Ahojte, ako su na tom vase deticky so slovickom "preco"? vsetci okolo mna rozpravaju o tom, ako s tym ich deti nevedia prestat, ale nas 3,5 r krpec sa na nic nepyta. Je inak velmi sikovny, aj ked rozpravat zacal az ako 3 rocny. Neviem co si o tom mam mysliet, nic ho nezaujima, alebo preco sa na nic nepyta? ked uz sa aj na nieco pyta, je to zriedkavo a nikdy nezacina slovkom Preco. mozno je to prkotina, co tu riesim, ale zaujima ma, ako je to s inymi detmi, ci nie sme takto sami 🙂
Zamysli sa ci je dost prirodzene zvedavy, ci skusa veci, vymysla si hry, ci premysla nad tym ako veci v zivote funguju, prezera si knihy, mozno je sikovny a je mu vsetko jasne🙂 horsi pripad je ten, ked deti trpia televiznou letargiou, t.j. pasivne prijimaju vsetko co im je povedane, ukazane, pretoze sa pred bednou naucili ze vsetko je dane a nic sa neda zmenit, len pozerat a prijimat.
@danula.ch ani ja som sa vraj ako dieta skoro na nic nepytala. A nepozerala som ani televizor. Vsetko som si vysvetlila po svojom, obcas sice nespravne, ale po svojom. Moj brat sa zase pytal v jednom kuse. Vedu by som z toho nerobila. Kazde dieta je original 😉
Tak u nas doma je denne milion krat preco nielen od trojrocnej dcery, ale aj od syna, ktory ma este ani nie dva roky, ale uz krasne rozprava. Podla mna sa vobec nemusis trapit. Ako pises, tvoj syn zacal hovorit az ako trojrocny. Ber to tak, ze sa v reci este stale potrebuje zdokonalovat a otazka "preco" bude prenho dost tazkou skuskou jeho jazykovej zdatnosti, pretoze potom uz bude musiet ovladat zlozit zmysluplnu vetu. Daj mu cas, urcite je sikovny na kopec inych veci a rozpravanie mozno zatial nie je jeho silnou strankou, ale aj na to pride. Ver mi, ja by som si obcas hrozne priala, aby som aspon jeden den v tyzdni nemusela odpovedat na ziadne otazky 😉
Ahoj, nie ste takto sami, ja mam tiez 3,5 rocnu dceru, zacala neskoro rozpravat a tiez sa nepyta preco. Sice sem tam sa opyta co to je, ale otazku "preco" nepolozi. Tiez je velmi sikovna, velmi zvedava , ale myslim si, ze ten cas este len pride. Aspon dufam. 🙂
@mamainprogress no on telku velmi nepozera, obcas nejaka rozpravka, ked uz, tak nejake videa s pesnickami na compe, ale nie prilis casto. ved to neviem, ci nie je dost zvedavy, alebo si vysvetluje veci sam, alebo len jazykovo na to nedozrel
U dietata je dolezite aby sa zacalo prevalovat z bruska na chrbat,potom naopak,aby si zacalo same sadat,aby sa zo sedu postavilo,aby chodilo popri nabytku,aby zacalo chodit same,aby zacalo rozpravat.....Neviem o tom ze by nejaka etapa jeho zivota musela obsahovat slovicko "preco". Moja mala ziadne "preco" obdobie nemala a nikdy mi to neprislo divne. Za to ze ostatne mamicky povedali? 😅 Kazde dieta je jedinecne a ine. Ja osobne nepoznam vo svojom okoli asi ani jedno dieta ktore ma alebo malo "precomaniu" a su to uplne normalne deti....Tes sa ze pekne chodi,je sikovny,rozprava a je zdravy....Mozno je az taky sikovny,ze sa nepotrebuje otazkou "preco?" na vsetko vypytovat 😉
@danula.ch podla mna sa nemusis strachovat. Hrajte sa, objavujte svet, hovor s nim.
Podporuj jeho zvedavost a rozmyslanie tym, ze sa ho ty pytaj preco a samozrejme este nevie asi odpovedat tak si aj odpovedz. Napr. Misko aha vtaciky lietaju, vies preco vedia lietat? No preco? Lebo maju kridla. Atd atd to sa da urobit aj 100x denne🙂
@danula.ch ahoj ani moj Dominko sa nepyta prečo. Mam pocit, že je to jeho povahou. A teda tym, že on najviac počuva sam seba a asi preto nema potrebu aby mu veci vysvetloval niekto iný 😅 😀 Ale skutočne. On pozoruje a vytvara si zavery a nepotrebuje poznať nazor a vysvetlenie druheho 😅
A naša si necmúľala pršteky na nohách a ja som sa na to tak tešila 😀 😉
Ale k téme: mladšia tiež začala s "prečo" až okolo štyroch rokov.. občas ju to chytí aj teraz..ale to už sú vááážne témy 😀
@zuzanocka 😀 😀 😀 😀 😀
@vejula
@mamainprogress
@clarissa vidime na nom, ako nad vsetkym rozmysla, ako veci funguju a tak. mozno si robi vlastne zavery, mozno este fakt recove nedospel na take nieco a este to len prepukne.....nechame sa prekvapit 🙂
@uankab vyskusam to s tymi otazkami na neho, som zvedava, ako bude reagovat 🙂
@danula.ch ako môj maly napr s rečou nema najmenšie problemy, začal rozpravať velmi skoro, ale ako vravim je to o povahe. On jednoducho nechce preberať mudrosti od niekoho iného. Napríklad on velmi rad protireči, aj ked vie, že hovorí totalne kraviny, proste musí protirečiť, akoby ho to tešilo. A bude sa za svoju "pravdu" biť hlava nehlava 😅
@danula.ch ani moje dieta sa nepytalo "preco", sam preskumal rozanalyzoval a vytvoril hypotezu, ktoru si u mna overil, ci je to tak ako si mysli. A naraz prisli 4 roky a on si zo mna zacal slovom "preco" robit srandu. Jeho nezaujima preco je to tak, ale to, co si ja ako odpoved vymyslim 😀 On to berie ako challange 😉
@danula.ch 3,5 ročný a má sa pýtať prečo,ja teda neviem ,ale moji chlapci v jeho veku otázky prečo nedávali ,ani detičky okolo,dieťa v takom veku si spája slová vety a na otázky tohto typu má čas...u nás to bolo vo veku 5a viac rokov....takže sa neboj určite sa dočkáš a potom budeš rada ak s tým prestane..lebo sem tam to prečo dá zabrať,aby si dala odpoveď adekvátne k veku...
@danula.ch ahoj, ani môj starší syn ešte poriadne v troch rokoch nerozprával, vedel možno pár slov. Inak bol tiež dosť šikovný. Každý mi však hovoril, že bude rýchlo rozprávať, lebo sme mali prečítaných strašne veľa knižiek, stále sme mu spievali, rozprávali sa s ním atď. - ale nebolo to tak. Keď začal chodiť do škôlky, pomaly sa začal zlepšovať. Keď sa hral a niečo sme mu rozprávali, alebo sa ho pýtali, niekedy vôbec na nás nereagoval a robil si svoje, dá sa povedať, že počul len to, čo chcel počuť. Neviem, možno to je aj jeho povaha. Boli sme s ním aj na ušnom vyšetrení a sluch má dobrý. Ale, čo chcem povedať je to, že nám sa aj toto jeho správanie trošku nepozdávalo, tak sme ho najprv riešili s učiteľkami v škôlke, išli sme na logopédiu, k psychologičke. Všetci sa zhodli aj v tom, že aj keď sa mu síce nechce veľmi komunikovať a vypytovať, všetko vníma, učí sa a ukladá si to. Má veľmi dobrú pamäť, teraz už aj dobrú slovnú zásobu. Keď sa rozrozprával vedel hneď všetky pesničky, básničky, ktoré sme mu od malička rozprávali. Máme však problém z porozumením a vyjadrovaním sa, to znamená, že má problém povedať, to čo by chcel, nevie správne zložiť vety, a keď ich aj vyskladá nie vždy sú správne. Musíme ho opravovať a on si to potom zvykne zapamätať a na budúce to použije správne. A otázku prečo nám začal klásť až v piatych rokoch. Teraz je aj dosť ukecaný, že niekedy to už trochu lezie na nervy, hlavne keď sa pýta stále dookola to isté 🙂 Problém má však aj v tom, že nemá žiadnych kamarátov, lebo sa s nimi nevie porozprávať, nevie sa ich nič opýtať, keď im niečo rozpráva je to niekedy vytrhnuté z kontextu, alebo im stále opakuje to isté.... no je toho viac. Už som sa veľmi rozpísala, možno aj tak trochu mimo. Chcem však povedať, že ak sa Ti aj jeho správanie zdá trochu iné, ako má asi ,,väčšina" detí, možno to treba trošku riešiť. Ale ak je inak úplne v pohode, tak to riešiť netreba, možno to fakt nepotrebuje, alebo to príde neskôr.
Inak mladší syn má teraz 2 roky, a keď počul, že starší sa mi vždy vypytuje ,,prečo", tak začal aj on. Proste všetko opakuje po starších. Možno by mu naozaj stačilo to nejako predhodiť, začať sa ho vypytovať a on by si už potom zobral vzor.
@danula.ch , ani moja sa nepýta prečo. Ale u nej sa tých problémov ukazuje viac, takže to riešime. Ona sa teda takmer vôbec nepýta nijako, ani čo to je?. ako?... a narozdiel od vašich vidno, že sa ani nezaujíma o to, ako veci fungujú, chýba jej tá detská zvedavosť. Pri príspevku, že to má z "televíznej letargie" som skoro vyskočila u kože 😠 to je v rovnakej sfére ako rada, že "by sme mali viac čítať" 😝
Takže len ty sama vieš, ako je malý na tom ináč. Pokiaľ je zvedavý a šikovný, tak je to asi celkom normálne (ono ho to môže dobehnúť neskôr a budete si zapchávať uši 😀 ) , ak vidíš, že v tej reči sú aj iné "zvláštnosti" , ako slabšia slovná zásoba, agramatizmy pričasté (občasné sú ešte v tomto veku OK), časté zamieňanie slov ...tak by asi bol už čas skúsiť osloviť logopéda, alebo psychológa.
@mamima3 ako keby si pisala o nasom krpcovi, o tom rozpravani, aj o kamaratoch. to je tiez nieco, co ma trapi, lebo ako keby nevedel, co s kamaratmi robit. nevie sa zapojit do rozhovoru, aj napriek tomu, ze sme mu odmalicka citali rozpravky a spievali pesnicky, straaasne vela pesniciek, az som z toho bola zachripnuta 😀 . rozpravat sa s nim da velmi tazko, malokedy vobec reaguje. co vam poradila psychologicka? ja rozmyslam, ze za nejakou zbehneme, lebo je toho viac, v com je akoby atypicky. aj k detom je dost panovacny, nevie sa zapojit do spolocnej hry a deti sa s nim velmi nechcu hrat, dokonca su k nemu negativne, aj ked ho poznaju iba niekolko minut 😔
nikdy to s nim nebolo jednoduche, aj to negovanie, ako spominala @vejula . napriklad mu ponuknem vodu, povie ze nechce, pritom viem, ze je velmi smadny. akonahle polozim pohar s vodou, zacne vrestat, ze chce. a tak dookola. trva to uz od prvych naznakov obdobia vzdoru a nevieme si s tym rady
@danula.ch Ja som si to u mojej dcéry všimla tiež zhruba v tom veku. Tiež mi nedávala tú klasickú, za sebou opakujúcu sa otázku "prečo". Má dobrú slovnú zásobu, je šikovná, zručná, taká normálna 🙂 Mám mamu pedagogičku a pýtala som sa jej tiež, či je to normálne, keďže všetci dookola tým prechádzali. Povedala mi, že možno nepotrebovala dookola sa pýtať prečo, možno jej bolo všetko bežnou komunikáciou vysvetľované. Ani my, ako deti sme sa vraj nepýtali "prečo" dookola.
Ak s ním rozprávaním tráviš veľa času, veľa čítate, televíziu sledujete spolu a rozoberáte všetko, tak to bude tým. On Ťa raz prekvapí takou otázkou, že sa Ti budú oči krížiť, nad čím to dieťa premýšľa a čo si všíma - ako to bolo u mojej Lucii.
@danula.ch
my sme to jeho ,,iné" správanie začali riešiť, keď mal asi 3,5 roka. Rozprávali sme sa najprv s jeho učiteľkami v škôlke, lebo sme si to správanie chceli overiť, či sa zdá len nám iné, alebo si ho aj oni na Maťkovi všimli. Učiteľky boli radi, že sme s tým za nimi prišli, lebo aj oni nás chceli osloviť, že Maťkove správanie sa líši od priemeru. Napr. nerozumel pokynom, napr. učiteľka rozhodila na zem rôzne obrázky a deti jej mali nosiť kvietky - nevedel, čo má robiť, len keď videl ostatné deti, že zbierajú kartičky zo zeme, zobral jednu aj on a odniesol jej ju, samozrejme nebol to kvietok, ale napr. zvieratko. Popritom on dobre poznal aj kvety aj zvieratá a pod. Nooo, je toho viacej, rôznych príkladov a situácii, nielen čo sa tohto týka. Po tomto stretnutí s učiteľkami sme išli za detskou psychologičkou, trošku sme sa obávali, či to nebude aj nejaká forma autizmu alebo niečo podobné. Odporučila nám jednu zlatú pani logopedičku, ktorá sa venuje aj detičkám z rôznymi poruchami. U nás je to pragmaticko-sémantická porucha. Máme teda problém s porozumením a vyjadrovaním sa. Medzi také prvé rady od psychologičky aj logopedičky bolo trénovať očný kontakt, lebo ten sme mali tiež dosť slabý. Ďalej dávať mu pokyny tak, že sme prišli k nemu, upútali jeho pozornosť napr. poklepali ho po pleci a do očí mu povedali, čo sme chceli aby spravil alebo povedal a pod. Taktiež učiteľky mu musia osobitne - samostatne povedať, čo sa ide robiť, inak ak to povedia všeobecne všetkým deťom napr. ideme sa umyť, tak to pre neho nič neznamenalo. Musia mu povedať - Maťko, poď ideme sa umyť a pod. Niekedy, ak nereagoval ani tak, tak mu to skúšame povedať inými slovami, tak aby to pochopil. Je to vraj niečo také, ako keď sa učíš cudzí jazyk, proste niektoré frázy si musíš osvojiť. Maťko si musí osvojiť všetko, čo má ako povedať, teda ak nevie sa vyjadriť a my už zo situácie vieme, čo chce povedať, tak mu tie slová vkladáme do úst. On má dobrú pamäť a pamätá si to, potom to už vie nabudúce použiť. Napr. sme mali veľký problém aj v rôznych predložkách - pred, nad, pod, v, na za, vedľa,... - tým, že on týmto slovkám nerozumel, tak nerozumel ani pokynom, napr. hľadal hračku a ja som povedala - je na komode, tak to nechápal vôbec. Dosť dlho sme to trénovali, kým si to osvojil. S logopedičkou, formou hier sme prišli na mnohé veci, ktoré sme takto trénovali, lebo sme zistili, že im nerozumie, alebo nepozná. Je toho strašne, strašne veľa.... Teraz sa už o dosť zlepšil a dúfam, že sa budeme len a len zlepšovať, musíme si riadne máknuť, lebo už ideme do predškolskej. Môžme mať ešte rok odklad, ale to budeme riešiť až keď to bude aktuálne, podľa toho v akom leveli, stave budeme a či to budeme zvládať. Ale teraz ak aj niečo zle povie, tak sa sám opraví, samozrejme nie vždy, stále mu musíme pomáhať. Ale veľmi ma trápi aj to, že nemá žiadnych kamarátov, a on by sa tak chcel s deťmi hrať, len nevie ako na to. A deti ho tiež vôbec neberú, ani v škôlke nemá žiadnych kamarátov a potom tam nechce ani chodiť ☹ Chce to veľkú dávku trpezlivosti, napr. aj počúvať stále dookola tie isté otázky, lebo sa nimi uisťuje a ukladá si to v pamäti, alebo stále dookola hovorí to isté, aj rôzne veci vytrhnuté z kontextu, ktorým rozumieme len my, lebo vieme o čo ide. Cudzí ľudia a aj deti tomu samozrejme nerozumejú a potom ho ani neberú a to mi je hrozne ľúto. Ešte mi logopedička vravela, že je dobré ak je nejaké také dieťaťko v okolí, lebo takéto deti si vraj k sebe hľadajú cestu, ale my tu nikoho takého nemáme.
moja používa slovko prečo len v súvislosti so spaním - prečo už musím ísť spať ????
nemala také typické otázky prečo. možno preto, že ja som na ne nikdy nečakala, vždy som jej všetko obkecávala dopodrobna 🙂 čo robím, čo vidíme na prechádzke....snažila som sa znížiť sa na úroveň jej očí, aby som videla ako sa jej točia kolieska 😉 ... a to jej stačilo, pochopila čo mala. veľakrát sa muž čudoval, že vie čo je toto a hento. tak som aj jemu vysvetlila, že si šunky na gauči pri telke neváľam, ale venujem sa malej 😀 😀 😀
inak má fantáziu ako šlak, sama si vymýšľa hry, rozprávky, básničky, sama sa prehrá...
@mamima3 moj syn ma uplne to iste. Tiez ma problem s porozumenim reci. On sa uz aj dost rozkecal, ale vacsina slov je zial este nezrozumitelna pre inych ludi. Takze stale len opakujem po nom a spravne vyslovujem a chvalim, ze toto si povedal spravne a nutim ho rozpravat. Pokrok je uz ze vie povedat jednoduchu vetu a to bude mat v decembry 5 rokov. A s kamaratmi problem nema, on je vtierka 😀 , ale vidim ze sa ho strania deti, len on sa nenecha 🙂
A otazku preco? My este nikdy nepovedal ☹ .
A odkial ste? Rada by som stretla mamicku co ma tiez takyto " problem" .
teraz ma napadlo malá mala cca 1,5 roka keď sme začali pozerávať macka uška a bambuľku. kamoška s trojročným dieťaťom to ešte nepozerávali, lebo malá by to nepochopila....jáj moja, ale ja tú svoju neposadím k telke a seba k internetu 🙂 ja som tie rozprávky pozerávala spolu s dcérou a všetko komentovala dokolečka dokola /doblba 😀 / a poviem vám, veľa vecí si z nich vie vytiahnuť a použiť do súčasného života, ná 4 roky.
@danula.ch naša obľúbená hra bola na telefonovanie s nožičkou. malá si ľahla a ja som mala jej nohu pri uchu ako slúchadlo a telefonovala som rôznym rozprávkovým postavičkám, vymyslela si jednoduchý príbeh atď....takto sme prežili 5-dňovú hospitalizáciu v nemocnici bez TV a jedinej hračky.
ja ti poviem len jedno bud rada že sa to nepýta