Hranie sa s 2,5-ročnými deťmi
Vidim na socialnych sietach vela taky senzorickych hier / aktivit s detmi, ako im barsco pripravuju stale, ja viem ze teda je to len internet ale pre porovnanie s realitou - hrate sa takto s vasimi detmi? Denne? Raz za cas? Nikdy? Ja obcas nieco co ma zaujme nejaka aktivita tak jej spravim ale vacsinou som rada ked sa zahrame s hrackami a precitame knizky. Tak ma zaujima ako sa hrate s detmi okolo veku 2.5 roka? Vymyslate nove aktivity alebo kupujete stale nove hracky? (Samozrejme my chodime aj vela von, aj na prechadzky aj na ihrisko aj do hernicky, skor ma zaujima ten cas straveny doma). My casto knihy, lego, na obchod, na koncert ze je spevacka, na kadernicku, vari v kuchynke, kresli, navlieka goralky, lepi…snazim sa ale neviem ako daleko som od beznej reality? Kamaratky s detmi v tomto veku nemam. V septembri uz pojde do skolky. Dakujem.
@mimi3008 to akoby si opisala mojich synov. Dokonalo.
Posledných 20 rokov sa toto extremne hrotí. Nonstop sa venovať dieťaťu, vymyslat mu kruzky, aktivity, hračky, alternativne pristupy, organizovat mu každu minutu...výsledkom su unudene deti ktoré nic nebaví, všetko obrblu a nic im nie je dost zábavné.
Ano, som už stará, ale nám (40+) sa rodičia venovali minimálne (v zmysle nejakej cielenej hry), vždy sme sa zabavili sami. Akurat sme rodičom "pomáhali" formou hry - varili, piekli, pomáhali s upratovanim.
Takže nemaj ziadne výčitky, pokial si neulahcujes výchovu TV a mobilom (v tomto veku určite do hodiny), je úplne v poriadku nebavit hrou dieta nonstop. Ja som sa svojej venovala doma hrou možno 2h denne. V jej 15m prisiel brat, to sa začala hrat viac sama a neskor sa začali hrat spolu. Dodnes ona (10r) sa vie zabavit sama lepšie než on.
Urcite nekupujem nove hracky a ani mu nic nechystam ako to robia na socialnych sietach, nechavam ho nudit, obidvoch, a na svoj vek sa pekne zahraju kazdy sam (2,5r a 1r), spolu este nie, mladsi skor vsetko este rozhadzuje. Citame si spolu, staviame kocky ci lego ale to uz ked oni vyzaduju moju pozornost, inak to nechavam na nich. Ked bol len prvy, tak som daco vyskusala ale vsak vyrobenie toho a potom upratanie bordelu z toho trvalo asi 10x dlhsie ako sa s tym on hral. To som mohla okaslat.
Suhlasim s @barka1, dnes je to uz velmi premotivovane s tymi detmi. A ked vidim tie socialne siete😂 no ok, raz za cas preco nie. Mam v plane starsiemu nakreslit na karton autickovu drahu. Ale inak nuda je prospesna, nech si to pekne vymyslia sami a trenuju kreativitu
@barka1 ano ja som tiez skoro 40+ a veru nepamatam si ze by sa so mnou rodicia hrali, nechali to na nas s bratom. Tiez by som chcela aby bola skor samostatnejsia v hre, ked ju necham ona si vzdy nieco nakoniec najde. Ja jej dam obcas nieco kreativne ale presne minule som to vyrabala pol hodinu a ju to bavilo 5 minut. Boli sme aj na takom kruzku kde presne takteto veci boli a vsetky deti to vydrzali tak 15-20 minut max, viac neudrzali pozornost. Ano pustam aj telku ale teraz v lete velmi malinko lebo sme casto vonku a je co robit.
Mám dve deti, čakám tretie. Starší - úplne samostatná jednotka už od mala. Bol citlivý na blízkosť, pohladenie, tulkanie...ale čo sa hier týka, najväčšia sranda bola pichať patykom do blata a vyrývať tam vzory alebo hádzanie kamienkov do vedra s vodou. Alebo potom tie knižky. Skúšala som ho zaujať niečím iným, mal má v paži. Pozornosť udržal tak 2 minúty a potom sa šiel zas váľať v blate, modelovať z neho atď. Mladší, samozrejme, vo väčšine kopíruje staršieho, zabavia sa sami. Či doma alebo na záhrade.
Či mám výčitky? Kedysi som možno mala, kým mi nedošlo že to dieťa si vypýta čo mu treba a nemusím sa mu stále, s prepáčením, pchať do zadku. Ale poznám supermatky, ktoré z povinnosti lietajú ako handry, robia nonstop animatorky ako na tábore a potom o pol siedmej večer plačú aké je materstvo strašne náročné 😅
Ak sa dieťa chce hrať, hraj sa. Ono ti ukáže ako. Montessori aktivity sa tiež odvíjajú od prirodzenej zvedavosti detí, sú to vlastne len vypracované nápady, ktoré časom dostane každé dieťa (ako sa čo prelieva, zafarbí, čo hrká, čo sa gúľa....). Ako inšpirácia sú super, ale robiť si podľa nich denný rozvrh, to by asi nebolo nič moc. Mne táto doba pripadá už fakt chorá, ako sa rieši či má dieťa dosť vnemov a podobné blbosti... áno, má. Veď má okolo seba celý svet preboha 🙈
Jednoducho - nestresuj sa 👌🏻😂
Nie, vediem ho k samostatnej hre, za mojej pritomnosti. Dieta sa mi hra samo a pride ma zavolat ked nieco postavil a chce mi ukazat. Tam ho neodmietnem venujem mu dost casu, poobzeram, okomentujem, pochvalim, popytam sa ako to funguje nech mi ukaze a pod. Ale ja som dospela zena, ja sa na koberci odmietam hrat hodiny. A nech sa nudi. To povzbudzuje kreativitu. Vsimam s poslednou dobou, ze je velmi samostatny. Vsetko aj chce robit sam. Nehavam ho. Aj nocnik vylieva. Obliaty cely zachod a po zemi, ale umyjem po nom. Hlavne je, ze chce upratovat po sebe sam.
@mimi3008 akoby si pisala o mojom synovi, detto velmi, velminstresujuce tehotenstvo a tazky porod, ako dieta nespal, vkuse plakal, len by sa nosil na rukach, stale nespokojny, vecne mne/muzovi za zadkom a najlepsie aby sme pri nom boli obaja a obaja mu venovali 100% pozornosti.
Bude mat 2,5 roka, je mudry, sikovny, ale sam sa nezahra, potrebuje 200% interakciu 24/7, “neodlozitelny”.
Tiez si myslim, ze ono to s tym prenatalnym obdobim moze trosku suvisiet…
Mam 3 deti, 5,5rocnu a 2,5 ročne dvojičky. Staršej som venovala 120% svojho času, pozornosti, vymýšľala, hrali sme sa, ale... Bývali sme v byte,kde sme vlastne nemali čo robiť, neskôr u rodičov, lebo sme stavali. Mala som čas na rôzne vymyslance, tvorenie, okrem toho to dcéru bavilo, vydržala pri tom, sama si pýtala. Dvojičky...no,bývame v dome, máme dvor, všetko si vyžaduje nejakú prácu, treba uvariť, upratať, k tomu 3 deti. S domácnostou síce nepreháňam, ale deň má len 24hod.a logicky sa nedá venovať na 120% všetkému, ani každému dieťaťu. dvojičky sú od malička náročné, veľmi zle spávajú ešte stále, takže mám aj energie o dosť menej. okrem toho nemajú ani polovičný záujem o nejaké moje tvorivé aktivity ako staršia. Teraz sa dá pri nich (s nimi) aj nieco porobiť. Takže si to konečne užívam a oni sa učia. Tak spolu sadime, oni sa hrajú s hlinou, skáču v blate, zaváram, oni mi pomáhajú umývať ovocie a polievajú kadečo naokolo, trham burinu, oni trhajú so mnou, okopavam kvety? Oni mi zbierajú kamienky a zametajú, sme vonku pred domom na ulici, kyvaju autám, hovoríme si farby, odrazadluju sa na chodníku... Ideme na prechádzku, rozprávame sa, spievame si, básničky sa učíme, farby plotov hádame a tak... Uvidíme, aká bude jeseň, zima, keď bude zlé počasie a nebude sa dať ísť von. Ale už budú starší,snáď sústredenosť bude znovu lepšia. Budeme sa učiť opäť nové veci pred nástupom do škôlky. Inak sa aj so staršou pekne zahrajú, blaznia sa, lietajú, ale vedia sa aj kľudne hrať, aj samostatne, aj spolu...takže teraz v tomto období sa hráme spolu takto (ne)cielene ...
Pri starsom, kym som nala len jeho, som vkuse nonstop nieco vymyslala. Ci uz bezne hranie alebo rozne montessori aktivity. Dokonca ked som sa s nim prave nehrala, mala som vycitky, ze sa mu nevenujem. Asi to scasti aj bolo zle, ozaj neviem, ci je toto vysledok toho alebo proste je taky a tak ci onak by taky bol, ale on potrebuje 100%casu sa mu venovat, hrat sa s nim, sam sa velmi nezahra a to bude mat 5 rokov tento mesiac. Ma za sebou 1.rok skolky a to mu trocha pomohlo, obcas sa sam zahra, ale hlavne veeela veeela tvori a kresli. Jeho mladsi brat sa od mala vedel pohrat sam, uz ako 10 mesacny stvornozkoval po dome s autickami a robil pri tom "džnnn, džn, džnnnn, titít" a podobne. Pri nom uz tolko casu na vymyslanie nebolo, obcas sa hrame so zvieratkami, na farmu, s autickami, obcas sa chlapci zahraju spolu, je medzi nimi 2 rocny rozdiel, ale viac sa vadia, biju a robia si zle. V hre je mladsi ovela samostatnejsi. Ked im niekedy zapnem rozpravku, mladsi 5 min pokuka a ide sa hrat niekde, starsi by pri telke sedel aj 10 hodin, keby sme mu dovolili. Neexistuje, ze by od nej dobrovolne odisiel, kym je zapnuta tak, ako mladsi. Takze aj s tymi aktivitami to netreba prehanat. Ale opakujem, neviem, coli je to tym, ako som sa mu venovala...celkovo boli uz od babatka uplne ini, starsi od mala zle zaspaval, velmi zle, vkuse potreboval byt na rukach alebo aby sme mu robili nejake opicky, spievali, atd. Proste potreboval uz od maleho novorodeniatka nejaku interakciu, najlepsie spojenu s nosenim na rukach, inak bol nespokojny. Takze ktovie, ci aj bez toho prilisneho venovania by nebol takyto narocny na pozornost a aktivity. On prisiel totizto na svet velmi traumatizujuco, kliestami, nedychal par minut, ked ho vytiahli, neplakal, bol modry, skoro pri tom porode zomrel. Sice nema nejake postihnutie v zmysle DMO, ale odraza sa to v mnohych smeroch...