Nezvládnuteľný 2-ročný syn

Skus si k nemu cupnut a hovorit az ked ta vnima.

Netreba mu opakovat 10x,ale povedat raz,a potom mu hovorit,ze preco to od neho vyzadujes. Napr pod ideme sa obliekat,zasmeje sa,poviem pod ked sa oblecieme pojdeme vonku kde sa mozes hrat. Pri urcitych veciach nemusi byt vzdy po nasom,napr ked chceme aby si isiel kreslit a on nechce,hmm tak nema teraz naladu. Urcite veci su vsak dolezite a v tom pripade to urobim nasilu,umyje zuby,zoberiem dieta z ihriska lebo sa uz stmieva,chytim mu rucku aby nebil deticky atd. Dolezite je aj nastavenie hranic,poviem raz nebudes hadzat na zem tie hracky,nepocuvne,tak zoberiem hracky. Nemal by ta v tomto pripade odradit plac,ani vzdor. Proste si urcila,ze toto sa nesmie,najlepsie ked mu to vysvetlis preco je to nespravne.

Musí sa naučiť , že z jeho správania vyplývajú dôsledky. Určite by som neopakovala niečo 10 krát. Povedala by som raz- nepocuvol by, ešte raz a potom už by som z toho vyvodila dôsledok. Napríklad 1. Krát - prestaň mi utekať... 2. Krát by som povedala, " prestaň mi utekať, lebo pôjdeme domov". Nepocuvol by, vzala by som ho domov hoc nasilu. Potom by si uvedomil, že aha mama myslí to čo povie vážne a nebude to len tak opakovať 11 krát dookola ako papagáj a nebude má dookola prosiť... U nás tento systém perfektne funguje. Žiadne bitky, krik .. proste vyvodiť zo situácie dôsledok

Dieťa nieje cvičena opička, nebude poslúchať rozkazy, obzvlášť nie dvojročné. V tomto veku má určitú mentálnu kapacitu, niečomu zvládne porozumieť, niečomu nie. Zbytočne mu niečo opakujes dokola, stačí 2 x a dosť.

@aiana24 napriklad co?

Dnešná situácia. Išli sme na výlet vlakom. Syn sa obliekol, dcéra chcela gumáky 🙄 vonku skoro 30st, ona reve a vreští. Posadila som ju, obula sandále, chytila za ruku a cestou vysvetľovala, že by jej bolo horúco, nevládala by chodiť. Išli sme cez cestu, ona nedá ruku (nikdy sa mi nerozbehli na cestu, ani neutekali bezo mňa, ale predsa ...) Chytila som nasilu a ťahala revajucu cez cestu, potom som ju pustila. Na ďalšom prechode už ruku dala sama.
Doma jeme pri stole, oni začnú vystrájať, poviem raz, aby prestali, druhýkrát beriem od stola, nedám jesť.
Syn už je rozumný, dvojročná ešte skúša. 2r deti sa ešte dajú ohýbať, ale nikdy som neverila na obdobie vzdoru a áno, naozaj existuje. 🙈
Čím viac kriciš, vyhrážaš sa, biješ, tým viac to budú robiť.

Nehovor 10x, to je zbytočné. Skús nepoužívať zákazy, ale povedz, ako si to predstavuješ, aby to bolo. Napríklad miesto "na cestu nebehame" povedz "keď ideme popri ceste, chytím ťa za ruku", iba to oznám, 2 ročný nepotrebuje počuť sto slov, prečo to tak bude. Zároveň 2 ročný ešte veľa veciam nerozumie, on nechápe, že keď skočí pod auto, môže ho to zraniť/zabiť. Čiže v tomto veku zbytočné vysvetľovať, takéto veci sa oznamujú. Potom sú situácie, kde napríklad on ohrozuje druhých, napríklad hádže piesok na iné deti. To okamžite stopni slovami "toto nie". A buď pripravená zabrániť mu v tom, ak sa o to pokúsi znova. Chytis ruku a nedovolis mu to, opäť v kľude s oznamom toto nie. Ak opäť nepomôže, pri ďalšom pokuse beriem dieťa preč z pieskoviska a podľa situácie stručne okomentujem alebo ak sa dieťa rozplače, potvrdím pocity - "vidím, že si nahnevaný, že som ťa odtiaľ vzala, je to v poriadku, môžeš sa hnevať . Nedovolím ti ale ubližovať druhým. " A pomáham nu spracovať tú emóciu. Keď je v kľude, môžem sa k tomu vrátiť a poviem mu, že na piesku sa hráme tak, že deťom neublizujeme. Nabudúce, keď to spraví, zopakujem proces a prípadne sa chvíľu budem vyhýbať piesku. To záleží aj od momentálnej"sily" zvládať situáciu s kľudom. Ak na to "nemám ", nebudem nás dostávať do tej situácie. Toto všetko ale vyžaduje"byť prítomná ". Nie posadiť dieťa do piesku, mama 10 m od piesku na lavičke vykrikujuc príkazy a zákazy. Takto to nebude fungovať.

nuž malý ťa zrejme začína citovo vydierať🙂 zopakovať požiadavku max 3x a ak nepomôže dať "trest"....ak neposlúch vonku, povedať že ak to neurobí, odchádzate domov , to striktne dodržať....ak neposlúchne doma, ok.nebude pozerať rozprávku, nepôjde von, nedostane slúbenú hračku....len trpezlivosť a dodržiavať čo mu dáš ako trest.....

@mogaa týmto spôsobom vychovas akurát tak niekoho, kto poslúcha preto, lebo sa ťa bojí. 😔

@akvi to ti povie každý psychológ že musíš stanoviť pravidlá a tie musíš dodržiavať....neviem, pre teba znamená ak niečo dieťaťu zakážeš, že sa ťa začne báť? ja nehovorím o treste ako sú bitka alebo nedať mu jesť či ziapať po ňom....

Dakujem vam! Dava to zmysel, co hovorite. Napriklad, ked mi robi bordel typu, otvori suflik a vsetko vyhadze, vacsinou ho chytim a hovorim, aby vsetko dal naspat. No ked sa ponahlam, tak to nestihnem, ale vsetko upracem ja. Kym upracem suflik, on vyhadze skrinu... A hovorim to 10x, ze nie..... Takze, v tomto pripade?

@mogaa ak dokážeš napísať, že dvojročný citovo vydiera a treba ho trestať, tak nechápeš asi, že trest je presne o tom, čo som napísala vyššie. Pravidlá a hranice sa dajú nastaviť aj s rešpektom a láskavo. Nie manipulatívne a z titulu moci, ktorú si tým na dieťati uplatnujes.

V prvom rade si uvedom, že dieťa vyhadzovanim šuflíka sa ťa nesnaží nahnevať, ale je to hra. Každé dieťa má obdobie, že vyhadzuje sufliky a "robí poriadok". Vyhrad mu sufliky a skrinky, ktoré vyhadzovať môže. Môžeš do nich dať drevené a umelé misky a môžeš ho zapájať do varenia tým, že ti bude podávať varešky a pod. Jasné, že bude šuflík celý vychádzany, ale dieťa sa zabaví, ty ho zapojis do varenia, budete tráviť čas spolu, čo krajšie môže byť ako práve toto? A skrinky a sufliky, ktoré nechces, aby vyhadzoval, tak zabezpec. Je to len krátke obdobie, dieťa tú hru potrebuje. To, aby to následne upratal, to robte spolu, dôležité je komunikovať mu to, že keď vyhadzeme, tak následne upraceme. Dvojročný to nedokáže ešte robiť sám, zbytočne budes na neho kričať a vyžadovať to, upratuj ty a zapoj ho - bude ti buď podávať alebo obcas niečo sám dá dnu. Nechci nemožné. Urob z toho hru. Mamky často vymýšľajú, ako sa majú venovať dieťaťu - presne toto je to venovanie sa, spoločné jednoduché činnosti. Môj napríklad miloval vyberať prádlo z práčky. Sedel tam a vytahoval a podaval mi. Že to trvalo pol hodinu? No a čo, bola to krásna spoločná hra.

Ak ti niečo skutočne vadí, tak môžeš postupovať ako som písala vyššie o tom hádzaní piesku. Proste jednoduché slová - toto nie. Keď nepomôže, vezmem dieťa od skrine a okomentujem. Ak plače, potvrdím to, ako sa cíti a že je to ok, ale sú veci, ktoré mu nedovolím. Začiatok bude ťažší, dieťa bude skúšať, či tvoje nie je stále nie. A ty budeš postupovať stále rovnako, pevná v tom, čo si sa rozhodla, že je nie. Postupne to bude už bez tých scén a plaču. A keď bude dieťa väčšie, bude ti to fungovať stále. Dieťa tým učíš aj vyrovnať sa s emóciou. Ciel nie je, aby dieťa posluchalo na slovo. Cieľ je, aby dieťa chapalo hranicu a aby sa naučilo zvládnuť emóciu. To sa nedá naučiť krikom a trestami. Len respektujucim pristupom. A preto je dôležité si uvedomiť aj to, že keď dieťa vyhadzuje šuflík a baví ho to, tak mu to nejakým spôsobom umožním. Tak, aby neprekracoval moju hranicu a zároveň tak, aby si ty rešpektovala tú jeho potrebu. Vzťahy sú o kompromisoch, nie o nadvláde jedného nad druhým. Ani keď ide o dieťa, je to taká istá plnohodnotna bytosť, len nemá toľko skúseností a niektoré veci sa len učí.

Tak toto robi aj nasa,ze vyhadze hracky z urciteho miesta . Ja v tom nevidim problem,proste sa tak hra. Nikomu tym neublizi,ale ked nastane cas upratovania spolu to poupratujeme. Ak ti vadi,ze tvoj syn vytahuje veci tak tam daj detsku poistku. U nas to obdobie vyberania skrine a hrncov bolo okolo 1roka. Teraz ked ide smer skrina vzdy ju stopnem,ze tu nerobime neporiadok lebo na teba moze nieco spadnut a hned prestane.

...a co tak detske zamky na skrine a sufliky? :D My mame skorp vsade.Su take,kt mozu otvarat.. ponozky..hracky..

@tosomja prosím ta, koľko rokov ma syn. Mám dvojročnú, nečakala som, že to bude až takéto náročné, cely deň riešiť, že niečo chce/nechce robiť. Už aby sme sa opäť zladili a bola rozumnejšie 🙃

@tiika syn 3r mal v marci. A dcérka mala v máji 2r.

@akvi velmi dobra odpoved, profi 🙂