj my sme obrazom svojich detí, sme vzor pre naše deti...
podľa mňa je to nahromadený hnev ako sa vyvíja...nevie spracovať také situácie, je malý...to len furt dohovárať a vysvetľovať, čo sa patrí a čo nie..a či tomu rozumie, pýtať sa ho ako by si to on predstavoval a vysvetliť mu že jeho predstava sa musí trochu upraviť na správnu cestu
ja by som mu kúpila niečo, do čoho by mohol búchať, detské vrece ako majú boxéristi, proste ten hnev musí von ( do vankúša??), nie na osoby s ním žijúce, možno ho dať na karate aby sa naučil disciplíne a tam sa môže vyskákať, vybiť...
vždy mať po ruke niečo, čo by mohol hodiť, obľúbenú plyšovú hračku mäkkú? loptičku mäkkú?