Zúrivý dvojročný syn. Ako na neho?
mam 2rocneho syna a uz neviem ako nanho.Je strasny zurivec, rozhadzuje vsetko po zemi,strasne skrieka,uz neviem ako dalej. skusala som aj po dobrom aj po zlom,prisla som na to ze ked kricim je to este horsie, ked po dobrom tak niekedy pocuvne niekedy nie ,niekedy som z neho uz zufala.Poradte
v prvom rade treba zistit co zapricinuje, ze dieta je zurive a snazit sa takej situacii vyhybat ....... mozno mate len take obdobie ...u nas zaberalo pevne objatie 🙂 maleho som sa snazila ukludnit a sepkala som mu, ze ho velmi lubim ... samozrejme v takej chvili je dobre dieta aj niecim inym zaujat 🙂 drzim palce
To iste som mala aj ja s dceru prestala som sa rozculovat nad nou a vsimat si ju lebo ked som sa rozculovala a vycapala som ju bolo to este horsie a ked uz som mala nervy na krajicku tresla som jej po lici a to jedno zabralo skrotla a uz ma 15 aj tak je snej zlota ale nevsimam si jej somariny snazim sa jej povedat v com by sa mala uz uvedomit
..skús upriamiť pozornosť na niečo iné..u nás to zaberalo..
ignorovat to alebo izolovat do inej izby, ja mam tiez riadneho nervaka a ked sa s nim neda tak ho zatvorim do spalne a tam sa ukludni a je pokoj 😉
V supermame na JOJ minule radila Zuzana Tluckova ze do sprchy 🙂 ked nepocuval a sa hadzal zobrala syna a tak ako bol ho osprchovala vlaznou vodou, ze to urobila asi 3 krat a potom stacilo povedat chces sprchu a bolo po strajkovani 🙂 som sa na tom pobavila no ale ved ked to zabralo tak co 🙂
Moc nesuhlasim s tym ze zavierat niekde dieta nasilu,moze to urbit este horsie a zanechat to na dietati nasledky v podobe strachu zo samoty,uzavreteho priestoru a pod..Raz to malej urobil moj muz ze ked bola strasne zla tak ju takto zavrel do izby a ten zbesneny rev zmiesany zo strachom co vydavala ma ubezpecilze sa to nikdy viac nestane...dieta ma svoje obdobia vzdoru,zial je to tak...kedze kazde dieta je uplne ine,na kazde treba ist uplne inak,mozno je dobre naozaj nechat dieta vyzurit bez povsimnutia,ked zisti ze to nikoho nezaujima,prestane..moja sice netrucovala,ale odkedy sa naucila hovorit papulovala,odvravala,ignorovala,neposluchala a tam uz nebolo niekedy inej moznosti ako dve tri po zadku 😅 Hlavne robim a vychovavam ju tak ako to citim ze je spravne...Dieta musi mat od malicka respekt a poznat svoje hranice,co si moze dovolit..na rodicovi je,aby to uz akymkolvek vhodnym sposobom docielil
Ja tiež nie som za zatváranie do izby. Vzdor máme momentálne na každodennom poriadku a ja sa s ním pasujem. Myslím so vzdorom. Ono to záleží od situácie. Niekedy funguje ignorovať, inokedy zaujať niečim iným. Už sme mali aj veľmi silný vzdor. Nefungovalo nám vôbec ovlaženie tváričky vlažnou vodou, iba silné a pevné objatie. Takto sme vydržali aj 15 minút.
hlavne nehladaj pomoc tu, lebo my nepozname tvoje dieta. Hladaj odpoved v knihach o vychove, u psychologov, skus sa zapisat na kurz rodicovstva, kde sa naucis efektivne komunikovat so svojim dietatom a predchadzat takymto vybuchom a naucis sa stanovovat mu hranice s laskou.
Ak nechces mat este vacsieho nervaka, ktory ti ako matke nebude doverovat, tak ho nezatvaraj do izby, nesprchuj studenou vodou a podobne nezmysly. Skor zabera ignoracia nevhodneho spravania, nie ignoracia dietata.
k tej spominanej zuzke tluckovej a sprchovaniu dietata: bola som v soku , ze toto odvysielaju v supermame. Ved sama priznala, ze netusila o riziku, ze dieta zacne z toho koktat...
obdobie trucu v tomto veku je normálne,ak je to extrém a ide až do afektu ,chyť ho a pomaly jemne mu fúkaj do tváre až sa bude lapať po dychu,ak to na neho ide,veď to vidíš aj napriek tvojmu upozorneniu daj ho do vedľajšej izby aby na teba nevidel,ale nikdy nezavri dvere a povedz mu keď ho to prejde nech príde a musíte to vydržať,detičky sa dokážu dostať do takého afektu,že sami nevedia čo robia
Pozor: Keďže toto je Otázka, každý môže odpovedať iba raz.@hradnapani
@clarissa
@davomonca
Ahojte, no dobra otazka...
Nasa ma 2 roky a obcas je to vazne des a to je to dievcatko. Tak tiez obcas stracam nervy, ale ako pise @clarissa Dieta musi mat od malicka respekt a poznat svoje hranice,co si moze dovolit..
Neuznavam tu prehnanu benevolenciu ked rodicia nechavaju robit deti co sa im zapaci len aby ich nemuseli usmernovat tym spravnym smerom.
Je to tazke a to ze stratis obcas nervy je prirodzene, za to nie si zla matka. Nasa ma tie zachvaty len obcas tak netusim ako casto je to u vas... Ale ked neposlucha u nas plati jedno, ked ju napomeniem a neposluchne tak jej pohrozim trestom ak nezareguje tak dostane trest v nasom pripade to znamena ze v miestnosti v ktorej som aj ja si sadne do kuta, musi tam sediet 2 minuty (kolko ma dieta rokov tolko minut ma sediet). Vidi ma ale vie ze trest a musi tam sediet, samo ze protestuje vstava a vrieska, ale potom sa ukludni a ked sedi v klude 2 min. tak k nej pridem vysvetlim preco mala trest a ze ma ma posluchat,, potom dostane pusinku a zoberiem ju na ruky a robime nieco spolu... Nehanbim sa dat trest aj na ihrisku ked mala robi zle na ihrisku, alebo berie vsetko detickam...
Tak pevne nervy 🙂
u nás v tomto období fungovala iba ignorácia - skrátka som ju nechala vyzúriť, akurát som sledovala aby si neublížila alebo niečo nerozbila, ale to bolo všetko... akonáhle som zasiahla do jej amoku, či už dobrým slovom a snahou o pritúlenie (reálne sa mi to nikdy nepodarilo, lebo udierala, kopala, škriabala, šklbala sa, no nie som superman), odvedenie pozornosti alebo zvýšením hlasu a capnutím po zadku, vždy sa to len zhoršilo a amok sa naťahoval... ak som ju nechala tak, tak do 5min bolo po kriku... rozhodne som proti tomu zatvárať dieťa do druhej izby, len raz som túto "dobrú radu" skúsila, ale rev bol 100x silnejší a vytrvalejší a keďže nevidím cez stenu, nemala som tušenia, čím tam trieska, či si neublíži a podobne... inak celé toto obdobie trvalo asi 3-4 mesiace, vždy tie amoky prišli z ničoho nič, hrali sme a zrazu akoby jej niekto stlačil neviditeľný vypínač a už to išlo, nedalo sa to predvídať a prišlo to kedykoľvek doma, vonku... a ako prišlo tak aj odišlo 😉 mne to pripadá ako taká puberta, že skrátka udrú hormóny a nedá sa nič robiť, len vydržať a jemne korigovať...
Ahoj,vieš každé dieťa je individuálne,iné...osobnosť sama o sebe,takže je ťažké radiť.Ale...náš syn má niekedy tiež také chvíle,že nevie čo so sebou od radosti,je nervák a vtedy ho proste ignorujem.Do slova do písmena,nechám ho nech sa vykričí,vynerváči,vyplače a prejde ho to...u nás to tak zaberi.A keď ho to prestane baviť,príde kľudný za mnou a komunikujeme normálne ďalej...ale chce to pevné nervy maminka 🙂
mne osobne sa osvečilo už v tomto veku, kedže oni su vymyselníci.. zatvorenie, izolovanie deti.. ja so aj ked teraz mam problem ho zavriem do detskej a na silu nepustím a ked sa vytrucuje a hlavne napravá čo spravil zle /poulada veci, / tak ho pustím pomojkam a poviem mu že ho lubim a TO čo robil nieje spravne a aj nabuduce tak dopadne ked bude robit onu vec..