Uvedomujem si, že nezapadáme k tipickým problémom nerozprávania v tom zmysle, že u väčšiny detí to funguje opačne, do škôlky dávame deti s vedomím, že sa reč, výslovnosť zlepší, no u nás to neplatilo a stále neplatí už cca 3 mesiace si odchodil , zvyšok bol chorý. Určite Vás ako aj mňa napadá ísť k logopedičke, no syn je tip dieťaťa, keď sa zaprie nepovie nič...čoho sa v tomto prípade obávam. Učiteľky zo škôlky tiež v tom nie sú jednotné, jedna povie ísť hneď druhá počkať do leta. Sama mám dilemu, veď doma rozpráva a že od rána do večera... nie je to síce čistá výslovnosť, nepovie r,ž, ale už sme sa naučili napr. l, Čo je teda príčinou, že je malý v škôlke "za nemého ?". Keby som mala syna charakterizovať, nie je nejako hanblivý, v škôlke sa na p. učiteľky usmieva, zapája sa do hier, činností, doma vie byť dosť živý, čo sa týka poslušnosti, rozkaz či príkaz si vypočuje no za 2 min. vie nepozorovane urobiť znovu tú istú vec, za ktorú bol pokarhaný. Doma sa ho snažíme motivovať, aby aspoň na niečo reagoval...poďakovanie, vypýtať sa na potrebu, poprosiť o hračku, ráno a zo škôlky pozdraviť...zatiaľ bezvýsledne. Vopred ďakujem za všetky rady, názory či skúsenosti🙂)
@merik - podľa mňa je logopéd úplne zbytočný a vôbec tu nepomôže. Podľa mňa ide o elektívny mutizmus. Sama mám v triede jedného chlapčeka, ktorý proste s nami nerozpráva a doma v pohode. čiže to vôbec nie je logopedická záležitosť. Ja by som na neho netlačila. Ak by som vyhľadala odborníka tak skôr psychologa. Mali sme v MŠ dievčatko, ktoré s učiteľkami nerozprávalo celé tri roky ale s deťmi sa rozprávalo a teda aj odpovedalo cez ne. Po nástupe do školy to zmizlo a dievčatko funguje bez problémov.
ries to cez detskeho ppsychologa.... necakaj ze problemy zmiznu zo dna na den, ale da ti navod "ako na to"
..my sme mali ten isty problem...doma rozpraval, v skolke ani slovo. Netlacila som ho do toho, ani ucitelky. To iste bolo s plienkami, doma plienky nemal od 2 rokov..v skolke mal do 3 rokov. (Musim k tomu dodat, ze zacal chodit do jasiel, resp. do zmiesanej triedy, kde su deti od 1,5 r. do 6 r). Jednoducho sa nepytal na wc a ked nemal plienku urobil do nohavic. Doma sa to nestalo, ani u babky a pod. Raz som mu povedala, ze je s tym koniec, ze je velky...a nech robi do nohavic ale plienku nedostane. Predtym som sa este dohodla s ucitelkou, ze tento krat nepovolime. A klaplo to. S recou to zacalo pomaly az okolo 3,5 roka s tym, ze ucitelky isli na neho inym sposobom. Hrali s nim puzzle a on musel popisovat obrazky atd. ale ziadny tlak...nic...Doma sa mu "papulka" nezastavila a v skolke nic. Bolo to vazne deprimujuce....ale rozrozpraval sa. Logoped ti na tomto mieste nepomoze!!!
@leteku vďaka za rady, skúsenosti od všetkých, určite aj mne to dojde ako nejaký blok a nesúvisí mi to z logopédiou a áno skorej návšteva u detského psychológa, myslím, že to súvisí s povahou, syn je dosť problematický nevie poslúchnuť na slovo, staršiemu bratovi robí schválnosti či s počítačom, popísal mu aj písanky do školy, poškrabal aj pokúsal ho... samozrejme, že je potrestaný či slovne alebo zákazom, poučením, no ako som už v úvode písala, po chvíli vie urobiť to isté. Mám dve staršie deti, s ktorými som takéto problémy nepoznala,no jednoducho tento najmladší sa vymyká,,,Spýtam sa na ten elektívny mutizmus, čo konkrétne to znamená, či návštevu psychológa absolvovať čím skorej alebo ešte skúsiť konzultáciu s učiťeľkami zo škôlky...nie som si istá čo všetko vyskúšali na podporu...páči sa mi aj tá možnosť formou puzzlí či pexesa popisovať obrázky, no len neviem aký čas tomu všetkému mám dať.
Presne toto mam aj ja doma. Syn teraz uz 4,5 r. doma rozprava v pohode a od 3r. v skolke skoro vobec.... Rozpravala som sa s ucitelkou vravela ze zatial nech to neriesim nech dam tomu cas.... K logopedicke chodime ale ani tam ani nemukol.... Nakoniec ho vysetrila tak ze sa rozpraval so mnou a tiez som mu ukazovala obrazky a on vravel co na obrazku vidi.
@merik ked popisujes tu povahu syna, nas je tiez treti, teda najmladsi a je velmi tvrdohlavy az zanovity, ja si myslim, ze to nerozpravanie suvisi s povahou, myslim, ze to treba nechat tak, neriesit a hlavne nijak extra netlacit.... kazdy clovek je iny a malo by sa to akceptovat.. podla mna v skole hovorit uz budu 😉
@farmacka určite súhlasím, že to má súvislosť s povahou a to ma viacej utvrdzuje v tom, že pri takýchto tipoch detí by sme na nich nemali časovo tlačiť. Možno mám čo k tomu povedať aj ako "odborník", niekoľko rokov som učila v škôlke a viem, že koľko detí toľko individuálnych osobností, preto ma celkom udivuje prístup našich učiteliek, ktoré na mňa v posledných dňoch tlačia( už aj druhá sa prikláňa k tomu skoršiemu riešeniu) čím skorej to riešiť, že oni to už konzultovali(telefonicky) s inými učiteľkami..., že oni také prípady-deti ešte nemali. No asi sme nejaké zvláštne indivídum 😉 😉
@merik ahoj. nie ste žiadne zvláštne individum.. Vieš čo my máme..??!! Naša začala chodiť do MS v 4 rokoch. Dovtedy nepovedala ani slovo, ku logopedičke sme začali chodiť ako 3,5 ročný . Reč sa jej postupne rozbieha.. ale je to nečisté a také nijaké ale ide to.. Čo sa týka rozprávania v MS sú to také deti. My sme boli aj u psychologičky jednej , potom zas sme boli na neurologii na EEG, tá neurologička nás odporučila k špeciálnej psychologičke ktorá jej robila psychotesty lebo sme chceli isť do montesory poradne ale tam nás neprijali kvôli dobrým výsledkom testov a teraz nás zas tí odporučili na sociálnu psychologičku ktorá sa zaoberá takými prípadmi ako je váš chlapec, moje dievča.. Že doma rozpráva, a v MS ani nikde inde v kolektíve nie.. Všetko urobí čo má, ale ani za fras nepovie ani slovo, ani nekecne.. ani sa neodzravíý ani nepozdraví... Takže sme na tom stejne..
K logopedičke by som na tvojom mieste išla, lebo nás učí ako správne s úsatmi cvičiť a čím skôr tým lepšie , lebo pokial nadviaže kontakt s logopedičkou bude aj rok, lebo naša práve po roku začala s nou komunikovať.. 🙂 takže úspech.. Ak by si niečo chcela vedieť napíš. my sme ten istý prípad asi čo vy.. a my možno ťažší.. 😔
@slava76 to ma celkom teší v tom dobrom slova zmysle, že je takých detí viacej a takto sa dozviem aké máte skúsenosti .
Spýtam sa na tú sociálnu psychologičku...síce ja si predstavujem nejakú detskú psych., no neviem nemám s tým žiadne skúsenosti, čo ste u nej absolvovali, ako prebiehajú stretnutia...
@merik ja s tebou tiez suhlasim, ze netreba na nase deti tlacit..nas inak rad chodi do skolky, pozna deti po mene, usmieva sa na ne, doma mi porozprava cely den, co robili..akurát tam nechce komunikovat, ani s ucitelkami, ani s detmi... takze budeme asi trpezlivo cakat, tiez rozmyslam, ze sa porozpravam s psychologickou, ak ma nebude nutit, aby prisiel aj on.. ak sa daco rozumne dozviem, dam vediet..drzme si paste...
@merik ja tiez ked som chodila do skolky, tak som nerozpravala, teda zo zaciatku ano, ale potom nam zmenili ucitelku a ja som prestala komunikovat, hrat sa, jest a trvalo aj prvy polrok v skole, nikto so mnou nevedel pohnut, potom zavolali aj mamu do skoly, sedela pri mne, potichu som jej citala a potom ked ma ucitelka vyzvala, tak uz aj nahlas, vtedy som dostala dve vcelicky do slabikara 😀 ale ani potom som sa nepretrhla, vobec som sa nehlasila a odpovedala len na vyzvanie 🙂
Ja by som s logopedickou necakala. My so synom (3,5r) chodime od leta, lebo nerozpraval vobec. Teraz to je omnoho lepsie. Neviem sice ako komunikuje v skolke ,je totiz velmi hanblivy.s navstevou logopedicky nic nepokazis .