Pekný večer... píšem a potrebujem poradiť ohľadom môjho 3 a pol ročného synovca Miška... v októbri 2010 začal chodiť do škôlky, no nie a nie si na ňu zvyknúť... na otázku, či sa mu tam páči, vždy odpovedá kladne, no každé ráno vymýšľa, špekuluje, že do škôlky už ísť nechce... nič iné mu však nezostáva a tak do nej musí... no akonáhle je tam, akoby niekto zašibal čarovným prútikom a dieťa sa zmení na nepoznanie... učiteľky ho musia kŕmiť, obliekať (doma to už dávno robí sám) a dokonca nejde sám ani na záchod... musí s ním učiteľka... v triede sedí sám, s nikým sa nehrá, pokiaľ mu učiteľka nepodá do ruky hračku, nič si nevezme... nezapája sa do kolektívu, s nikým nekomunikuje a to vraj vôbec... viem, každé dieťa si potrebuje zvyknúť, ale chodí tam už piaty mesiac a zrejme je ten pobyt v škôlke pre neho utrpením, pretože doma taký nebýva... je veselý, komunikuje, hrá sa... pravdou však je, že ak je vonku, medzi iné deti nejde... veľmi mu dohovárame, vysvetľujeme, nič na neho nezaberá... ako ho presvedčiť, aby šiel medzi deti, aby sa zapájal do aktivít, aby sa hral? tak by mu to v škôlke rýchlejšie zbehlo a viac by sa mu páčilo... mala tu alebo má nejaká mamička podobnú skúsenosť? moja sestra (Miškova mamka) je z toho už nešťastná a zúfalá...
Ahoj.
Ja som mala takú istú skúsenosť so svojou staršou dcérou. Nastúpila v troch rokoch a vôbec si nedokázala zvyknúť na škôlku. Odmietala sa hrať s deťmi, izolovala sa od nich, nechcela sa prispôsobiť, ráno keď mala ísť do škôlky veľmi plakala a trucovala. Doma sa správala normálne, nechcela tam chodiť. Ja som však čakala druhé dieťa, tak som ju často nechávala doma , keďže bývala aj často chorá. Toto trvalo skoro 2 roky, čiže 5 mesiacov nie je ešte nič.
Ale posledný rok sa to všetko zmenilo a všetko sa obrátilo naopak, tešila sa do škôlky, nechcela ísť z nej domov, našla si kamarátky. Teraz je už druháčka na základnej škole a všetko je v poriadku. Čiže asi mu to bude trvať dlhší čas kým si zvykne, závisí od dieťaťa, od jeho povahy ako je naviazaný na matku.
Bola som v skolke uplne rovnaka, lebo mi tam bolo zle a nikto neveril, decka boli hrozne, ucitelky boli hrozne. Tak som to tam presedela, neznasala, potom ma tam rodicia prestali davat. Od skoly som bola aktivna, predsedkyna triedy, vzdy autoritativna, nikdy som nemala s nicim problem, ani nemam 🙂 Urcite ho to prejde, skuste psychologa, alebo zmenit skolku. Mne neverili, ze je to hrozna skolka, nikto sa nestazoval, a ked som bola na druhom stupni na zakladnej, tak ucitelku z tej skolky zavreli do basy, lebo bola nejaka divna, neviem. Nikdy mi nic nespravila, fyzicky, ale aj tak som to tam neznasala a ju najviac.... Drzim palce 🙂
Ja som bola tiez taka ista, dva roky som preplakala a bojkotovala ucitelky, posledny rok sa uz ako-tak dal. Je asi introvertnejsi typ a este nie je zrely na kolektiv a dlhe odlucenie od rodicov. Casom si podla mna "nezvykne", skor dozrie, ci uz bude v skolke alebo mimo nej. No a samozrejme, casto to v skolke nie je take super, ako si myslia niektori dospeli .. ako pise @charlize, zial pracuju tam aj viac ci menej vysinute osoby, ja som tiez zazila aj ucitelky, ktore by som nenechala strazit ani svojho psa, nieto dieta 😖
My máme úplne rovnaký problém - doslova. Aj môj syn má problém vo škôlke. Ráno ma musí asi desať- krát "vystískať" , potom síce vstúpi do triedy , ale len s pani učiteľkou za ruku. Po chvíli už sedí na lavičke , odkiaľ sa pohne len vo výnimočných prípadoch. Deti len pozoruje a občas je ochotný skladať kocky s dvoma kamarátmi. Ale len občas. Tiež ho musia kŕmiť , dať cikať , preobliecť a ak chcú aby pracoval , tak len s podmienkou , že ruku mu drží pani učiteľka a pracuje viac- menej ona. A to má päť rokov. Je pravda , že nastúpil len v septembri a vďaka častým chorobám je jeho bilancia dochádzky asi 6 týždňov , bohužiaľ nie nepretržite a tak sme každý týždeň na začiatku , potom ochorie a tri týždne sa z toho zbiera. Doma funguje normálne - povyzlieka sa , poodkladá topánky aj oblečenie , kreslí , hrá sa , má asi 6 pracovných zošitov , ktoré má už takmer vyplnené , vie rátať do 20. dokonca aj po anglicky , pozná číslice , aj písmená , pripraví si raňajky , vymieša pomazánku , koláč. Má rád deti , hráva sa s mladšími , aj staršími deťmi. V škôlke pred dverami sa z neho stane iný človek. Ja už tiež neviem , čo s tým a zdá sa , že aj pani učiteľky už rezignovali. Nič nezaberá - motivácie modrým z neba , zákazy všetkých podôb , hnev , smútok . Poraďte prosím.
mate v rodine deti? ci je zvyknuty len s dospelymi sa hrat? nechajte mu cas....
Janulka, neviem, ci ti pomozem, ale toto poznam este zo svojho detstva. Nie som ziadny psycholog, ale podla mna to znamena jedine - ze tvoj syn jednoducho nie je "timovy hrac"🙂 Nerad vyhladava kontakty, spolieha sa na cloveka, ktoremu v prostredi, v ktorom sa neciti byt isty, doveruje - t.j. ucitelka. Tym, ze je nesamostatny a vsetko vyzaduje od ucitelky, sa podla mna snazi o jej pozornost - dodnes sa pamatam, ako som za ucitelkou chodila, aby mi zapla gombiky, pricom som to davno sama vedela🙂 Inych deti som sa bala, lebo boli sebavedomejsie a komunikativne, malokedy ma niekto motivoval a chvalil (vtedy to nebolo v mode🙂), tak som si neverila. A ano, je pravda, ze moze vyzerat ako "cudak", podla mna to ale nie je nic nenormalne, dieta jednoducho vychadza lepsie samo so sebou ako s inymi detmi, Podla mna jedine, co mozete urobit, je budovat jeho sebavedomie, aby nebol plachy, chvalit ho a povzbudzovat, aby si v komunikacii s inymi veril. Moj syn bude asi podobny, snazim sa ho povzbudzovat, aby bol trosku smelsi, neviem, ci to zaberie🙂
Nerastie z neho čudák. Zvyká si na kolektív. Niektorým deťom trvá aj rok kým si zvyknú na škôlku, na kolektív. Ako bude rásť, ako bude postupne sociálne dozrievať, bude sa mu v škôlke čoraz viac páčiť a bude mu stále lepšie a lepšie medzi deťmi. Chce to len čas. Deti sú rôzne. Niektoré deti si kamarátov nájdu rýchlejšie, niektoré zase si dlhšie hľadajú kamarátov ale zase zvyknú mať trvalejšie priateľstvá. Záleží tu dosť aj od detského kolektívu, aké sú tam deti. Len ho treba vodiť medzi deti. Kde sa dá. Aj na krúžky ho skúste dať, aby bol čo najviac medzi deťmi a naberal sociálne zručnosti.
ach, ako by som citala o svojom dietati. moja emuska teraz od septembra nastupila do skolky preslo sice iba tyzden a pol, no ano je v triede iba s ucitelkou, samozrejme ze place, ze nechce do skolky. v triede sa s nikym nehra, je stale pri pani ucitelkach, chodi za nimi vraj i na wc. prvy tyzden nic nejedla, nepila a ani sa nevypiskala. obedik uz zjedla vcera ale s pani ucitelkou, dnes nezjedla, lebo ucitelky mali poradu a boli pri nich upratovacky, co sa mi zda divne, no co uz. ucitelkam sa stale pyta na ruky. uz sa nas aj pytali ci ju doma nosime. som bola uplne sokovana. emka je doma velmi hrava samostatna, sama papa chce sa sama obliekat. av skolke nic, najviac ma mrzi, ze sa vobec nehra, vraj stale je pri ucitelky, ani ked bli vonku. je mi do placu.
zuzkastachova...ako keby ste pisala o nasej Dianke a to doslovne. Tiez som zufala vobec neviem ako dalej, ako jej pomoct. Velmi ma to trapi. Ona je v skolke a ja cely cas myslim na to, ze je tam nestastna ☹
janulka ty opisuješ mojho Mareka a ten je v skolke už druhý rok no deti k hre vobec nepotrebuje a nechce,mal obdobie že v skolke idmietal aj rozpravať to sa nastastie spravilo no momunikuje len s ucitelkami a lucharkami ,male deti nechce vobec-nechce robit niektore aktivity ako kreslenie-malovanie a lepenie spraví nadherne.Uciteľka nam poradila zajsť k psychologičke či nemá nieky blok-pretože na rok bude predškolák.tým že je veľmi tiche a uzavreté dieťa aj tak by sme žiadali o odklad tak uvidíme čo nám poradí psychologička.inak moj najstarsi syn je tiež taky isty a v skolke aj v skole fungoval tak isto -proste 100 percentný introvert.A dnes je z neho zdravý muž 😀
Marek sa dokonca pokusal hrat v skolke z jednou kamaratkou ku ktorej chodievame no ked sa chceli pridať ine deti radsej sa nehra ani s nou.Je stastny ked je sam alebo s uciteľkou.