Ahojte! Ja už fakt nevladzem. Neviem či je to PMS ale čím.... mám dve deti 9 a 5. Staršia dcéra a mladší syn. Odjakživa sa hádajú a podchvíľou bijú. Som už s nervami v koncoch... Hrať sa spolu nechcú, hrať sa každý sám nevie. Hračiek a hier majú milión. Vozim ich po krúžkoch, chodíme kade tade po svete, svokrovci sa venujú. No prídeme domov a furt sú v sebe. Nedokážu byt spolu chvíľu kludní, alebo sa hrať. Pre mna je úplne hrôza keď je sviatok, alebo víkend. Je mi ľúto, že čas ktorý môžme tráviť spolu ako rodina, je pre nás utrpením. Najradšej sa ich zbavím len pre chvíľu kľudu. Ja ich nebijem, no niekedy mám 100 chuti vymlatit z nich dušu. Koľkokrát ustúpim len pre chvíľku pohody. Mna stále nebaví robiť rozhodcu, ja nemám na to už síl. V aute hádky a bitky, doma, v restike, na ihrisku, na návšteve, všade. 😩😩
@renatik91 presne si to vystihla..... byt otrokom.... človek sa im snaží vytvoriť pohodové detstvo bez bitiek a hucania / tak to bolo u nás keď som bola mala/. Vidím že buď sa zbláznim alebo nastavím tvrdý rezim
@ennicitias ale ved to pohodove detstvo im mozes vytvorit bez kriku a hadok. Ak sa budu bit a je jedno kto zacne.. obaja budu mat zakaz.. napr tv pc mobil sladkosti. Zakaz im to co maju radi a bude. Neboj sa ked neustupis a dodrzis co povies a zakazes raz dva s tebou prestanu mavat 😊
@ennicitias myslím, že bitky detí treba podchytiť v zárodku. A ak sa bijú, zakročiť, rozdeliť každého do inej izby a spolu môžu byť, ked sa upokoja. Ja mám tiež dievča a chlapca, 5-ročný rozdiel.
Moji sa chceli hádať a biť len raz, som tam nebehla a JEDINÝ raz dostali jeden aj druhý varechou po zadku a bol klud. Kedže ich bežne nebijeme, prekvapilo ich to a stanovilo dosť jasnú hranicu, ktorá sa neprekračuje. Nehovorím, že ich máš tiež biť, ono násilie väčšinou vyvoláva násilie...
Moji nie sú takí, že by vyslovene vyhľadávali svoju spoločnosť, ale vedia byť aj spolu a nehádajú sa, v živote sa nebili.
Možno je chyba ja v tom, že sa im príliš venujete, vy, svokrovci, skáčete okolo zadku, vymýšľate v dobrej viere program a dieťa sa potom nevie zahrať. Dieťa sa musí aj nudiť, aby začalo byť kreatívne a naučilo sa samé hrať. Píšeš, že hračiek majú dosť, ak sa nevedia hrať spolu, nech sa hrajú sami, ale jasne im povedz, že žiadne hádky tolerovať nebudete. Ak to robia na návšteve, ide sa okamžite domov. V reštike? Pôjdu za dvere, kým vy nedojete a budú v ten den bez večere... bohužiaľ. Nie sú to také malé deti, aby toto robili. Dá sa to tolerovať do 3-4 rokov, že dieťa má zlý deň, ale tretiačka a predškolák?
Inak, my sme deťom oddelili v istom veku izby, odvtedy majú lepšie vzťahy ... ak chcú, sú spolu, ale majú aj svoj kľud, ak chcú byť sa i a robiť si svoje. Možno tí tvoji majú len "ponorkovú chorobu", alebo takto upútavajú pozornosť dospelých na seba.
@ennicitias a manžel da po zadku? Zapaja sa do výchovy?
Ak tych milion spolocenskych hier co mate doma nehrate spolu ako rodina, len cakate od deti, ze sa budu hrat same alebo spolu, tak moze toto byt problem, takisto by si mohla zobrat dcerku a vymysliet nejaky program len pre vas dve /moja dcera takyto cas zboznuje/ a akonahle su deti nasytene takouto priamou pozornostou rodica tak su ovela ovela lepsie = vlastna skusenost. V tom istom case si moze manzel zakopat futbal so synom, ist na formule proste hocico, deti nebudu spolu, nebudu sa natahovat a kazde z nich bude nasytene pozornostou od rodica.
Este co ma zarazilo v tvojom prispevku: ze vnimas vozenie deti po vseliakych kruzkoch "akoze sa venujem" ale bohuzial toto venovanie nie je a takisto, ked sa venuju svokrovci to vôbec nenahradi venovanie sa rodica.
@ennicitias milión hračiek znížiť na 30, kopec zážitkov a cestovania tiež. Nastaviť pravidlá a hlavne nič nedávať zadarmo, len tak. Cukor a bič, alebo odmena a trest. 9 a 5 je dosť veľa na vytváranie nového systému, ale lepšie takto, ako vôbec. Musíš byť prísnejšia, zapriahnuť ich do práce doma, do povinností... aby nemali energiu a čas sa vkuse hádať. Chce to trochu manažmentu, ale dá sa to a po istom čase do toho nabehnú a budú šlapať ako hodinky. Hlavne nebuď mäkká! Sladkosti, rozprávky, hračky... to všetko len za odmenu, a vtedy, keď bude splnené to, čo má byť. Úlohy, poriadok a pekné správanie k sebe. Na utužovanie vzťahov pomáhajú jedine rozhovory, rozhovory a rozhovory. Sadnite si vtedy keď je pokoj a rozprávajte sa o tom, ako majú ľudia medzi sebou komunikovať, prečo sa k sebe správajú ako sa správajú... Tiež pomáhajú spoločenské hry. Ale také, kde oni dvaja budú jeden tím a budú hrať spolu proti inému tímu 😉
@ennicitias ake si im nastavila hranice, tak sa spravaju. Premysli si, co od nich chces a co urobis, ked to porusia. Sadni si s nimi, vysvetli im to. A potom uz len byt doslednou - zobrat hracku, zakazat film a pod ako trest za porusenie pravidla a kedze sa nedokazu hrat, pridelit nahradnu cinnost namiesto hry (nie trest) - domacu pracu (toto u nas fungovalo perfektne - radsej boli kludne ako by mali umyvat podlahu). Za vystrajanie v restike by isli za dvere a ostali bez jedla. Za hadku v aute nas otec so sestrou vysadil z auta a museli sme ist domov same, v dnesnej dobe to je ale asi nebezpecne....asi by som zastala a nesla dalej, kym by nebol klud. Opat s tym, ze za usly cas by som im odpocitala cas, ktory mozu byt napr. pri telke a pod. Bemozu s tebou takto cvicit....
Takto dopadaju tie moderne vychovy bez pravidiel, hranic, deti zahltene hrackami, pozornostou a zaklady nevedia
Nebiješ ich? dobre sadnutá po riti ešte nikomu neublížila....deti ti skáču po hlave,ked prídu do puberty,tak sa rovno odstrelíš. Majú všetko,aj hračky aj zážitky....tak uber,radšej žiť pomalšie,kludne a PODĽA PRAVIDIEL.Začni ešte dnes,zajtra začína škola,máš dobrý dôvod.Urči pravidlá,ale musíte na nich aj s manželom trvať.Ak ich porušia,tak trest,hned a neodpustiť.Dať im povinnosti doma podla veku.Akonáhle niekde mimo domu robia cirkus,tak otočiť s ana päte a smer domov rovnou čiarou, A doma nie tv zapnúť,ale zadať prácu či úlohu zo školy naviac. Je to len na tebe,pokial nebudeš vedieť kudykam,tak psycholog-pre teba,nie pre nich.
Mne sa osvedcilo ze menej je viac. Kym mali vsetko nic nebolo dost. Ked som schovala tablet, zakazala telku, preriedila hracky deti vobec nevedeli komunikovat. Nevedeli co so sebou, prve dni boli na maslu, ale teraz je to ovela lepsie. Nie ze by sa vobec nehadali, ale je to ovela lepsie. Su tvorivejsi, tolerantnejsi, pokojnejsi 👍
@ennicitias mam to podobne, mam medzi nimi 5 rocny rozdiel. Syn 3 sa chce strasne hrat so sestrou 8 rocnou, co ju az tak nebavi a ignoruje ho, na co on sa snazi uputat pozornost a dobiedza do nej a uz je bitka. Podla mna bit nepomaha, ani rozdelit do izieb- to nic ine nerobis iba policajta.Ja len dufam, ze sa to vekom upravi. Som zvedava, co Ti ostatne baby poradia.
Necitala som komentáre predo mnou . Ale podľa mna je problém práve v tom , čo si napísala . Majú milión hračiek a vkuse sa im venujete . Nevedia čo skôr , s čím sa skôr hrať , čo od dobroty . Venujete myslím v tom zmysle, že proste nevedia , čo je “nuda”. Jednoducho nechať pracovať ich fantáziu , predstavivosť a pod . Nie stále im vymýšľať nejaký program . Nemusia mat cely deň “vyplnený”. A hračiek minimum . Tot moja rada 😊
@ennicitias Od útleho detstva viesť k láske a porozumeniu vo vzťahu súrodencov, obaja sú pre vás rovnako dôležití-to musia vidieť, dať im pocítiť, že rovnako je pre vás dôležitý aj jeden aj druhý, v zmysle pozornosť chce syn, nie teraz sa venujete dcére a naopak. Jeden krúžok, učiť samostatnosti, nerozmaznávať. Toľko v skratke.
Hlavne by som to urcite neriesila "vychovnou" na zadok - riesit bitku bitkoh mi zrovna konstruktivne nepripada. Radsej dosledky - kazdy ina izba, pomahat doma (ked nemate co robit, tak vam pracu najdem ja - a dat im fakt nieco robit). A modelovat komunikaciu, ktoru chcete, medzi sebou, inymi ludmi, ale aj s nimi
@ennicitias podľa mňa nič nerobíš zle, hračky, hry, zážitky, krúžky babky deda má väčšina detí.Je to ich povahou.Mojho syna spolužiak má 8 r sestru on má 11r a stále sú v sebe. Či doma, či vonku, či na výlete.Jeden provokuje slovne druhého otec je prísnejší mama tiež a deti sú stále v sebe.Maju aj tresty aj hranice.Chlapec je ironicky protivny dcéra nedotkliva za všetko sa uráža zaluje rodičom, on dostane zákaz mobilu, Pc ona sa mu ide vysmievať, on do nej od zlosti strčí a tak každý deň.Naschval ju spliecha vodou v bazéne na kúpalisku ona odišla za chvíľu na deke sa pohádajú kto bude kde sedieť.
@ennicitias super ti tu baby radia, nebudem sa opakovať. Len čo sa týka tých hádok, u nás dosť zabralo, keď som sa jedného dňa rozhodla, že končím s úlohou rozhodcu. TieZ sa celé dni hádali a počúvala som same mamiiiiii!!!! Uffff . Takze som im oznámila, že im už rozhodcu robiť nebudem, su dosť veľkí (3 a 5), nech si to riešia sami. A hneď ten deň bolo hádok oveľa menej. Oni ako zistili, že si tým moju pozornosť nevynutia, že sa im to neoplati, tak si to rozmysleli. Vtedy som zistila, že potrebujú viac mojej pozornosti, ale som im ju začala dávať práve vtedy, keď si ju nevynucovali. Teraz keď sa hádajú, im iba poviem, nech sa dohodnú, ak chcú byť spolu, inak idú od seba.
Pozri si niečo o prirodzených a logických dosledkoch vo výchove, o aktívnom pocuvani. Sú to skvelé metódy, ktoré zmenili môj pohľad na vychovu. Prirodzene a logické dôsledky ta navedu, ako riešiť problemy. Napriklad dieťa sa nevráti v dohodnutom čase domov, nabudúce ho nikam nepustis. Namiesto toho, aby si mu napríklad zakázala tablet. Dieťa si tak viac uvedomí súvislosti.
Aktívne, efektívne pocuvanie je skvelá vec, aby sa dieťa citilo chápané a naozaj vnímané. Na tieto veci nikdy nie je neskoro a fungujú aj na dospelá kov v bežnom živote
tak ja vidim problem v tom, ze sa nevedia hrat sami.
9 a 5 rocne deti sa nevedia zabavit same?
to im aj doma stale robis nejaku zabavu a program? ci ako to vlastne riesis?
tie ich konflikty? skus popisat par situacii konkretne.
a suhlasim so vsetkymi, co pisu, ze bitkou sa nic nevyriesi. lebo to je pravda.
treba najst pricinu problemov, tak skus to popisat trosku podrobnejsie
Vies co,ja by som.ich zamestnala.9 rocna uz je dost velka na vysavanie,umytie riadu,prach a podobne.s mladsim to bude narocnejsie ale da sa.poumuvat si topanocky,izbu,hracky.budu mat pravidelne avoje aktivity a zaviedla by som "zaracha".rozpravky,sladkosti,vonok,hracky kazdy co ma rad.proste pravidla rezim a Sparta.ja viem.ze s detmi je to niekedy na nervu ale aby si si nevedela spravit poriadok s dvomi deckami.z vecera do rana pober a odloz hracky a hotovo!no este to aby ti skakali po hlave.pravidla a hlavne NENECHAJ SA ZLOMIT.KED RAZ POVIES VEZMEA ALEBO ZAVELIS MUSI TO PLATIT Nikdy sa nesmies iba vyhrazat.
@ivana11155 myslím, že to napísala v takom zufalstve, že človek nekasle na deti, venuje sa im, a stále sa niečo zle deje, nikto nie je spokojní, večne hádky nie je chvíľa rodinnej pohody.Clovek je potom frustrovany a znechuteny.
Vymýšľame kadejaké hry. Schovku, doble, pevnosť boyard... mala ma balet, maly plávanie, berieme ich do kina, s malou mame my dve nákupy... komunikujeme, hrajeme sa.... no len čo si sadnem na rit, už to začne. U nás žiadny tablet a mobil neexistuje.
@ennicitias ja len, že tvoja dcéra už nie je “mala”. Moja v tom veku v sobotu vyupratovala cely byt a vedela postrážiť brata.
@ennicitias a co teda robis ked to zacnes? Ako to riesis? To si stale nenapisala.
Ja mam troch chalanov vo veku 7,5 a 2 roky a na to ze su to chalani a pomerne temperamentni, tak taketo problemy s nimi fakt nie su. Aj ten najmensi sa dokaze zabavit sam. Najstarsi upratuje kuchynu aj svoju izbu, stredny tiez uz nieco uprace, pradlo posklada, obaja zvladnu povysavat, nachystat si aspon nejake jedlo, postarat sa o najmensieho, atd.
Obcas sa medzi nimi vyskytne nejake konflikt, ale ja ich zasadne neriesim, odmietam im robit rozhodcu.
to poznám ,aj ja robím často policajta...😉
@ennicitias to vyzerá na boj o tvoju pozornosť. Prestaň im robiť rozhodcu 😉
@ennicitias ja mojim ani hry nevymyslam, dokážu to aj sami, som ich mama, nie animátor. Ak za mnou prídu, že sa nudia, pošlem ich upratať si izbu, tam je stále čo upratovať. Na druhý krát si to radšej rozmyslia. Teda nie že by ma to obtazovalo, ale si myslím, že deti sa majú hrať s deťmi, nie s dospelými. Občas sa s nimi zahráme aj my s manželom, ale väčšinou to zvládnu sami, majú aj veľa kamosov
Podla mna to bude aj tym vekovym rozdielom, je to take klise ale oni z toho proste vyrastu. Ked budu vacsi tak to bude zase o niecom inom
@ennicitias moj ma 4 (necele) a skratka chape. ze ked robi nieco zle, ze ma to trapi a ublizuje mi to. ja mu rovno poviem, ze som z toho smutna. ze ma to boli. jemu to dopne a aj sa ospravedlni ... teraz sa narodi druhe, este netusim, ako to budem zvladat a ci to bude tiez take relativne jednoduche, ako s prvym. ale ja razim vychovu pochvalou. mam pocit, ze ja som to v detstve pocuvala malo - chvalenia, aj slov ako lubim ta atd, tak to mojmu casto hovorim, aby to citil, a mam pocit, ze mi to vracia.
@ennicitias My s bratom sme sa tiež bili, niekedy len tak z nudy že sme si povedali "už sme sa dlho nebili" a už sme boli v sebe. Nešli sme si ublížiť, proste také vybitie energie. Akože vedeli sme sa aj zahrať, ale stalo sa veľa skriepok kvôli hocičomu. Brat totiž miloval rýpať, aby upútal moju pozornosť ako staršej. Tiež sme boli presne takto, staršia dcéra, mladší syn, 4,5 roka rozdiel.
Vždy keď sme prišli za mamou, nech dačo rozsúdi, tak mama ze nebudem medzi vami robiť policajta, mne je to jedno, kto si začal, dostanete obidvaja, keď ma budete hnevať. Ono to prešlo až keď som mala 13 a brat 9. Potom sme sa každý venovali svojmu.
Odporučila by som zistiť, kto rýpe a tomu súrodencovi sa venovať viac individuálne. Nevie získať pozornosť toho druhého, takho provokuje. Alebo sa proste hádajú, keď sa nevedia rozdeliť, to je medzi súrodencami bežné. Bratrancove deti tiež boli take, teraz ma jedna 13 a už sa vôbec nehadajú
@ennicitias s bratom medzi sebou mame 6 rokov a pre mna ako pre starsiu to bolo peklo. Neskutocne rypal, byvali sme v malom byt, takze izba spolocna, vecne som mala pri posteli rozlozene lego, ktore sa nesmelo zbalit, lebo to je jeho veldielo, bral si moje veci a likvidoval ich, jemu bolo jedno ci za to dostane alebo nie, pripadne vedel, ze trest neminie oboch a stalo mu to zato aj tak. Kolko krat som sla za mamou, ze mi robi zle a odpoved bola, ze ona to riesit nebude ale ked bol za 5 minut rev, tak sme boli potrestani obaja a akonahle sa zavreli dvere do izby nahodil usmev od ucha k uchu. Potom som mala tendenciu mu to vratit, co bolo samozrejme este horsie. Uplne najhorsie bolo, ked som mo mala vziat zo skoly alebo do parku. On sa vecne vybral niekam uplne inam a robil vsetko co s mamou nemohol a na mna kaslal. Samozrejme, keby sa nieco stalo, tak to schytam ale to, ze ja som tam byt ani nemusela nikoho netrapilo... takze asi tolko. Raz po ceste zo skoly nastupil do elektricky a viezol sa niekam neviem kam. A co som mala robit? On prvak, ja siedmacka. Co som ho mala vliect za ruku? Nehovorim o tom, ze ked som to aj urobila hodil sa o zem alebo sa vytrhol a ja som ani zdaleka nevladala.
Skus ako rodic trosku aj odsledovat preco sa tieto veci deju a kto sa ku komu ako chova a nie, ze nebudes riesit ich spory. Aby to nezaslo tak daleko, ze mlada chyti nervy a struhne mu taku, ze pojde k zemi... to sa u nas sice nestalo ale par krat dostal slusnu. Este dodam, ze to preslo, ked som mala ja asi 18 a on 12 a konecne mi dal pokoj. Dnes sme v pohode a normalne spolu fungujeme, je to ten najlepsi stryko mojej rok a pol starej dcery a neprejde weekend bez toho aby sa u nas zastavil na kave ale hlavne teda za malou. Mam ho moc rada... hoci teda bol cas, kedy by som ho zabila...
@ennicitias je mi ľúto, čo prežívaš, ale keď si nevieš spraviť poriadok s dvoma väčšími deťmi, nič sa nedá robiť. Čo si myslíš, že Ti tu poradíme? Nastav hranice a prestaň byť ich otrokom...