2-ročná bije deti

@nin12345 samozrejme,že jej hovoríme,že to nesmie. Ona aj povie,že deti sa nebiju. No keď jej zoberú hračku alebo podobne,tak ich udrie.

Dcéra to cca v tom veku robila, vždy sme proste odvšadiaľ odišli, ak to zopakovala po prvom upozornení znova. Ale akože echt vždy, z ihriska, z návštevy, krúžku, odvšadiaľ, aj keď mi to zrovna nevyhovovalo. Pochopila za pár týždňov. Syn to začal robiť skôr, on má ale nejaké odchádzanie od zábavy úplne v paži, spokojne odíde a hneď na ďalší deň búcha zas, lebo mu nevadí zas odísť. Pri ňom som proste proaktívna, predvídajuca a predchádzam takým situáciam. Síce potom vyzerám ako helikoptérový rodič, čo nepustí decko na krok, je to ale pre dobro tých ostatných 😅

@lucka010 Presne ako vravi @thoughtfulweirdo, musite jej urcit nasledky z toho ze deti udrie a tie nasledky musia byt pre nu neprijemne ale zaroven musia byt logicke.
Ako v jej pripade: Rodic potrebuje aby dieta prestalo bit deti a ked dieta s tym neprestane, nic ine mu neostava ako ist prec. Alebo ju mozes posadit do kocika, alebo vedla seba na lavicku na urcity cas. Proste zabranit tomu bitiu a zaroven ju donutit do cinnosti ktora sa jej nebude pacit.
Ale ak niekoho buchne pretoze jej zobrali hracku, tak by som v prvom rade riesila toho kto jej tu hracku zobral. Ona sa brani a na to ma pravo. Ukazala by som jej ako to vyriesit. Je spravne ze si nenecha len tak zobrat hracku, len najst inu formu.
Namiesto vseobecneho konstatvania "deti sa nebiju" Zmen formulaciu tak aby si do vety vlozila seba. "Ja nechcem aby si bila ine deti" Vtedy to deti lahsie pochopia a urobia co mama chce, lebo ty si pre nu najvacsi vzor a vsetko co ty nechces, nechce aj ona.

Až teraz vidím aj tvoj komentár, tak tu by som ako prvý krok ponúkla dcére iné spôsoby, ako môže tú situáciu vyriešiť. Podľa toho, čo píšeš, už aspoň trochu rozpráva, tak jej môžeš ukázať rôzne krátke vety, ktoré môže použiť, ako napríklad "to je moje", "vráť mi to", "neber mi to", "prosím si naspäť", skrátka to, čo sa u nej najviac uchytí. Keďže je veľký predpoklad, že toto občas medzi deťmi fungovať nebude, ďalší krok je namiesto capnutia zavolať teba, aby si situáciu vyriešila ty. To ale samozrejme treba trénovať, nestačí to 2 ročnej povedať. Mne sa pri dcére neskutočne osvedčili role play hry, všetky "kritické" situácie sme si v kľude skúšali, ona aj v pozícii jedného dieťaťa, aj druhého, aj rodiča, skvele sa jej tak zafixovavalo všetko, čo som ju potrebovala naučiť. Ale opäť, mladší mi na toto úplne prdí, takže treba vyskúšať.
@lucka010

Predpokladam, ze bijes aj ty ju. Monkey see, monkey do

@mamamasama NIE!

@lucka010
ajoj aj nas mal presne v dvoch rokoch túto fázu. Nechapala som, odkial to ma. Telku nemame, nemal to kde vidiet!
Vonku so
vtedy bola max polmetra od neho a nie vzdy som stihla zakrocit. Teda hlavne v dvoch pripadoch
Neratala so s tym. Isiel na ihrisku okolo jednej mamy a normalne ju slahol po nohe a isiel dalej. Povedala som ze to nesmie a ospra ospravedlnila sa. Pani nevedela, kam hlavu otocit od smiechu - ze mala to presne tak isto, jej deti.
Pri malych detickach som sa mu proste nehla od zadku. Aj tak bol obcas rychly a vtedy sme to dieta pohladkali a ospravedlnili sa. On ich bud placol akebo stipol, cez bundu ale aj tak...
trvalo to asi 3 mesiace a prestal s tym.

@autorka určite nie? Ani po prstoch, ani "výchovnú"? Lebo tu si väčsinou maminky obhajujú výchovné ako správnu formu určovania hraníc a potom sa čudujú, že ich deti sa bijú.