ahojte, chcem sa poradit ohladom 3,5r syna. je sice zivy a akcny, ale doteraz nemal nejake extra obdobia vzdoru, dalo sa s nim dohodnut. az poslednych par mesiacov je nejake "horsie obdobie". najnovsie sa tvari, ze sa nevie rozhodnut, a potom z toho chyta hysaky. uvediem priklady: poviem mu, ze mam prenho polievku (taku, co viem, ze ma rad) - povie, ze ju nechce, ze nie je hladny. poviem ok, neskor. on na to, ze je hladny a chce ju hned. hovorim ok, idem ju zohriat. on na to: nie, nie, on nie je hladny, nechce ju, nechuti mu. takto je schopny sa so mnou dotahovat donekonecna a nakoniec je z toho rev, lebo urobim jedno alebo druhe (a vlastne obe su zle). iny priklad: po obednom spanku sa zobudi a zavola ma. chcem odtiahnut zaluzie - nie, on chce este spat, je unaveny. poviem ok, lahnem si k tebe este na chvilu. nie, to on nechce, on uz chce vstat. poviem ok, tak zaluzie, nech na teba vidim - nie, nie, nie. a zas az dovtedy, kym nieco neurobim (priznam sa, ze aj s nervami) a je rev. ine podobne situacie su: idem/nejdem von, ale dnes napr. aj chcem/nechcem mamu (boli vonku s muzom a sla som na chvilu za nimi).
zacala som to riesit tak, ze mu poviem, ze teraz mi musi povedat, ako to bude, a to bude platit - a nech povie cokolvek, tak sa snazim to dodrzat (nie vzdy to uplne ide, ale snazim sa - napr. dnes povedal, ze nechce, aby som s nimi bola vonku, tak som pokojne bez hnevu odisla, aj ked potom reval na cely park, ze mamaaaa a ze tam mam byt). riesim to spravne? mate ine tipy?
potrebovala by som, aby sa naucil, ze nie som na spagatiku a nemoze so mnou takto zametat - uplne na nom vidim, ze to nie je to ozajstna nerozhodnost, ze ho to bavi a robi to naschval.
este doplnim, ze zacal chodit do skolky od septembra, co zvlada tak stredne (doma hovori, ze tam nechce ist, ale nerobi nejake extra sceny). teraz bol vsak doma kvoli chorobe a aj tak vytahuje toto svoje ano-nie. narocnejsie obdobie ma podla mna uz od jula (co samozrejme tiez moze suvisiet so skolkou, lebo sme mu o nej rozpravali - v dobrom samozrejme).
Ani som to nedočítala. Ty skáčeš, ako on píska! Dieťa potrebuje matku, ktorá rozhoduje. On napokon plače, lebo Ty sa nevieš rozhodnúť a kladieš toto bremeno naňho. A on to ešte nevie uniesť. Ty si mama. Ty máš povedať: teraz ideme jesť polievku, teraz vstávame...
@deedol presne ako o mojom keby píšeš, môj má síce len 2,5r ale robí úplne to isté a tiež si s tým neviem poradiť tak, aby nakoniec nebol plač a ja nemusela 200x skákať ako povie on.
U nás je to najhoršie so spaním, vždy si povedal či chce zakryť alebo nie, hračky do postielky alebo nie, pustiť uspávanku alebo nie, zatvoriť dvere alebo nie… a teraz minimálne 20x chce zmeniť uspávanku, potom chce hračky a potom zas nechce ale sám si ich nejde vziať keď ich hodí na zem 😑 poraziť ma ide niekedy lebo aj 30x odídem od toho čo si večer potrebujem porobiť.
Zrovna včera som mu povedala, že len raz si vyberie a koniec, tak samozrejme po chvíľke bol hrozný rev lebo si to rozmyslel… neviem či už má vek na to aby to pochopil, ale ide ma vyhodiť z kože niekedy keď už to prekračuje medze. No skúšam ďalej vysvetľovať, že už sa rozhodol inak a že už sme spravili to čo povedal, no neviem ako uspejem ďalej… určite bude rev a to veľmi nechcem 😑
rozhodne neskákať ako povie, aj keď si trochu poplače - on proste skúša koľko môže, ale zase dať mu nejakú možnosť výberu, to čo povie ako prvé potom dôsledne dodržať
@patka06
@nikiki29 suhlasim s vami, baby. myslim, ze dosledna som az dost, rezim mame odmalicka, len teraz zacal skusat a ja som na to nezvyknuta.
k ostatnym reakciam - nie som general a ani sa nim nechcem stat. myslim si totiz, ze 3,5r dieta moze aspon do istej miery rozhodovat samo o sebe, najma ak to doteraz bez problemov zvladalo (reagujem na to, ze nanho kladiem nejake "bremeno", ako jedna z vas napisala). myslim si napr., ze moze povedat, ze nie je hladne - ci ono nema fyziologicky pocit hladu? vy ste vzdy hladne presne o 12.00?
na druhej strane, ako pisem vyssie, po par zlych skusenostiach s vyberom (ktore sa udiali za posledne asi dva tyzdne) som sa rozhodla takto to zakazdym useknut a pytam sa, ci to je ok, ci to niekto skusal takto, alebo pripadne inak. zatial nemam pocit, ze som na spagatiku, ale nechcem sa tam dopracovat, preto to riesim podla mna "v zarodku" - hned ako som si vsimla, ze sa to opakuje.
@deedol skúša pokiaľ môže zájsť.A veru pekne s tebou kyve🙂sú veci o ktorých môže rozhodnúť dieťa, ale zase aj ty máš mať slovo.Ked sa ráno nebude chcieť obliekať tiež s ním budeš hrať takúto hru kto z koho?aj ja som bola tvárna, ale odtiaľ potiaľ.Davaj pozor, aby o rok nerozhodoval čo sa bude pozerať v TV.
@deedol ano, ale on hneď povedal, že polievku chce...je prirodzené, že si už uvedomuje, že aj on môže rozhodovať, ale nech to nezneuziva.Niektore deti to robia už v 2 r a oveľa razantnejšie.Musi sa naučiť aj byť frustrovaný a, že mu ľudia nespravia po vôli.Ty musíš byť pevná a rozhodovať vo veľa veciach zaňho.Priklad ideš von so mnou či tatom povie tatom tak nemôže potom zmeniť, že máš ísť ty🙂
@deedol tvoja taktika je zaujímavá a paci sa mi, len teda nie som si istá, či si také malé dieta vie každé svoje rozhodnutie uvedomiť do dôsledkov. Chápem co od neho chceš, ale myslím si, ze na akékoľvek z takýchto rozhodnutí je ešte malé. Lebo tu ani tak nejde o to, zeby nevedel co chce, ale skôr o to, ze on bojuje so svojimi emóciami, vzdorom a hnevom. Ono je to také ako napríklad, keď ma žena krámy. Vieš, ze vtedy sú ženy často nervózne a akékoľvek rozhodnutie ich ešte viac stresuje a znervoznuje. Vtedy je vždy ľahšie, ked im niekto niečo povie a bude to tak. To iste je podla mňa pri deťoch, ked su nervózne, tak asi bude lepšie, keby mal tvoje rozhodnutia. Nemusí to byť každý jeden deň, iba vtedy keď budeš vidieť, že je nervózny a frustrovaný. Ja som to tak s mojim robila a takéto dni sme skoro nemavali. Ked som videla, že ma takýto deň, tak som rozhodovala ja a ked bol v pohode, mohol si veci vybrať.
Dieťa skúša, čo všetko si môže dovoliť
Môj má 4.5 a skúša tiež, našťastie nie denne, ale keď to na neho príde.
A vtedy mu jasné vysvetlím, že nebude so mnou zametať ako s metlou... napr.som chcela ostrihať nechty na rukách, povedal že chce, ale keď som k nemu prisadla odtiahol ruku. Tak som sa postavila a odišla, samozrejme rev...potom som mu povedala, že ak tie nechty chce dať ostrihať, už mi ruku nedotiahne, lebo neostriham a hotovo.
A neboj, nie si na špagatiku, sú to aj pre teba nové situácie a musíte nájsť spoločné riešenie, cestu.
Je to len obdobie detí, kedy skúšajú, čo si môžu dovoliť. Takže neboj, nebudeš generál, ale hranice musíš určiť ty, lebo potom už bude neskoro.
@deedol vsak zakric obeeeed 😀 ziadne dotahovanie
dakujem za reakcie 🙂
teraz som si uvedomila, ze ja sa ho niekedy ani nepytam v zmysle, ze by som mu davala neviemako na vyber, a aj tak vznikne taka situacia - to na margo toho udajneho "privelkeho" davania na vyber. napr. s tou polievkou som povedala (myslim) nieco v zmysle "idem ti nabrat, ok?" a aj tak prisla scena. a ano, je to nove, kedze doteraz sa s nim dalo dohodnut napr. na tom, ze teraz polievka, potom jedna knizka a potom obedny spanok, alebo naopak, najskor kniha, potom polievka a potom spanok (a aj sa to z mojej aj jeho strany dodrzalo). len teraz vymysla, tak mam pocit, ze musim pritvrdit, a teda aj pritvrdzujem (a presne o to ma byt tato debata, ze ako to urobit🙂)
@vilma7 hej to podobna situacia ako u nas. a teda tiez sa snazim to takto riesit, ze povedal si takto, tak to bude tak a nebudeme sa o tom dalej natahovat.
@777januska777 aj toto skusam v poslednych dnoch - ked na nom vidim, ze ma taku naladu, tak sa snazim byt viac direktivna, ale niekedy sa aj tak dokaze niecoho chytit.
@deedol toto robila moja najstarsia v rovnakom veku-revala na chodbe, ze chce ist k babke, a ked sme sa teda obliekli a isli k babke, revala, ze chce byt doma a tak dookola, cista psychiatria. Ja uz ani neviem, ci som to vtedy nejako riesila, asi ani nie, proste poslednykrat a zostala doma, aj ked bol rev. Ma ale urcitu formu bipolarity dodnes, proste dokaze niekolkokrat zmenit nazor na rovnaku vec, a veru netusim, ci uz vtedy sa to takto prejavovalo
Niekde som citala, ze dieta je spokojnejsie, ak je jeho zivot predvidavy, vie co sa bude diat, jasne vie, co sa od neho ocakava. Ako ked prides do novej prace a povedia ti: do prace sa chodi na 7.00 az 9.30, vsetci si tykaju, toto je tvoja uloha, domov mozes ist uz o 15.00. Predstav su, ze dojdes do novej prace a tieto veci netusis. Vacsina ludi sa citi lepsie, ak vie, co sa od neho ocakava. Preto, ty ako mama 3r dietata by si mala polievku naložiť a len oznamit, ze ide sa jest a nie sa pytat, ci to je ok. Rovnako, ty rozhodnes, ci s nim na ihrisku ostanes a nie, aby o tom rozhodovalo dieta. Dieta v tomto veku sa moze rozhodnut v jednoduchych veciach...Papriku alebo uhorku ku chlebiku? Zoberieme loptu alebo odrazadlo? Modrou alebo zelenou vyfarbis auto? Nech dieta zbytocne nerozhoduje o veciach, na ktore este nie he zrele. Podla mna bude pokojnejsie.
@dadis toto vsetko viem a prave preto - ako som uz pisala - rezim mame odmalicka pomerne pevny (aj casovo, aj co sa tyka predvidatelnosti). doteraz vety ako "idem ti nabrat, ok?" zvladal uplne ok - nenasledovalo ziadne ano/nie ani nijaky cirkus. preto nie uplne suhlasim s tym, ze to "nezvlada" - podla mna skor skusa, ze co sa asi tak stane, pripadne ci ma tym vytoci. samozrejme, ty mozes mat so svojim dietatom inu skusenost 🙂 a ano, ako som tiez pisala vyssie, po nedavnych negativnych skusenostiach s moznostou volby ju na nejaky cas obmedzim.
@deedol ...je to obdobie, to prejde. Obidve moje deti to mali, dokonca som citala v knihe ze je to dolezita faza vyvoja, uvedomenie si ze "Ja mozem nieco rozhodnut" a pre dieta to je niekedy tazke, biju sa v nom pocity. Hlavne sa nesnazit dietatu uplne vyhoviet, lebo straca pocit istoty-hranice.
,,zacala som to riesit tak, ze mu poviem, ze teraz mi musi povedat, ako to bude, a to bude platit - a nech povie cokolvek, tak sa snazim to dodrzat,, ......= ty si na špagátiku