Skoro 3-ročná dcérka nás neposlúcha
Ahojte maminy. Potrebujem poradiť mam dcérku za pár mesiacov bude mat 3 roky. A vôbec nás nepočúva. Priklad: skáče po posteli (aj keď za to nie som) dostala pár krát na zadok, chvíľku plakala a začala skákať znova🙈 neplatí na ňu nič, ani keď zvýšime hlas... Co by ste poradili?
Dokola vysvetluj prečo, napr postel sa zlomi, nebude mať kde spat. Pohyb a skakanie je deťom prirodzeny. Nemôžeme od nich chcieť, aby len ticho sedeli. Takže skús im navrhnúť alternatívu. Napr skáčeme vonku na trampoline, na piesku, na bosu ale nie na posteli.
A presne súhlasím, chce to zmenu komunikácie. Ja čerpám z knihy Respektovat a být respektovan. Chce to trpezlivosť, ale dať na zadok ozaj nepomáha
@mia_von_prag to jej vravím ze po posteli sa neska e môže skákať na zemi a pod...
Ja idem tak postupne, ze slovne upozornim, vysvetlim.svoj zakaz (cim.mensie dieta, tym.jednoduchsie), potom zvysim hlas, potom fyzicky zabranim, cize zlozim z gauca, sadnem si na gauc ja a branim, aby tam sli... a plati tu pri tom gauci heslo "odstranit dieta od problemu alebo problem od dietata" - cize mozno zmenit izbu/ist von a tam si poskakat. Ale rozhodne na tom pravidle - neskakani na gauci trvat.
Nebit a nekricat.
S kludom opakovat, najst nieco co plati (my napr. ratame do 3) a ked ani na 3. upozornenie nepocuvne, tak to ma konzekvencie. Napriklad musi byt v izbe bez hraciek, nemoze si pozriet rozpravku, atd.
Ja v takychto pripadoch nieco zakazem/zoberiem, na mojho to plati. Ale teda podam vzdy aj vysvetlenie (vo chvili, ked je relativne kludny a vidim, ze ma vnima, ze preco nechcem, aby to robil. Vysvetlujem niekedy aj viackrat, robim nazorne ukazky, co sa moze stat.
Ono niektore deti su od prirody poslusne, ja som taka bola. A niektore proste nie, maju uplne svoju hlavu, vsetko prehodnocuju, spochybnuju a skusaju, kam az mozu zajst. Taky je moj syn (aj muz je taka povaha) a toho musim bud racionalne presvedcit, alebo zakrocit nejakym trestom, ked sa presvedcit neda a hrozi nejaka galiba. V podstate ja som aj rada, ze ma svoju hlavu, je mi to sympaticke, len je to pre rodica pracnejsie.
Povedz jej svoje obavy. Nepoužívaj slová ako "sa nerobí", "sa musí". Napríklad keď nechceš aby skákala po gauči povedz:"Nechcem aby si skákala po gauči. Bojím sa že spadneš, mám o teba strach, nechcem aby ťa potom niečo bolelo. " alebo "Gauč stál veľa peňazí, bojím sa že keď budeš po ňom skákať, zlomí sa a potom si nebudeme môcť tak často kupovať zmrzlinu, lebo budeme musieť odkladať peniaze na nový. " Stále vysvetľovať, dieťa hneď cíti že to myslíš vážne. Zo začiatku možno bude treba fyzicky zabrániť, ale treba to robiť jemne a láskavo ale pevne si strážiť svoju hranicu.
Zmeniť komunikáciu. Skús pozrieť Nevýchovu alebo profil Deti jsou taky lidi na FB alebo IG.