ahojte poprosim o radu ci vasu skusenost.moja dcerka 3,5 zacala skolku .prve 4 dni bolo super vstavala pred budikom.cestou do skolky si spievala.plakala,len ked jej prislo smutno,ale dala sa rychlo upokojit.no a ten 5 den.zevraj to bola katastrofa,ze raz plakala ona a raz jej kamoska.a od toho dna je posadnuta nosenim svojich veci .uteracik,pyzamko atd.mala svoju tasticku kde to vsetko strkala.prestala sa zapajat do aktivit,lebo (jej slova) musi strazit svoje veci.presvedcila som ju nechat tu tasticku doma,ze sa jej zaspini a uteracik sme zavesili x krat spolu do kupelne.no hned bol plac,ze ona ho musi mat.no proste strasna fixacia na svoje veci.a v piatok ked som pre nu prisla tak drzala v ruke mikinku,ktora nebola jej.musela som jej ju nakoniec vytrhnut z ruky(snazila som sa jej to vysvetlit,ze to je ineho dievcatka co maju spolu skrinku,ze taku mikinku mi nemame atd)zacala byt velmi ticha,ustrachana.v priebehu dna si spomenie na nieco zo skolky a place a velmi tazko sa upokoji.dozvedela som sa od jej kamosky,ze ju udrelo dievcatko a ze ked place tak ju jedna z uciteliek posle plakat tak,aby nerusila ine deti.(este sa chystam s pani ucitelkou pohovorit)nesnazia sa ju zapajat,lebo povie,ze nemusi atd.a teraz zacala rozpravat,ze nemusi spinkat,ze nemusi lezkat,ze bude plakat,ze chce svoju mamku a pritom to vravi mne.a ked sa jej spytam,ze kde je mamka tak tu.dnes si chcela pustit cd a ked som pustila rozpravku tak neskutocny plac.ked som jej zapla pesnicky tak sa ukludnila hned.ale ako keby sa dostala do tranzu.tento tyzden sme chore doma.tak sa ju snazim motivovat a usmernovat,ze je tam dobre.mame termin u psychologicky,ale to je az za 3 tyzdne.co vam pomohlo?a dalsia vec ako by mali ucitelky utisit dieta?urcite nie je ok poslat ju mimo kolektiv ,len preto,ze place a oni si citaju rozpravku.ved keby ju zavolala a sadla by si jej na kolena alebo by ju pomojkala hned by sa ukludnila.aj dnes mi vravela mami mojkaj ma.tak som sa jej pytala ked place ci ju ucitelky pomjkaju tak,ze nie,ze ju poslu plakat ku polickam.to fakt je ich riesenie??
@katulka1141 preco hned psycholog ? ma aj ine problemy? bohuzial je dnes bezne, ze sa mnozzstvo deti v skolke nevie adaptovat, resp. ide im to tazsie, podla mna tvoja mala prezziva typicku reakciu na novu situaciu, s ktorou sa nestretla a nevie ju spracovat a vyrovnat sa s nou... nemala kde vidiet ako deti placu, ako sa biju atd...a kde ma ucitelka na starosti vela deti a nie vzdy zvlada individualny pristup k dietatu.... za mna ucitelka situaciu nezvlada, mala by k placucemu dietatu pristupovat viac empaticky, aj ked ti tu vela povie, ze nema na starosti len tvoje dieta... za mna inak riesit plac dietata v skolke, kludne sa porozpravaj s ucitelkou, a ak mas moznostskus najprv na 4 hod bez spanku a postupne pridavat.. a k tym placom a spravaniu, skolke je to na smolu tak, ze deti odkukaju aj to dobre aj zle.... za mna som uz minule v nejakej teme napisala, ze casto mam pocit, ze ludia, ktori pracuju s deti maju empatie a emocionalneho iq menej ako nepedagogicky clovek... drzim palce
Z vlastnej skúsenosti ti poradiť neviem, naše dieťa nikdy do škôlky nechodilo a ani chvalabohu nebude, ale určite by som sa na tvojom mieste porozprávala s p. učiteľkou, či sa jej zdá adaptácia tvojej dcérky v poriadku, lebo že máš obavy, že sa to skôr výrazne zhoršilo , treba tiež vysondovať, aký má p. učiteľka "názor" a teda aj prístup k situáciam, ktoré opisuješ. Daj na svoju intuíciu, ak máš pocit, že to u tvojho dieťaťa nie je len vzdor či opadnutie nadšenia zo škôlky, lebo u dieťatka by mohol vzniknúť trvalejší blok, či neurologické problémy. Tá fixácia na veci je, lebo sa cíti ohrozená, ak má nejakú obľúbenú hračku či vec, asi by som poprosila p. učiteľku, aby ju aspoň dočasne mohla mávať v škôlke pri sebe, tá situácia, keď si pýtala mamku a bola si pri nej mi už pripadá skôr ako posttraumatická reakcia. Ak máš možnosť ju nechať nejaký čas doma si by to bolo vhodné, deti si mnohé zmeny v živote uvedomujú až "po", príp. by som ju nejako každý deň motivovala po príchode zo škôlky /nejakou drobnosťou, či malým výletíkom a pod., ale každopádne učiteľka by určite mala empatickejšie vystupovať voči citlivejším deťom v triede, niektoré to nepotrebujú, ale niektoré áno. Veď sú to ešte len také malé kuriatka 🙂 Inak by som ti poradila len odškôlkovanie, ale to asi počuť nechceš 😀 😉 Držím palce.
@jeennyv v pondelok sme koli chorobe boli u nasej pediatricky a ked sa jej pytala na skolku tak hned zmenila spravanie a zacala plakat tak nas poslala k psychologicke radsej to nezanedbat.
@belasy_motylik s ucitelkou sa chystam si pohovorit aj o sposobe ako ju ukludnuju atd.raz mi miska povedala,ze na nu kricala a ked som sa ucitelky na druhy den opytala tak mi hned povedala,ze keby ona zacala kricat tak 17 deti by tu plakalo,ale zase viem,ze to dievcatko co udrelo moju misku dostalo po ruke.(ale mam to od dietata )nosi si vzdy nieco so sebou ci uz knizocku ked nechce spinkat a citaju si ju s ucitelkou alebo hracku.to ako sa sprava to nie je pre moje dieta vobec normalne.a tiez sa obavam toho bloku ,traumy preto to riesime aj psychologickou.(na radu nasej lekarky) ja som prave koli skolke a adaptacii este doma.pracu si budem hladat az po novom roku cize ju mozem nost aj na pol dna.keby bolo podla mna tak mame nejaku opatrovatelku najlepsie babinu,ale neda sa .
@katulka1141 lekari za vsetko radi posielaju k psychologicke a na vsetko davaju lieky atd... ale samozrejme kazdy robi podla svojho uvazania, ale podla mna z toho navsteva u psychologa bude robit este vacsi problem...za mna v prvom stadiu riesit problemy doma sukromne, vlastnym usilim a snazit sa pomoct, vysvetlovat, rozhovor s ucitelkou atd...
@jeennyv ved ta psychologicka jej tak maximalne da nieco nakreslit a mne poradi ako dalej.neriesila by som to pokial by to nebol extremne. a mozno do toho 16teho sa vsetko zmeni a nebude treba tam vobec ist.(dufam teda )
@katulka1141 viem viem ako to funguje s detickami nic to nie je 🙂 , ale zaujal ma pristup ucitelky, ze dostala ta dalsia mala po ruke atd...no neviem u nas sa to robili tak, ze kto neposluchal alebo sa nieco stalo tak si isiel sadnut na miesto na chvilku a ked sa oddivocil, tak sa siel hrat alebo sa vysvetlilo ospravedlnilo....neviem, ale dnes mi tie pristupy v skolkach pripadaju niekedy zvlastne...
@jeennyv ved aj my mame malu naucenu na neposlusny schodik.odsedi tam 2 minuty.niekedy sa smejem,ze je to pre mna nie pre nu ,aby som sa mala cas ukludnit 😀 ja som im to aj vravela,ze takyto system mame doma a ,ze jej to staci spomenut,ze tam pojde tak nech to kludne pouziju ked neposlucha.ale bit niekoho nie je riesenie a to ma byt najlepsia ucitelka.
@katulka1141 aj poznam taketo typy, schodiky, izby atd... ale tie vyplakavania a take akoze akoby tresty za plac... moj spoluziak plakaval v prvej triede na skole, lebo sa bal ze mamka nepride a to bol najvyssi chalan z triedy, cize je tie zaciatko su pre nas tazke, ale aj dospelakom trva, kym sa v praci adaptujeme, len uz to davame najavo inak...
@jeennyv my sme ju pripravovali na odlucenie uz dlho.aj do detskeho kutika isla sama aj u nadich bola tyzden.dokaze ostat s hocikym koho pozna a zrazu sa boji aj svojej naj kamosky a odmieta aj ju ked ju vola sa hrat v skolke.dufam,ze to prejde coskoro.
@katulka1141 v mnohych pripadoch je to tak, ze babka, kutik v pohode, ale ta skolka je o inom...deti, ucitelky, my mame pod blokom skolku aj detske ihrisko a take funkcne ihrisko....no nestacim sa niekedy cudovat..
ja by som, ak sa to nezlepší určite tú psychologičku navštívila a nezanedbala to. Hovorím bohužiaľ z vlastnej skúsenosti. My ju navštevujeme už rok, dcérku som musela zo škôlky zobrať. Prežila tam traumu, ktorú dodnes nevie spracovať, a poviem vám nebol to vôbec ľahký rok. Netvrdím, že to je váš prípad a pevne dúfam, že nie, ale radím nič nezanedbať a nedať na reči typu: "všetci sme to zvládli, zvládne aj ona".
@katulka1141 myslim si ze je chyba v ucitelke. Poslat dieta ktore sa boji a place za trest prec mi pride ako nezmysel. Problem je podla toho co pises v pristupe ucitelky, a ja byt na tvojom mieste idem za ucitelkou a porozpravam sa s nou ze je problem a budes potrebovat aby ti pomohla zaradit dceru do kolektivu. Spytaj sa jej ako to budete riesit a ci ma navrh ako zvladnut situaciu ktora nastala. Snaz sa jej vyjst v ustrety co sa tyka diskusie ale urcite sa zastan svojho dietata pokial budes mat pocit, ze to co navrhuje ti nevyhovuje, a skus najst alternativne riesenie. Mozno by som za nou isla este kym je dcera chora a pripravila ju na to co sa bude diat ked sa tam vrati. Ak sa situacia nezlepsi tak vymenit skolku alebo este dieta nechat doma.
@zarad presne toho sa obavala nasa pani doktorka,ze je teraz utiahnuta.placliva.vybusna atd.ze je nesboja.a dcerka je uz v poriadku??
@kittykat22 chystam sa za nou a poprosit,aby ju mojkalo ked place a aby sa jej nepytali ci chce nieco robit,ale aby jej povedali,ze teraz ideme cvicit atd.lebo tak aj jej skor zbehne den aj zazije nejaku srandu,zblizi sa s detmi.
@katulka1141 ešte stále na tom pracujeme a obávam sa, či ju vôbec do škôlky niekedy dostaneme. Chceli sme to vyskúšať tento rok, ale nakoniec nám to psychologička neodporučila. Stačí jej spomenúť škôlku a už sa jej sníva o zlých pani učiteľkách. Má úzkostný syndróm. Po tom čo sa jej to stalo, sa nám začala pocikávať, v noci mala nočné desy, bála sa chodiť spať a nastali u nás neskutočné problémy so separáciou. Vrátili sme sa tak rok a pol dozadu. Dieťatko sa z takejto traumy dostáva dosť dlho.
@zarad ja som uz z nej uplne hotova.dnes napriklad.nemozem pit budem smadna.a tak dookola aj ked som jej ponukala riesenie tak ho odmietala.asi 10 minut sme riesili,ze nemoze pit ale bude smadna.nakoniec som jej dala pit nieco ine a trosku sa ukludnila.my cely den pocuvame,ze nemozem,nepoznam,nepojdem,nechcem,neviem.same negativa.dnes som ju vzala k jej kamoske ,ktora s nou chodi do skolky pokial sa hrali bolo dobre ak jej nahodou nieco vzala ,nepozicala tak sa rozplakala.ja uz neviem ako take situacie riesit.pred skolkou to bolo usmievave ,stadtne,spokojne a hlavne poslusne dieta
@katulka1141 rozumiem ti. Jeden z ďaľších problémov s ktorými sme vtedy bojovali bol negativizmus, tiež na všetko len nie, nie.
@zarad nevies mi nieco poradit pred navstevou psychologicky?
@katulka1141 Nečítala som celú diskusiu, len mám taký nápad... Keď som si prečítala, že malá je naviazaná na svoje veci, spomenula som si na tú moju, keď minulý rok začínala so škôlkou. Moja teda škôlku neprežívala úplne ako tvoja, ale nebolo to ľahké. Obrat nastal, či uveríš alebo nie, keď od babiny (mojej mamy) dostala náramok - akože hodinky. Od prvej chvíle ho nechcela dať dole, samozrejme doniesla aj do škôlky a hoci to nebolo pôvodne v pláne ako nástroj na upokojenie, učiteľky si pochvaľovali, že odkedy ho má, je ako vymenená. Odvtedy som sa už niekoľkokrát stretla s názorom, že deťom skutočne pomáha, keď môžu mať so sebou niečo z domu, niečo čo môžu mať pri sebe, od rodičov, či starých rodičov.... Dáva im to pocit istoty, bezpečia. Možno také niečo keby ste vyskúšali.
@natali.83 dakujem skusim
Presli sme si minuly ro niecim podobnym. Ucitelky v skolke boli aj starsie aj velmi mladucke. Ked maly plakal, ich reakcia neplac a o chvilu opat neplac. Samozrejme ,ze dieta plakalo dalej. Nemal taky blok ako Tvoja dcera, ale tema skolka v podstate u nas bola doma TABU . Ked v skolke plakal ostatne deti uz si hovorili ZASA PLACE. Pritom je velmi sikovny, rozumny, no je pravda, ze kamosov velmi nepotreboval.Tento rok je uz v inej skolke. Prvy den, ked nastupoval do triedy isiel samozrejme s placom, hned ako vstupoval do triedy si ho ucitelka brala hned na ruky a mojkala si ho. Je o rok starsi, takze aj hlavicka to uz trochu spracovala, ale je toobrovsky rozdiel, ked ponho pridem do skolky, chvilu ho pozorujem - dieta je stastne, hned ako je pri mne referujeme mi o vsetkom co robil, co papal,.... V sklke je uz rad a je hrdy ze je skolkar. Neskutocny pocit na dusi pre rodica. Takymto niecim podobnym sme si presli aj u starsieho syna, on nastupoval ale o rok skor ako 2 rocny, v prvom zariadeni , kde bol to bola cista katastrofa, tiez ziadne mojkanie, ked dieta sa nechcelo velmi zapajat do spolocnych hier a zabavy nechali ho na druhom konci triedy sameho nech sa hra. Nastastie tam bol velmi casto chory a po 3 mesiacoch sme z toho dovodu vymenili zariadenie - dieta sice nie od prveho dna, ale po nejakych 3 tyzdnoch bolo to najstastnejsie dieta na svete, ja som od prveho dna - aj ked ruca ked som odtial odchadazala, mala vnutorny pocit, ze toto je to spravne tu mu bude dobre a ukludnila som sa. A aj tak bolo. Prezil tam nadherne 2 roky s usmevom na tvari.
Drzim Vam palce, ale ak su to starsie pani ucitelky, tazko zmenia svoj obmedzeny pristup, ak mate moznost ja by soom hladala ine zariadenie s mensim kolektivom. My mame skusenosti so statnymi aj sukromnymi zariadeniami a v pripade oboch deti tie prve boli sukromne zariadenia a katastrofa. Vyskusali sme mlade aj starsie aj pomaly uz dochodkyne pani ucitelky a je to individualne a podla mna nezalezi na veku. Je to o tej laske k tomuto povolaniu a nejakej tej kreativite.
Drzim Vam palce obom.
@kape jedna je mladsia a druha starsia a tu mladsiu mala zboznuje aj o nej pekne hocori.ta starsia je ta co ju poslala plakat dalej od deti aby si mohli citat.mojka ju len ked som nahodou tam.nesnazia sa ju zapajat.nech aa jej nepytaju ci si chce alebo nechce kreslit napr.ale nech jej povedia ideme kreslit a podobne cinoati.takto sa bojim,ze ju deti vyclenia z kolektivu.inu skolku nemame len inu triedu a to by bolo pre nu este viac stresujuce.
@katulka1141 - drzim palce, viem aky je to pocit pre dieta a aj pre rodica, uvidis co Ti povie na to psychologicka. A skus sa s nou aj poradit ked Ti da nejaky zaver v tom zmysle, ze je problem v ucitelke, akoby Ti ona odporucila ist za ucitelkou, aby si sa nedotkla jej ega.
@katulka1141 tak rada by som ti poradila, viem presne ako sa cítiš. Ale bohužiaľ neviem ti poradiť nič viac , ako aby si dala na svoju intuíciu. U nás to nabralo po dvoch týždňoch rýchly spád, keď sa okrem iného začala triasť od strachu, ale psychologičke sme mali ísť až o dva týždne povedala som si dosť. Nechala som ju až do návštevy psychologičky doma. Potom sme to ešte skúšali, motivovali, nechceli sme to vzdať, ale bohužiaľ u nás tade cesta neviedla. Dúfam, že u vás to nebude až také ťažké, že vám psychologička dobre poradí a dcérka to nakoniec zvládne.
@natali.83 Toto môžem ja tiež len potvrdiť. Môj synček nosil prvé dva týždne so sebou svojho havka- tigríka oranžového tuším z rozprávky Macko Pú, potom už len sporadicky, menil za knižky alebo sme ho zabudli, zobral si niečo iné, auto..a teraz ho už ani nechce, zoberie si hračku, fakt treba skúsiť, ja som len vďačná učiteľkám, že to dovolili, minulý rok to vraj tak nebolo..
podla mojho nazoru to nezvlada. Moj plakal, v noci mal zle sny a sa budil, tiez sa velmi nezapajal, ale takuto fixaciu na predmety nemal a ani tolko neplakal. Moja neterka tiez dost vystrajala, tiez zle noci, tak ju dali len doobedu a na obed ide domov a brat mi povedal, ze uz je to v pohode, zlata, spokojna. Myslim ze je to extrem a nechala by som ju doma. Tu psychologicku schvalujem, poradi.
A ked maly place, tak ucitelky ide k nem a utisuju ho...ale on aj doma je taky, ze ide prec do inej izby, poplace a potom uz je v pohode.
ahojte baby u nas je velka zmena.bola som si pohovorit s pani ucitelkou u nej doma.aj ked mi to bolo vrcholne trapne .no v skolke sme ju nezastihli na dlchsi rozhovor.jasne,ze vsetko sa zatajilo.aj to,ze ju dievcatko udrelo si nepamatala.na otazku ci mala place vela tak ,ze place viackrat v priebehu dna ked maju (hluchu chvilku) .o tom,ze posiela misku plakat mimo kolektiv som uz nehovorila.nakolko som mala pocit,ze zatlka co sa da.skoro vobec sa mi nepozerala do oci.povedala som jej aj o psychologicke,ze mame ist za nou .jej reakcia bola,ze naco to hned riesit psychologickou.miska nastupila do skolky.nedovolila som jej vziat si nic .a pani ucitelka zrazu misku pekne pozdravila.pochvalila tricko.a miska od toho dna chodi s radostou.pani ucitelka ju pomojka ked place a ked idu na prechadzku drzi ju niekedy za rucku.presne moje slova o tom,ze sa boji cd ked idu spat sa potvrdili.hned ako ho zapli tak sa rozplakala.vypli a bola hned pokojna.dokonca uz 2x zaspala.rozmyslala som,ze tu psychologicku odvolame,ale nakoniec som sa rozhodla,ze pre istotu tam pojdeme. 🙂
moja ked plakala,tak ju poláskajú,hodí sa učitelke okolo hrdla,,,,,,,,cez obed sa budí plačom, tak si ku nej akože ľahne učitelka,,,,,,,,,,no majú tam dieťa, čo má ukážkový vzdor že ako z knihy-a tiež ho vraj poláskajú a musia nejak prebaviť,,,,,,,,,,,u nás to tak robia, sú to staršie učitelky čo ak mňa učili,,,,,,,,ja by som sa určite porozprávala ,,,ako si to predstavujem,,,,,,,,,,,nešla by som k psychologičke,,,však dcerke nič nie je,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,,môj muž ked bol malý tak že chcel stále brať všetko domov, že už tam nepôjde, ale to prešlo,,,,,,,,,,,,,,,,,,potom rád chodil,,,,,,,,,,,,asi len vydržať a iný prístup učielky