Asi 2 týždne dozadu sa mi jedna z dvojičiek zľakla na ihrisku dievčatka, ktoré kričalo a utekalo s gumenym kladivom proti nej na pieskovisku. Ono sa samé hralo, ale z jej pohľadu to vyzeralo že uteká proti nej a na ňu s tým kladivom. Rozplakala sa, vysvetľovala som že to bola pre ňu hra a nemusí sa jej báť.. no nič.. odvtedy, s nami nemôže skákať ani na trampolíne ďalšie dieťa, berie iba svoju sestru že to je ok. Akonáhle cudzie dieťa ktoré nepozná sa k nám prida, reaguje plačom, uteká ku mne, dnes detský kútik detto, deti tam lietali kričali hrali sa medzi sebou a ona s plačom utekala preč. Jedno dievčatko sa s ňou chcelo hrať, no ona ju nezniesla ani pri nás. Začala sa báť aj áut, vonku vždy sleduje či nejde po nej auto, či odchádza preč (so sestrou doma jazdia na odražadlach a sem tam si prejdú po nohách, ale zrazu jej to začalo vadiť a plakať a utekať). Veľakrát sa doma zľakne aj nášho jazvečíka, keď ho zapocuje že cupká do kuchyne za nami. Normálne panika, plač, uteká na stoličku vysadnut. Nechápem čo sa deje, doteraz takéto šoky nemala, deti jej nevadili,ved je od malička so svojou dvojičkou. V septembri idú do škôlky. Myslíte že to prekoname aj bez psychologa? Majú 2 roky 8 mesiacov, ale začalo to u nej cca po tom ihrisku... Ďakujem
Podla mna ju to prejde ale nie naraz postupne .. moj syn ked bol maly mal velky strach z vela veci bol opatrne dieta.. take "rozumne" na auta si daval prirodzene pozor ale raz sa stalo ze siel okolo zastrzhavac travi a sme boli na uzkej ceste kde na jednom kraji bol plot a na druhom ta trava co ju zastryhaval tak sme sa museli uhnut iba k tomu plotu .. bolo tam dost miesta ale cela zem sa triasla.. odvtedy este dlho sme museli stat na kraji cesty stacilo ze pocul motor.. vseci nie len on .. postupne to prekonal ale napriklad ked vonku kosili polia tak ani von nechcel ist.. nebolo to na 11-2 dni proste aj rok to trvalo ale ja si myslim ze pszcholog by nic lepsie nesrpavil nepopvedal a je to cuzdi clovek ty si pre svoje dieta bezpecie jedine ake pozna a potrebuje
moj najmladsi teraz tiez ma asi podobnu skusenost lebo zacal mat velky respekt pret autami a zvukom motora ale kedze bol doteraz az moc akcny tak je to prave ze dobre ze uz sa o neho nemusim bat ze sa vyberie na cestu.. ma teraz 3,5 a tiez si nemzslim ze by dostal rozum sam od seba alebo nejake dohovaranie pochopil skratka nejaky zazitok ma kedy sa niecoho zlakol ja neviem aky kedze som s nim nebola vtedy ale ono sa to casom utrasie... my sme mali napriklad u nas presuvaci strach ze na zachode je strasidlo najstarsi sa ako dieta bal .. naucil to brata ten sestru a ta brata :D... takze to trvalo 10 rokov kym som nemusela s detami chodit na zachod :D... ale normalne som nerobila z toho vedu.. ano obcas som si ponadavala.. ale preslo to v pohode.. ;) chce to cas...
Skús ich chviľku nebrať medzi deti, možno zabudne,