Je toto normálne v období vzdoru?

Ak nikam nutne nemusíte ísť, nechaj ho v pyžame. Nechce vymeniť plienku? Nechaj mu ju. Chce sa nosiť vonku na rukách. Ale i také sú deti.
Synovec sa rád nosil na rukách.. V zime, on v oteplovákoch.. Povedala som mu že, dobre, ale potom bude niesť on mňa... Rýchlo šiel dolu 😅 povedal, že veď ja som ťažká .. Keď sme mali ísť von, tiež sa nechcel prezliecť. ..čaosm ho to prešlo... Aj si vyberal čo si oblečie 😅

Moj ma ešte k tomu aj hryzol 😅 A nepomáhalo nič, on sa proste pri najmenšom probléme úplne zložil a keďže trpel on, mala som asi aj ja. Vzdy som ho od seba odtisla, povedala nie, musel prerusit činnost, dostal trest atd, ale aj tak to trvalo dobreho pol roka. Hlavu si síce nebuchal, ale doteraz sa celý hodí o zem. Tiez sa facka po hlave, pripadne ide fackat nás, ale teraz to už rieši skôr objatim a chce sa nechať polutovat. Zlepšuje sa to každým dňom, začínam vidieť svetlo na konci tunela 😅 Dcéra bola anjel oproti nemu ako zisťujem a to tiež revala za každú blbosť .

ano je to bezne obdobie u vacsiny deti v tomto veku, viac ci menej sa tak prejavuju

Tym ze sa bije a bucha si hlavu ti chce ukazat ako trpi, ako ho to boli ked citi ten hnev a bezmocnost a frustraciu.
Ako konkretne reagujes na jeho hnev?

Zrejme chce aby bolo po jeho, skus ho viac zapajat, nech si sam vyverie ktore tricko, ktore teplacky, ci sa chce sam obut, ci chce miesat polievku abo co, davaj mu stale na vyber aj uplne blbosti a on tak uspokoji svoju potrebu rozhodovat a bude menej vzdorovat vo vseobecnosti, si myslim, vyskusaj,. Ja mojho necham aj krajat s nozom, ale drzim mu rucicku, aby sa nic nestalo, skus sa aj ty sama zamysliet, ci mu aj tie "nebezpecne" veci nedaju vyskusat bezpecne. Najdi sposob ako moze robit veci co ti nie su po chuti, aby to bolo ok a bude spokojny (jasne, nie vsetko sa da, ale ked sa zamyslis, vela veci, co su bezne zakazovane sa daju robit pod dozorom a bezpecne).

Čitala som prvu vetu a ano je to normalne, dcera v troch rokoch chodila do skolky v pyzamku, sme ju tam prezliekali, lebo doma nebola šanca. Su to velmi ťažke situacie pre teba aj pre dieťa, bude to horšie, ale aj lepšie. Reagovať s laskou a nie krikom, tu emociu musi zo seba dostať von. Deti maju rozny temperament, hlavne neporovnať.

Dakujem vam za rady, dnes som ho uz zapojila do pripravy ranajok, krajali sme cibulu aj paradajku, cistil cesnak. Dnes zatial plakal len 2krat. Tiez mu dam moznost viac rozhodovat.
K otazke ako reagujem na jeho plac. Este ked bol malicky, citala som knihu i respektujucej vychove, tiez som si pozrela niekolko webinarov z Nevychovy (co je podla mna zalozene prave na respektujucom pristupe), zdalo sa mi to logicke a spravne, takto sa snazit dieta viest. Takze ked pre nieco place, poviem mu, ze ho chapem, ze sa hneva, ze sa nechce obliekat, ze v zime je to otrava, ale ze potrebujem ist do obchodu kupit chleba (napr ). Otazne je, kolko z toho vnima a pocuje, ked tam hlasno reve. Som ochotna pockat nejaky cas, kym sa dohra, resp v nadeji, ze zmeni nazor, ale ak ani po hodine sa nechce obliect, obleciem ho pocas jeho revu a mykania sa a ideme von. Myslim si, ze tym, ze som cakala, som urobila kompromis a respektovala som jeho zelanie byt este dnu a neobliekat sa, on ale musi recpektovat aj mna a moje potreby, to je pre mna stanovenie hranice. Vcera napriklad neveceral, pripravila som mu na tanier, ukazala som mu-kvoli motivacii, chcel jest, ale odmietol si umyt ruky, 20 minut kvoli tomu reval, utisovala som ho na rukach (objatie zabera najlepsie), viackrt som sa ho spytala, ci si tie ruky umyje, nie. Tak veceru som zjedla ja a on dostal len mlieko pred spanim. Na rukach som ochotna ho odniest, ked nemame kocik, ale pokial mam kocik, tak nebudem vlacit 13kg dieta, dam mu na vyber, bud pojdes peso, alebo do kocika, pred pol rokom to chapal a vzdy sa pekne rozhodol pre jedno alebo druhe.

Este na upresnenie, nemam problem 200metrov odniest aj take velke dieta, coho sa bojim je, ze ho rozmaznam, ked mu taketo veci povolim, veci, kde si moze vybrat z dvoch rozlicnym moznosti, ale on chce tretiu, lebo proste chce.

Ak mu uznas emocie a za tym dodas ALE... tak to je take nie uplne uznanie emocii. Niektorym detom to staci. Tvojmu podla mna nie. Podla mna ide to tych extremov s buchanim hlavy lebo ma pocit ze mu nerozumies ako zle sa citi.
Pri uznavani emocii staci uplne iba zopakovat co dieta vravi a cakat. "Vidim ze sa hnevas, lebo som ti nedovolila.... Velmi si to chcel mat a teraz sa hnevas, ze? Tak velmi to boli ze som ti to zakazala, och joj." Obrn sa trpezlivostou a skus to ked nebudes v casovej tiesni. U nas to fungovalo ako sibnutie zazracnym prutikom. Syn nechel ist do jasli. Po 10 minutovom kriku a placi kedy som mu len opakovala ako ho chapem ze nechce ist, prestal a isiel k dveram.
Podobna forma je pytat sa dieta nieklko otazok na ktore odpovie ANO. Tebe sa nechce obliekat, ze? Tak velmi sa hnevas ze?

Dava dietatu hodinu sa dohrat je prilis vela. To je len natahovanie casu a tvojich nervov.
Detom staci kludne 10 miut. Ak po 10 minutach nespolupracuje, reaguj.
Robis velmi dobre ze si urcujes svoje vlastne hranice. Tiez by som dieta neniesla ak je pritazke.
Ale vravis ze si myslis ze si urobila kompromis ked si cakala ze sa dohra. To ze sa dohra je mimo kompromisu. Na to ma narok vzdy. Nikto nema rad ked je vytrnuty z cinnosti.
V Nevychove ide o to urobit s dietatom dohodu. Ty povies co potrebujes, Dieta povie co potrebuje a najdete riesenie ktore vyhovuje obom. Ale normalne s tym dieta musi suhlasit. Je to trochu zlozite ak este nerozparva, ale vtedy sa da ze ty navrhnes riesenia a cakas ci s nejakou suhlasi. Toto sa neudeje hned. Dietatu trva kympochopi ze to myslis vazne a ze budes respektovat jeho zelania. U nas prva dohoda vzikla po mesiaci snazenia. Nechcel sa obliect a ja vravim: "Dobre, nemusis. Je to tvoje rozhodnutie sa obliect. Ja pockam." A skutocne som cakala a cas od csu som mu pripomenula ze ho nebudem nutit ze pockam na jeho rozhodnutie. Normalne sa ma jednu chvilu opytal ci cakam a ja ze ano. Asi po 15 minutach sam prisiel sa obliect.
Ono velmi pomoze ked zdoraznis ze je to JEHO ROZHODNUTIE. Pre deti v tom veku je tak hrozne dolezite robit rozhodnutia ze im je niekedy aj jedno o com vlastne rozhoduju. Ak povies: "Ty rozhodnes kedy pojdeme do obchodu. Bude to tvoje rozhodnutie." Tak on bude cely zhavy to rozhodnutie urobit a necha hru hrou, len aby mohol rozhodnut. Ale zaroven musis byt pripravena na to ze moze rozhodnut ze nepojdete nikam a potom skutocne neist, lebo ak pojdete nasilu, tak len v nom utvrdis ze ho nerepsektujes. Treba byt velmi opatrvy vo svojich volbach.

@andreatytler no vyskusam aj tieto tipy, lwbo u nas momentalne mega vzdor😒
A stretli ste sa aj s tym, ze dieta skusa, zacne plakat:mama, podaj mi ruku, a ked k nemu dojdem a podavam, povie, ze nechce? A takto dookola aj polhodinu a furt nieco ine? Akoze najprv podaj ruku, potom ze nie, on chce ist na ruky, potom ze nie, on chce rozpravku a takto “vymysla”? O co mu ide? Vobec neviem, ako to zastavit

Nerozmaznas ho ak mu dovolis tretiu moznost. Ak je ta tretia moznost pre teba prijatelna, nema zmysel trvat na tych dvoch.
Presne ako radi @lunademonica, davaj co najviac moznosti na vyber aj uplne prkotiny. My ked sme boli na prechadzke som sa ho pytala kadial pojdeme na kadom rohu. Proste skvele pre neho ze on rozhodol 10x pocas pol hodiny.
S oblecenim som nikdy nebojovala. Mal prijatelny satnik k dispozicii a vyberal si on. Skoro vzdy ked som dala na vyber z 2 nohavic, chcel tretie. Ak chcel ist von bez vetrovky, zobrala som vetrovku pod pazuchu a dala mu ju po 3 inutach ked ju pytal lebo mu bola zima. Ale ak s diettom 20 minut bojujes kym idete von a potom zahlasis: " Dobre ideme bez vetrovky, stavim sa ze si ju budes o chvilu pytat". Takto to dieta bude bojovat nadalej s tebou a bude ti dokazovat ze mu zima nie je aj ked drkoce zubami.
Treba s kludom s nim suhlasit: "dobre, nemusis si obliect vetrovku. Ale pre istotu ju zoberiem ak by ti bolo zima a ty sa rozhodnes ze si ju chces obliect."

Este k tym plienkam... toto musite riesit dohodou. Vymena plienky je jeden z najcastejsich problemov lebo manipulujes jeho telom bez jeho suhlasu a to je velmi potupne. Citi sa ako kus masa.
Prve by som skusila ci nie je pripraveny na nocnik. Kludne bez emocii mu navrhni ze moze odteraz chodit na nocnik a uz nikdy mu nebudes menit plienku. Nepodaj to ako trest sposobom: "Tak odteraz budes chodit na nocnik" aby nemal odpor k nocniku. Musi to byt odane s maximalnym pochopenim.
Ak na nocnik nie je pripraveny, skusajte najst co mu vadi. Nasmu synovi stacilo ze si mohol rozhodnut akym sposobom ta vymena plienky bude. Postojacky/poleziacky.
Alebo nechat rozhodnut akym sposobom pojde na prebalovaci pult. Vylozim ho tam, alebo si tam vylezie sam. Inac v jaslieach mali schodiky na prebalovaci pult, takze toto je velmi ucinna metoda.
Ale najucinejsie je zistit co mu vlastne vadi. Synovi vadilo ked som ho tahala za nohu aby som mu zdvihla zadok z podlozky pri utreti. Dohodli sme sa ze on sam si zodvihne ritku ked budem potrebovat a krasne to fungovalo. A to vtedy este nepovedal ani slovo. Povedal mi to tak ze sa mi snazil chytit ruku ktorou som ho drzala a dat ju prec zo svojej nohy. Tak mu vravim: Aha, toto ti vadi. no dobre, uz ta nechytim, ale potrebujem aby si drzal hore ritku.

@majlo1234 Ak je to pocas amoku, povedala by som ze chce aby si mu pomohla v tom amoku a podala ruku ale zaroven je na teba nahnevany a tak ta potrebuje odstrcit. Ono ty si pre neho vzdy zdroj utechy, ale ak si to ty kto ho nahneval tak on sam nevie ko reagovat.
Ak to nie je v amoku ale po tom ako sa ukludni, tak by som povedala ze nema spracovany ten problem koli ktoremu plakal a stale ma potrebu s tebou bojovat a tak vsetko co sa udeje je zle alebo je unaven, hladny, pretazeny.
Moj 4 rocny ma takyto stav ked je unaveny. Staci mala nezhoda a uz to ide ako lavina jedna vec za druhou je zla. Sama neviem ako reagovat. Kedze je unaveny, je dolezite najskor odstranit tento problem, ale ked uz je v tom hneve uz velakrat len cakam ze sa vyplace, dostane zo seba tu emociu. Potom pride a si posedime oddychne si.
Kludne mu mozes povedat ze nevies co mas robit. Ze by si mu velmi chcela pomoct ale nerozumies lebo na jednej strane sa pyta na ruky a potom ta odstrkuje. Ked nevies a skutocne mas snahu riesit a nie len najst fintu ktora by ti umoznila dosiahnut svoje, tak mu to uprimne povedza a poziadaj o najdenie riesenia. Aj mama ma svoje hanice trpezlivosti za ktore uz nevie ist.

@andreatytler je to uz v amoku, tiez mam pocit, ze uz sam nevie, co chce, akurat neviem, ako mu pomoct. On rozprava pekne, ale ked sa ho opytam, ci sa na mna hneva/preco, tak mi nepovie. Takze vobec neviem. A na ukludnenie pomaha jedine cicka, inak je schopny revat aj polhodinu hystericky. Chcem ho odstavovat pomaly, ale obavam sa, ako to potom budeme zvladat

@majlo1234 Podla mna najlepsie ako mozes pomoct dietatu s hnevom je ostat kludna. Toto je zial velmi tazke lebo ti to ako mame drasa nervy, ale skus sa odosobnit a vydrzat.
Emocie su jeho a on si ich musi prezit a precitit a naucit sa s nimi zit a zvladat ich. To za neho nikto nemoze urobit. A to chce vela casu a vela treningu. Prepac, nepamatam sa kolko ma tvoje dietatko rokov. Ak okolo 2 rokov, tak to je v uplnych zaciatkoch.
Ak mu do tych emocii priliz zasahujes, on nema moznost si trenovat ich zvladanie. Takze sa nesnas odputat jeho pozornost, alebo ho nutit aby prestal plakat, alebo podplatit cokoladou.
Nas syn maval amoky v zaciatkoch tak 20 minut, ale postupne sa doba skracovala.
Skus mu vysvetlit co citil. Pomenuj tu emociu. Vysvetli ze je uplne normalne a spravne sa hnevat a ze hnevu sa nemusi bat, ze ak pocka, tak hnev VZDY odide a ked sa boji, tak ty mu vzdy pomozes. Hrajte divadielka kde sa jedna babika hneva a druha jej radi co robit (zapoj do toho divadielka syna, aby aj on radil).
Mozes vyrobit pomocky na identifikaciu hnevu - tvare ludi s roznymi emociami.
Su rozne techniky na ukludnenie aj pre tak male deti. Tu kde zijem sa to vyucuje od jasli.
Jedna z nich je "pouzivaj slova". Vzdy ked dieta koli niecomu place, tak ho treba nabadat aby miesto placu pouzilo slova. Plac je pre male dieta forma komunikacie, ale ovela lepsie je mu rozumiet ak pouzije slova a aj ono sa citi lepsie. Ak chces, poslem ti v sprave take letaciky co tu davaju rodicom pre deti ked idu do skolky o tom ako dietatu pomoct s emociami.

Ja sa vyjadrím iba krátko. Áno, je to normálne 😂 🤦🏻‍♀️ Resp deti to robia.

@andreatytler dakujem pekne za rady, mam pocit, ze by toto malo byt dostupne u pediatra, lebo v dvoch rokoch nas to dostihlo ako hurikan a ja si obcas neviem rady🫣😃 a este ma vytaca muz s jeho predpotopnymi komunistickymi praktikami. Ak ti to nerobi problem, posli mi prosim tie letaciky🤗

@misters Neviem si predstavit, ze mna muz hodi v nervoch pod ladovu sprchu s tym, ze sa neviem branit. Ved to je absolutna bezmocnost, comu to pomoze?

@andreatytler Moj maly este nerozprava, takze dohodnut sa je tazsie, ale vyskusam. Niekedy mam pocit, ze este ani vsetko, co mu hovorim, nerozumie. Pouzivame doma tri jazyky, tak je to mozno aj tym. Vidim, ze ked mu dam moznost rozhodnut sa, je to lepsie. S obliekanim on doteraz nemal problem, nema ani snahu si vyberat, co si oblecie, podla mna je len otraveny z toho, ze v zime, ked chceme ist dvakrat do dna von, tak to proste JE otravne, vetrovku, ciapku, topanky si da bez problemov, len ked mu chcem natiahnut teplejsie nohavice, ci dat sveter, nedajboze cez hlavu, tak to ho vytaca.
Do nocnika uz cikal, od 1,5 roku, ked sme ho posadili sa vycikal, ale vobec sa nepytal sam a teraz zacal nocnik uplne odmietat. Ked ho vecer dame do vane, tak sa automaticky vycika (najprv sme mu pravdaze hovorili nech sa vycika). Chcem skusit kupit zmensovacie sedatko na wc, ci by to neakeptoval viac ako nocnik. Mohla by si prosim poslat aj mne tie letaciky? A dakujem za rady.

@misters Vyriesi to tvoj problem ze dieta prestane kricat a plakat, ale je mozne ze mu zarobis na velky problem, lebo sa nauci ze hnev treba potlacit a nikomu neukazovat.

To je zaujimave ze zacal odmietat nocnik. Skus tu redukciu. Nasmu synovi vadilo si sadnut na nocnik v zime, lebo nocnik bol studeny. Skus ci toto nie je dovod.
Obliekanie bol aj u nas velky problem a cez hlavu neexistuje aby som nieco obliekla. Museli sme spravit z obliekania hru. Trvalo to dobrych 15-20 minut, kym sme sa vychystali, ale bolo to bez placu. Zo zaciatku som sa ho pytala aby mi ukazal jednu vec za druhou ako sme ich obliekali. "Ukaz Mama cizmy, teraz ukaz Baby cizmy, teraz Mama kabat... Potom ked mal 2 roky sa zacal obliekat sam a to uz bola pohodicka. Nahadzal to na seba do 2 minut len aby pocul vsetky tie chvaly ze sa vie sam obliect. Nas syn tiez nema rad hrube nohavice, alebo softshelove, ale oteplovacky miluje, lebo tie si vie lahko obliect on sam. Vetrovku ho naucte obliect tak ze si ju da na zem, ruky do rukavov a prehodi cez hlavu. Malym detom vadi ked menia prostredie. Je to pre nich stresujuce. Aj ked chcu ist von, tak casto pocas odchodu placu. Potom zase placu pocas navratu. Koli tomu sa velmi nstresuj. Treba tie prechadzky urobit co najviac pravidelne v tom istom case, aby ich dieta vedelo ocakavat. Oni miluju rutinu. (po ranajkach sa ide hned von).

@majlo1234 Mas pravdu ze by to malo byt dostupne u pediatra. Tu v Kanade je materska rok takze deti su v jasliach od ranneho veku a vsetko sa to tam ucia. V podstate cely pobyt v jaslaich je zamerany na to aby sa dieta naucilo vsetky samoobsluzne cinnosti a spracovat emocie. Na slovensku do tych 3 rokov je to vsetko na mame a ak si to ona sama nenatuduje z knih, nema to odkial vediet, lebo nasi rodicia nic take nerobili a ani v skolkach sa to za mojich cias neucilo, takze su to pre nas vsetko nove veci.
Aj ja a aj moj muz sme mali plan pouzivat vychovnu po zadku, ale muz velmi rychlo na vlastne oci zistil ze moja metoda dohody je ovela ucinejsia a prijemnejsia pre nas oboch a hned na to presedlal.

Autorka, prosim ta posli mi spravu. Neviem tvoj nick a tak ti nemozem poslat spravu s tymi letacikmi.

@andreatytler Este by som mala jednu otazku - asi mi nieco nedochadza, lebo nerozumiem tomuto - ked sa snazim s dietatom dohodnut, najst riesenie, ktore bude ako tak vyhovovat obom - kedy sa dieta potom nauci, ze bude musiet robit aj veci, ktore nechce, alebo ich chce spravit az pozdejsie, pripadne trochu inak - predpokladam, ze v skolke, ked ucitelka povie, ze sa ide vonku, tak idu vsetci vonku, bez toho, ze by Janko nesiel, lebo este nechce ist von, alebo sa mu nechce obliekat. Kedy sa nauci, ze bude proste musiet robit, co mu v skolke/skole povedia, bez toho, aby okolo toho nejako vyjednavalo.

Vlastne sa to v podstate ani nenaučí, keď ti tu skoro všetky ženy radia, aby si mu všetko dovolila, aby o všetkom rozhodoval on...Výsledok: aj tak si tú hlavu trieska o zem 👎Ale môžeš sa ich opýtať, o čom vlastne máš rozhodovať ty, ako jeho matka, lebo potom pre neho nikdy v živote žiadna autorita nič nebude znamenať a bude to mať v živote fakt extrémne ťažké.

Neviem, ja mam velmi tvrdohlave a samostnatne dieta a dohodu pouzivame od uplneho zaciatku a od 1.5 roka chodil do jasli. Teraz je uz v druhej skolke, teda vystriedal uz 3 rozne institucie a asi 10 roznych ucitelov. A uz 3 mesiace je v skolke kde sa ucia citat, pisat, pocitat, cize je to vo vela smeroch ako skola a narocne na disciplinu, a nikdy nemal najmensi problem s autoritou. Naopak, velmi rad spolupracuje a nasleduje pokyny. Nikdy som nepocula jedinnu staznost.
Tym ze robis dohodu, dieta ucis ze na druhych zalezi, lebo ty mu v dohode vzdy prezentujes svoje poziadavky. Nikdy to nie je len jeho vola. Dohodou nemozes dieta rozmaznat. Ucis ho tym ze nezhody v nazoroch sa riesia kompromisom a toto je skusenost na nezaplatenie. Ak ho nenaucis kompromisu, tak sa nauci ze v zivote to chodi tak ze niekedy rozhoduje o vsetkom jedna strana a potom zase druha strana, ale to je len boj o moc. A potom presne to tie deti robia. Tvrdohlavo trvaju na svojom a placu a kricia koli kazdej prkotine, len preto aby si mohli konecne uplatnit svoj nazor.
Dohodou mu ukazujes ze respektujes jeho nazor a on prestane mat potrebu si svoju volu tak urputne uplatnovat. Je to uplny opak toho co si myslis, ze tym ze mu ustupis, ho ucis ze zalezi len na nom. V kazdej dohode si ty urcis, kde su tvoje hranice, z coho mozes zlavit vela, z coho len trochu a z coho nemozes zlavit nic. Aj ja mam kopu veci o ktorych sa vobec nediskutujem (drzat ma za ruku ked ideme cez cestu, umyt si ruky ked prideme domov, ist spat o 20:00). Ono to nie je tak ze cely den nerobis nic ine, len dohadujes kompromis. Zacni s niecim jednoduchym co nie je prilis stresujuce pre teba a hlavne to rob v momente kedy je dieta spokojne. Ja som mesiac skusala robit dohodu o tom ze sa ide vecer spat. Neuspela som, lebo dieta bolo vecer unavene, prestimulovane a neschopne robit akekolvek ustupky.
Predstav si ze si v praci. Je takmer cas ist domov a pride za tebou sefka s ulohou, ktora ti bude trvat 2 hodiny a povie ze ju urgentne potrebuje na zajtrajsiu poradu, ktora je hned rano. Ty mas dohodnute stretnutie v banke ktore je pre teba dolezite a musis odist na cas. Ako to budes riesit? Povies sefke ze ta nemoze nutit a ze nech si to spravi sama? Bez slova zacnes na ulohe pracovat a banku zrusis? Alebo povies sefke ze teraz musis odist ale si ochotna prist rano o 2 hodiny skor a urobit to aby to mala na poradu hotove? A teraz otazka: Ako bude reagovat ta sefka? Povie ti ze ju tvoje vyhovorky nezaujimaju a ak dnes odides tak si prepustena, alebo navrhne ze by bola ovela kludnejsia ak by mala tie informacie este dnes vecer a opyta sa ta ci by si bola ochotna sa vratit z banke do prace a urobit to este ten vecer. Ta sefka je autorita a nemusela by robit kompromis a mohla by trvat na tom ze tam ostanes, ale ta sefka co vie robit kompromis bude zarucene uspesnejsia.

Ale tato dohody sa neda chapat ako finta na to aby dieta konecne prestalo plakat a zlostit sa. Toto je zmena postoja, kedy to robis, lebo chces. Chces komunikovat s dietatom s takym respektom, akoby to bola tvoja mama, sefka, alebo najlepsia kamoska. Ja ked som bola dieta, tak bolo bezne si mysliet ze dieta si respekt dospeleho nezasluzi. Ze dieta ma len pocuvat. Az neskor ked vyrastie a zmudrie je hodne respektu. Pre mna samu to bola prevratna myslienka ze dieta si zasluzi maximalny respekt uz hned po narodeni.

@andreatytler velmi pekne si to vysvetlila. Ocividne musim ja zmenit postoj a zmyslanie, nerobit to len preto, lebo to pisali v knihe a zdalo sa mi to teoreticky logicke. Vsimam si, ze nasa komunikacia a celkovo cely den je fajn, ked sa nenahaniam, ked nemyslim na dalsich 5 veci, ktore chcem este dnes spravit, ked je nas den taky lenivy, pomaly, nie velmi rezimovy, ze aj nieco spravim(e) v domacnosti, ale ked si on chce precitat knihu, tak si sadneme a 10 min citame. Myslim si, ze som si nechavala malo casu, na cinnosti, ktore ma cez den zvladnut, ako ranajky, obliect sa, umyt ruky pred jedlom, vychystat sa von a potom,ked on zacne robit obstrukcie 🙂, tak som z toho castokrat nervozna, lebo uz sa mi nejaky ten plan posuva a on to asi citi, aj ked sa snazim riesit situaciu trpezlivo.

Presne, Toto vsetko co si napisala mame aj my ako cez kopirak. Problemy vzdy pridu ked som v casovom strese. Vzdy sa v konecnom dolsedku hnevam na seba ze som si to zle zmanagovala, ale v tom momente mam skrat v hlave a dokazem iba nervacit ze zdrzuje.