Záchvaty smiechu u 6-ročného
Ahojte, nevieme si uz s manzelom rady ohladom syna, ma 6 rokov o rok ide do skoly lebo mu zle roky vychadzaju ale v poslednom case si vsimame ze dostava zachvaty smiechu na uplnych hlupostiach..a nevieme ci je to normalne v jeho veku alebo co sa deje, az ked skrikneme ze uz stacilo ta vtedy prestane, stale mu je daco smiesne naposledy silnejsie buchli dvere a zacal sa smiat ako nepricetny..ked sme nanho zhukli ze uz by aj stacilo a ze co mu je take smiesne tak sa potom ospravedlnoval ze ho to mrzi..ja mam uz obavu ci sa s nim daco nedeje..alebo to robi len proste naschval lebo sa nudí ( jedinačik)
Nieco ako Joker? 🫣
Ale ked sa po upozorneni smiat prestane, tak to asi nebude choroba 🤷♀️
@vanilkovazmrzka ja neviem co to je ale je to posledny mesiac dva..muz ked ho upozorni a ja ked skirknem, lebo z muza ma vacsi respekt..stale asa ho pytam co mu je take smiesne niekedy ani sam nevie
Chudák, smeje sa a vy po ňom hučíte. 😒
@h2 lebo sa smeje bez priciny a uz toho zacina byt moc..doteraz to nerobil aj susedia boli u nas minule a tiez sa zacal smiat na niecom a divali sa po nom ci je normalny
Celkom zaujímavé..
teš sa, že neplače, čo je na smiechu také zlé? Že sa susedia čudne dívajú alebo že vám to ide na nervy? Skúste si to nevšímať, kde nie sú diváci, nie je ani predstavenie
bud rada že sa smeje my prežívame smútok a žiaľ pri hrobe dcérky čo ja by som zato dala keby sa moja smiala.
@alickapusinka
Je mi smutno, ak sa môžem spýtať čo sa stalo?
😟
@alickapusinka to mi je luto 😢
@alickapusinka úprimnú sústrasť 😭😭😭
On sa smeje a ty po nom kricis, ano?
V prvom rade nekric, v druhom by som si ho nevsimala. Ak by to nezabralo tak by som to riesila inak.
@rebrambora zvysim hlas uz ked je toho vela..ked uz ma aj polhodinovy zachvat..
a nesnaží si tým získať vašu pozornosť? napr. keď boli susedia - vy ste sa asi rozprávali - on spustil bezdôvodný smiech? nebolo to preto, že sa nudil a dával vám najavo 'halooo aj ja som tu?" možno to od niekoho odkukal a zdalo sa mu to zaujímavé, tak skúša, čo sa bude diať.. ak máš pocit, že je to naozaj v nevhodnej chvíli a bez dôvodu, skús naňho nekričať, pošli ho do inej miestnosti - ok, chceš sa smiať, kľudne sa smej v izbe, potom sa vráť k nám.. uvidíš reakciu, možno sa 'nasýti' a prestane ho to baviť..
najprv ma napadlo že či by to nemohla byť epilepsia, u niektorých detí sa takto prejavuje na niektoré vnemi, ale že prestane keď na neho zvoláš tak to bude asi niečo iné...chápem že neviete ako na neho tak skríkneš...je príliš malí na to aby ti vysvetlil prečo to robí...skús pár krát urobiť to že si ho nebudete všímať či prestane aj sám a chce na seba len upozorniť alebo ak to nezaberie tak ho zastaviť nie krikom na neho ale postav sa mu zoči voči a len ho rázne oslov, je síce pekné že sa smeje ale príliš silný a dlhotrvajúci smiech môže prejsť do záchvatu a z obyčajnej radosti už môže byť neskôr choroba. ak sa ti bude ospravedlňovať tak mu povedz že sa nehneváš, nesmie si myslieť že robí niečo zlé
@pkgirl30 jasne ze mu poviem ze sa nanho nehnevam ked sa ospravedlni aj mu to vysvtelim ale potom prejde nejaky cas a zas dostane zachvatu smiechu..ja uz fakt neviem co s nim robit uz sme vsetko skusali.
ja mám dvoch synov a teda prešli sme si aj bezdôvodnými smiechmi, prdením, fascináciou o záchodových témach až po ciťáky, či sa hnevám alebo že ich nikto nemá rád (len tak, bezdôvodne). ubezpečujem ťa, že sú obaja normálni, vychovávaní s láskou a mimoriadne slušní. ale sú to deti a nemôžu sa správať podľa šablóny. a kde inde sa uvoľniť ako doma? úplne rozumiem, že vám ten smiech môže vadiť alebo liezť na nervy, ale aj vy možno skúste zmeniť prístup. prečo by sa mal ospravedlniť za to, že sa smeje? možno tým, že tomu venujete prílišnú pozornosť, ho to viac láka. ale za seba môžem povedať, že ešte prídu všelijaké somariny, ktorým vy ako dospelí rozumieť proste nebudete. len niekedy možno tomu netreba venovať takú pozornosť a odznie to samo. samozrejme, môže to byť čokoľvek iné, ale väčšinou to býva o tom, že niet pobúreného diváka, niet predstavenia...
ja vám rozumiem že je toho niekedy veľa ...ak si presvedčená že ste vyskúšali už naozaj všetko, tak by možno bolo dobré poradiť sa s nejakým psychológom...buď vyčkať lebo len má také obdobie a prejde to samo alebo to riešiť s doktorom jedno alebo druhé 🙂
Ale keď napr. sa začal smiať, keď silnejšie buchli dvere, tak on tak reaguje aj na situáciu, ktorej sa zľakol alebo ho prekvapila. Je to taký" "obranný "smiech.
Aj návšteva ho prekvapila.
Ale keď to trvá tak dlho, že sa smeje aj pol hodinu, tak to nie je celkom v poriadku.
Skúste sa opýtať aj detskej lekárky, čo by nato povedala.
@7miriam77 dakujem to už je dlhšie 4 roky. Ale nechápem niektorých rodičov že nech sú šťastný a dakujem bohu každý deň že majú zdravé deti.
@netti87 bola ťažko chora
strielam od boku, nemoze to byt prejav tourettovho syndromu?
Ja skúsim vlastnú skúsenosť. Bola som dieťa s veľkou fantáziou a dodnes si dokážem živo predstaviť situáciu a smiať sa aj pár minút. Samozrejme doma medzi ľuďmi, ktorí ma poznajú, berú aká som. Začalo to už v detstve a tiež som mávala záchvaty smiechu. Dokonca také, že ma až brucho bolelo, nevedela som rozprávať a párkrát sa mi stalo že som sa zviezla zo stoličky. Síce na mňa rodičia nechápavo pozerali, ale nikdy po mne nehučali, za čo som im dodnes vďačná. A nemusela som sa ani nikomu ospravedlňovať. Áno, bola som u neurológa, dokonca mi robili aj EEG, ale našťastie tam bol starý pán neurológ, ktorý povedal že všetci sme nejaký. A keďže všetko bolo negatívne poslal nás domov že som veselé dieťa. Toto mi vydržalo, kým som nenastúpila do školy. A bolo po srande. Až do ukončenia strednej školy, teda do ukončenia puberty som už záchvat smiechu nemala. Asi nastúpili povinnosti, možno som v tých 6 rokoch prešla niečím, to by asi vedel detský psychológ povedať, čo sa deje v detskej duši keď má 6 rokov. Teraz som úplne zdravý jedinec, síce veselá kopa, sem tam sa dokážem smiať až mi slzia oči, ale z môjho pohľadu to nie je nič výnimočné. A milujem, keď sa malé deti smejú z blbostí. pripomína mi to mňa, aj keď ja som to potiahla do 6 rokov 🙂
@babybubik ved to je krasne.
Pamatam si na prihodu, ze ked som bola este slobodna studentka, mala moja sestra v 19rokoch uz dieta a dala mi ho kocikovat. Malo mozno pol roka ci rok, a mne sa ho podarilo nejakou banalitou, sustanim sacku alebo cim, tak rozosmiat ze sa nepretrzite smialo uzasnym asi 10minutovym smiechom...Ludia z bytovky otvarali okna a vyklanali sa z okien, ze co za dieta sa tak krasne smeje.
Neviem či pomôžem ale tuším to bolo v "2 na 1" show tam bola tá herečka čo hrala v "Oteckovia" Emu a ona hovorila že ona aj keď sa niečo zle stane sa smeje. Že raz jej spolužiakovi sa niečo stalo a ona ako volala jeho rodičom tak sa smiala 😁😶 pritom to bola vážna vec.
@janulik2008 inak to sa stalo aj mne, ze pri niektorych vaznych udalostiach ma chytil smiech. ked som mala asi 14 rokov, boli sme skupina deti z rodiny na rieke a 10rocny bratranec sa zacal vo vire topit. Ja som zacala nekontrovatelne smiat, pritom sachudak naozaj mohol utopit. Nastastie sme ho vytiahli i ked sme sa pritom debilne rehotali.
To ti tazko niekto odpovie, ano moze to byt tym, ze chce zaujat, moze to byt aj tik, moze to byt aj nieco uplne specialne ako happy puppet syndrom, ale to by ste si uz vsimli skorej...